Domov, Svet » EÚ

Únia si chce vziať ponaučenie z ostatných eurovolieb. Hovorí o reforme a boji proti dezinformáciám

Eurovoľby, alebo aj voľby do Európskeho parlamentu, naďalej prinášajú značné rozdiely v účasti voličov medzi jednotlivými členskými štátmi či narastajúce riziká spojené s dezinformáciami. Tvrdí to správa, ktorú 11. septembra počas plenárneho zasadnutia vo francúzskom Štrasburgu schválili europoslanci.

Správa s názvom „Zhodnotenie volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024“ poukazuje na naliehavú potrebu reformy volebných procesov naprieč členskými štátmi s cieľom posilniť demokraciu v rámci európskeho spoločenstva. Mnohé zistenia uvedené v dokumente pripravujú pôdu pre diskusiu o tom, ako zabezpečiť spravodlivejšie, inkluzívnejšie a odolnejšie voľby v Európskej únii (EÚ) od roku 2029.

Slovenská spravodajkyňa Ľubica Karvašová (PS/Obnovme Európu) poukázala na skutočnosť, že európska demokracia bude len taká silná, aká silná bude ochota Európanov ju rozvíjať, chrániť a bojovať za spoločný európsky projekt.

„Samozrejme, proti hrozbám zvonku, ale aj zvnútra Únie… Všetky proeurópske sily v tomto parlamente žiadajú, aby sme spoločne pracovali na tom, aby Európa splnila požiadavky našich občanov predtým, ako v roku 2029 opäť pôjdu k volebným urnám,“ skonštatovala slovenská politička.

Medzi Slovákmi by správa neprešla

V hlasovaní podporilo správu 388 europoslancov vrátane slovenského kvinteta Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu).

Proti bolo 186 zákonodarcov, medzi nimi siedmi Slováci – Branislav Ondruš (Hlas- SD/nezaradený), Milan Mazurek, Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov), Ľuboš Blaha, Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková a Erik Kaliňák (všetci Smer-SD/nezaradení).

Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov a 111 zástupcov nebolo jeho súčasťou, vrátane tria Ľudovít Ódor (PS/Obnovme Európu), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana) a Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená).

Až 15 krajín pod priemerom Únie

Správa sumarizuje viacero zaujímavých čísel, ukazovateľov a aspektov, ktoré vyplynuli z minuloročných volieb. Tie zaznamenali najvyššiu účasť za ostatných 25 rokov, keďže svoje hlasy odovzdalo 50,74 % voličov. To bol mierny nárast oproti 50,66 % v roku 2019.

Tento výsledok signalizuje rastúci záujem občanov o záležitosti EÚ. Napriek tomu sa účasť v jednotlivých členských štátoch značne líšila, čo podľa správy zdôrazňuje potrebu cielených opatrení na zvýšenie volebnej angažovanosti.

Pre zaujímavosť: podľa štatistík europarlamentu sa najvyššou volebnou účasťou (89,01 %) môže pochváliť Belgicko, kým na opačnom póle rebríčka figuruje Chorvátsko (21,35 %). Slovensko malo vlani volebnú účasť na úrovni 34,38 %, čiže pod priemerom EÚ rovnako ako ďalších 14 krajín. Slabšiu účasť ako Slovensko mali okrem Chorvátska ešte tri štáty – Litva (28,97 %), Bulharsko (33,78 %) a Lotyšsko (33,82 %).

Potreba reformy volebného systému

Správa zdôrazňuje nevyhnutnosť reformy volebných procesov. Parlament navrhuje zavedenie jednotného volebného dňa a minimálneho veku pre účasť vo voľbách, čím by sa znížila fragmentácia pravidiel medzi 27 členskými štátmi.

Ďalšou výzvou sú administratívne prekážky pre občanov EÚ žijúcich v inom členskom štáte, ktorí čelia komplikáciám pri uplatňovaní volebného práva.

Pozitívnym krokom však podľa Európskeho parlamentu bolo rozšírenie volebného práva v niektorých štátoch, kde sa znížil vek oprávnených voličov na 16 rokov, čím pribudli dva milióny mladých voličov. Napriek tomu účasť mladých ľudí (do 25 rokov) klesla zo 42 % v roku 2019 na 36 % v roku 2024, čo je varovný signál.

Kampaň Európskeho parlamentu so sloganom „Využi svoj hlas. Nenechaj za seba rozhodovať iných“ a celoeurópske diskusie kandidátov prispeli k zvýšeniu informovanosti, no ukázali, že je potrebné ešte intenzívnejšie úsilie.

Parlament tiež podporuje posilnenie postupu „Spitzenkandidaten“ (hlavní kandidáti) s cieľom vytvoriť súvis medzi voľbami, zložením Európskeho parlamentu a nominovaním predsedu Komisie, aby sa zvýšila transparentnosť vymenovania výkonnej moci EÚ v očiach občanov.

Tento proces znamená, že hlavní kandidáti na šéfa Európskej komisie sú navrhovaní politickými stranami pred voľbami, aby voliči vedeli, koho ich hlas podporí na čele EÚ. Napríklad v roku 2014 tento proces pomohol vymenovať Jeana-Clauda Junckera za predsedu Komisie.

Hoci tento proces bol v roku 2024 čiastočne úspešný, chýba mu plná regulácia a podpora európskej demokratickej sféry. Správa navrhuje aj zlepšenie financovania a viditeľnosti európskych politických strán združujúcich národné strany s podobnými hodnotami (napr. liberálne, konzervatívne alebo socialnodemokratické). Tie môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri informovaní občanov o dianí v EÚ a v boji proti dezinformáciám.

Boj proti dezinformáciám a hrozbám pre demokraciu

Dezinformácie predstavujú vážnu hrozbu pre európske demokratické procesy, najmä počas volieb. Správa upozorňuje na šírenie klamlivých naratívov, často podporovaných štátnymi a neštátnymi aktérmi z krajín mimo EÚ, ako je predovšetkým Rusko.

„Tí sa snažia polarizovať európskych voličov a zasievať medzi nich nedôveru,“ uvádza správa a dodáva: „K zahraničnému zasahovaniu dochádza pred voľbami a vrcholí v predvolebnom období.“

Dokument tiež odsudzuje viacerých poslancov Európskeho parlamentu spolupracujúcich s mediálnou platformou Voice of Europe, ktorá je predmetom trestného vyšetrovania a ktorej cieľ je podporiť kremeľské naratívy o útočnej vojne na Ukrajine.

Voice of Europe, financovaná ruskými zdrojmi a prepojená na Viktora Medvedčuka, osobného priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina, bola využívaná na šírenie proruskej propagandy a ovplyvňovanie európskych volieb. Niektorí európski politici vrátane europoslancov boli v minulosti dokonca podozrievaní z prijímania finančných prostriedkov alebo podpory od tejto platformy.

Europarlament vyzýva na koordinovanú stratégiu, ktorou by sa riešili tieto problémy a ktorá zahŕňa posilnenie aktu o digitálnych službách a nariadenia o transparentnosti politickej reklamy (EÚ) 2024/900. Zdôrazňuje význam slobody médií a ochrany novinárov, pričom poukazuje na nárast útokov na novinárov v niektorých štátoch v roku 2024. Správa navrhuje aj posilnenie kybernetickej bezpečnosti, napríklad proti falošným videám vytvoreným umelou inteligenciou, ktoré môžu šíriť klamstvá o kandidátoch, aby sa predišlo manipuláciám založeným na umelej inteligencii.

Zvýšenie inkluzívnosti a ochrana zraniteľných skupín

Parlament kladie dôraz na zlepšenie účasti zraniteľných a nedostatočne zastúpených skupín, ako sú mladí ľudia, ženy, osoby so zdravotným postihnutím a národnostné menšiny. Pokles zastúpenia žien v europarlamente na 38,6 % (zo 40 % v roku 2019) a nízke zastúpenie poslancov mladších ako 30 rokov (10 %) poukazujú podľa správy na potrebu intenzívnejšieho úsilia.

Navrhujú sa opatrenia ako kvóty pre ženy, zjednodušenie hlasovania poštou a lepší prístup k volebným miestnostiam pre osoby so zdravotným postihnutím.

Správa vyzýva na harmonizáciu zberu údajov o volebnej účasti, aby bolo možné lepšie analyzovať zapojenie zraniteľných skupín. Členské štáty by podľa nej mali podporovať začlenenie menšín vrátane rómskych komunít a aktívne bojovať proti diskriminácii a rasizmu v súlade s hodnotami EÚ.

Na inštitucionálnej úrovni Európsky parlament požaduje reformu zmlúv, ktorá by posilnila jeho právomoci vrátane práva legislatívnej iniciatívy (navrhovať zákony), ktorej vykonávanie by vytvorilo priamy vzťah medzi hlasmi odovzdanými občanmi ich parlamentným zástupcom a politickými výstupmi na úrovni EÚ. 

Zároveň vyzýva na posilnenie kybernetickej bezpečnosti a ochrany pred manipuláciou. Tieto kroky sú podľa dokumentu kľúčové na zabezpečenie integrity volieb a posilnenie dôvery občanov v európsky projekt pred voľbami v roku 2029.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK