Svet » EÚ

Naplní EÚ energetické záväzky z obchodnej dohody s USA? Šefčovič je optimista, podľa kritikov to vyzerá nereálne

V snahe vyhnúť sa bolestivej obchodnej vojne medzi transatlantickými spojencami uzatvorili Európska únia a Spojené štáty obchodnú dohodu. Po týždňoch rokovaní, na ktorých EÚ zastupoval eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič, počas posledného júlového víkendu pakt spečatila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký prezident Donald Trump.

V stávke bolo veľa, keďže Washington stanovil 1. august ako „deadline“ pre sfinalizovanie dohody a v ohrození bol obchodný vzťah v hodnote zhruba 1,6 bilióna eur. Lídri sa dohodli, že vývoz z 27-člennej EÚ bude čeliť základnej americkej colnej sadzbe vo výške 15 % namiesto hroziacich 30 %. 

Hoci dohoda neuspokojila všetkých, Šefčovič zdôraznil, že obchodná vojna s minimálne 30-percentnými clami by „prakticky zastavila transatlantický obchod“. „Naše podniky nám jednoznačne odkázali: vyhnite sa eskalácii a hľadajte riešenie,“ poznamenal slovenský eurokomisár.

Ambiciózny záväzok Európskej únie

Súčasťou dohody je aj záväzok EÚ nakúpiť od USA energetické suroviny v hodnote 750 miliárd dolárov (v prepočte približne 700 miliárd eur). Von der Leyenová vysvetlila, že „významné“ nákupy skvapalneného zemného plynu, ropy a jadrových palív budú rozložené na tri roky a majú pomôcť diverzifikovať zdroje, ktoré nepochádzajú z Ruska.

USA sa v posledných rokoch stali najdôležitejším energetickým partnerom EÚ a dnes sú najväčším dodávateľom skvapalneného zemného plynu (LNG) do EÚ. Podľa Európskej komisie pochádzalo v roku 2025 až 55 % všetkých dodávok LNG práve z USA. 

Okrem toho sú Spojené štáty aj hlavným dodávateľom ropy, keďže v minulom roku sa USA podieľali na 17 % všetkých dovozov do EÚ. Washington významne spolupracuje s EÚ aj v oblasti jadrového paliva a súvisiacich služieb, pričom exporty do EÚ dosiahli vlani hodnotu približne 700 miliónov eur.

EÚ uviedla, že v nedávnych rokoch výrazne posilnila svoju infraštruktúru na dovoz LNG. Celková kapacita dovozu LNG v EÚ dnes dosahuje približne 250 miliárd kubických metrov ročne, čo je viac ako dvojnásobok aktuálnych ročných dovozov. V rokoch 2022 až 2024 bolo v EÚ uvedených do prevádzky rekordných 12 nových LNG terminálov a došlo k rozšíreniu šiestich existujúcich, ktoré zvýšili dovoznú kapacitu o 70 miliárd kubických metrov. 

V súčasnosti má 13 členských štátov EÚ potrebnú infraštruktúru na dovoz LNG, pričom Únia má dostatočné rezervy na ďalšie zvýšenie dovozu vrátane dovozu z USA, aby nahradila ruský plyn.

EÚ obhajuje súlad dohody s cieľmi v oblasti dekarbonizácie

Podľa odhadov bude priemerná ročná hodnota dovozu energií z USA do EÚ v najbližších troch rokoch dosahovať 250 miliárd dolárov. Tento odhad vychádza z aktuálnych objemov dovozu LNG, ropy, jadrového paliva a služieb, ktoré už dnes podľa Komisie predstavujú 90 až 100 miliárd dolárov ročne, ako aj z predpokladaného nárastu v dôsledku úplného odklonu od ruských surovín. 

Významnú časť budú tvoriť aj americké investície a technológie, najmä v oblasti jadrovej energetiky a malých modulárnych reaktorov (SMR). Konečné objemy a štruktúra dovozu budú závisieť od cien komodít, výmenných kurzov a investičných rozhodnutí, pričom všetko bude určovať trh a komerčné kontrakty.

Komisia zároveň tvrdí, že dohoda s USA je plne v súlade s cieľmi EÚ v oblasti dekarbonizácie. „Hoci dohoda zahŕňa zvýšenie dovozu energie z USA v priebehu nasledujúcich troch rokov, je plne zlučiteľná s našou strednodobou a dlhodobou politikou diverzifikácie našich zdrojov energie a implementácie plánu REPowerEU, aby sme čo najskôr úplne ukončili dovoz energie z Ruska. EÚ je naďalej plne odhodlaná dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, čo je hlavný cieľ Európskej zelenej dohody,“ uviedol výkonný orgán EÚ.

Uviazne EÚ v závislosti od fosílnych palív?

Hoci európski predstavitelia tvrdia, že dohoda s Washingtonom je „dobrá“ a prinesie stabilitu a predvídateľnosť pre podniky na oboch stranách Atlantiku, podľa mnohých kritikov prináša riziká. Dohoda ustanovuje aj záväzok EÚ uskutočniť ďalšie investície za 600 miliárd dolárov.

Obchodnú dohodu kritizovali hlavne environmentálne skupiny, ktoré tvrdili, že by mohla „uväzniť blok v závislosti od fosílnych palív“. „Európa riskuje presne to, že uviazne v desaťročiach závislosti od fosílnych palív, nestabilných účtoch za energie a urýchli lesné požiare a záplavy, ktoré už teraz spôsobujú chaos na celom kontinente,“ uviedol podľa Deutsche Welle Andreas Sieber, zástupca riaditeľa pre politiku a kampane v klimatickej skupine 350.org.

Podľa Esther Bollendorffovej, hlavnej koordinátorky plynovej politiky v klimatickej skupine CAN Europe, predstavuje obchodná dohoda medzi USA a EÚ „dramatický obrat v porovnaní s prioritami Európskej komisie a predsedníčky Ursuly von der Leyenovej spred niekoľkých rokov“. „Konkrétne ide o vybudovanie budúcej Európskej zelenej dohody založenej na klimatických ambíciách a rýchlom rozvoji obnoviteľných zdrojov energie,“ skonštatovala.

Len pred niekoľkými týždňami pritom Komisia predložila návrhy na 90 % zníženie emisií skleníkových plynov v celom bloku do roku 2040 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonenová však povedala, že obchodná dohoda bude mať vplyv iba na nasledujúce tri roky, zatiaľ čo ciele bloku v oblasti dekarbonizácie „idú oveľa ďalej“. „Takže to nebude mať žiadny vplyv na naše ciele v oblasti dekarbonizácie – vôbec žiadny,“ podotkla Itkonenová.

Experti poukazujú na nereálne čísla

Expertka na energetiku z portálu Argus Media Isabel Valverde Salaová zasa minulý týždeň uviedla, že „záväzok EÚ nakupovať energie z USA v hodnote 250 miliárd dolárov ročne je nedosiahnuteľný“. Tvrdí, že „pri súčasných cenách“ takýto objem „EÚ nie je schopná absorbovať a ani Spojené štáty to nie sú schopné vyprodukovať“.

Aj ďalší odborníci tvrdia, že technické problémy, obmedzené dodávky z USA a minimálna kontrola EÚ nad dovozom robia spomenutý záväzok neuskutočniteľným. Ako uvádza web Politico s odvolaním sa na hlavnú analytičku v komoditnej firme Kpler Lauru Pageovú, tieto čísla sú podľa nej „nereálne“.

EÚ minulý rok minula 375 miliárd eur na dovoz energie vrátane 76 miliárd eur z USA, uviedla Pageová. To podľa nej znamená, že blok by musel v nasledujúcich troch rokoch v podstate strojnásobiť svoj americký dovoz a zároveň sa vyhýbať iným dodávateľom, ako je Nórsko, ktoré dodáva lacnejší plyn cez plynovody.

Podľa Pageovej by ani úplné vyradenie ruskej energie z európskych dodávok nemalo zásadný význam, keďže EÚ v minulom roku doviezla z Ruska ropu, plyn a jadrové palivo len za 23 miliárd eur. Zároveň Spojené štáty vyviezli v rovnakom období ropu a plyn v hodnote 166 miliárd dolárov, čo by znamenalo, že by museli presmerovať všetok svoj export (a ešte pridať niečo navyše) výhradne do EÚ. To je podľa nej nereálne najmä preto, že americký LNG nie je viazaný na konkrétnu destináciu a zvyčajne smeruje tam, kde je najvyššia ponúkaná cena na globálnom trhu.

Odpoveď na to, či sa sľub Európskej únie, ktorý dala Spojeným štátom, podarí uskutočniť, tak zrejme dajú až nasledujúce roky. Eurokomisár Šefčovič však zostáva optimisticky naladený. „Sme pripravení na tieto nákupy. Veríme, že tieto čísla sú dosiahnuteľné,“ skonštatoval politik s prezývkou „obchodný cár Únie“.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK