Domov, Svet » EÚ

Europarlament podporil správu Komisie o stave právneho štátu, zrak sa momentálne upiera hlavne na Maďarsko

Európsky parlament 18. júna prijal výročnú správu Európskej komisie o stave právneho štátu za rok 2024 o najnovšom vývoji v členských štátoch Európskej únie. Správa, ktorú vypracoval Výbor pre občianske slobody, sumarizuje zistenia Komisie a upozorňuje na pretrvávajúce a zhoršujúce sa hrozby pre hodnoty EÚ vo všetkých členských štátoch.

Europoslanci podporili aj návrhy na lepšie záruky proti zneužívaniu eurofondov a zdôraznili potrebu brániť nezávislosť súdnictva, slobodu médií a demokratické práva. Správa zároveň poukazuje na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti ochrany menšín a zraniteľných skupín, pričom osobitnú pozornosť venuje LGBTIQ+ osobám. Kritizuje však zámer Komisie stiahnuť návrh horizontálnej smernice o rovnakom zaobchádzaní a apeluje na kriminalizáciu nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti na úrovni EÚ.

Európski zákonodarcovia zároveň odsudzujú útoky na slobodu médií, využívanie špionážneho softvéru proti novinárom a občianskej spoločnosti, ako aj šírenie dezinformácií, ktoré ohrozujú demokratické procesy. Vyzývajú na dôsledné uplatňovanie nových európskych právnych predpisov, ako je zákon o digitálnych službách a zákon o slobode médií.

Proti správe bolo až deväť slovenských europoslancov

Portugalská spravodajkyňa Ana Catarina Mendesová zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov uviedla, že demokracia prosperuje na deľbe moci, slobode tlače, prístupe k spravodlivosti a rešpektovaní základných slobôd.

„Bez nich sa právny štát stáva prázdnou formalitou – a otvára sa priestor pre autoritárstvo. Europarlament nemôže ignorovať hrozby pre naše hodnoty, keď sú novinári v Taliansku terčom špionážneho softvéru, základné občianske slobody LGBTIQ+ osôb sú terčom útokov v Maďarsku a reprodukčná sloboda je ohrozená novým nacionalistickým prezidentom v Poľsku. Mlčanie demokratov je najväčším požehnaním pre extrémistov.“

Spomenutú správu v hlasovaní podporilo 405 europoslancov, 210 bolo proti a 36 zákonodarcov sa zdržalo. Spomedzi slovenských europoslancov za návrh hlasovali Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu).

Proti boli Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Branislav Ondruš (Hlas- SD/nezaradený), Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák (všetci Smer-SD/nezaradení), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov). 

Ľudovít Ódor (PS/Obnovme Európu) nehlasoval.

Odporúčania aj pre Slovensko

Na základe aktuálneho vývoja a záväzkov v rámci plánu obnovy EÚ odporúča Slovensku prijať viacero opatrení na posilnenie právneho štátu. Podľa správy by Slovensko malo s ohľadom na európske normy zaviesť opatrenia, ktoré zabezpečia dostatočné záruky nezávislosti členov súdnej rady, najmä tých, ktorých nezvolili sudcovia.

Slovensko by malo tiež zabezpečiť, aby v prípadoch trestnej zodpovednosti sudcov za tzv. ohýbanie práva existovali a boli dodržiavané dostatočné záruky. 

Krajina musí predložiť návrhy na reguláciu lobingu a posilniť právne predpisy o konflikte záujmov a majetkových priznaniach, rovnako tak zabezpečiť účinné a nezávislé vyšetrovanie a stíhanie veľkej korupcie vrátane obmedzenia zásahov generálneho prokurátora do rozhodnutí vyšetrovateľov a prokurátorov.

V oblasti médií má Slovensko posilniť pravidlá a mechanizmy na obnovu nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií a zvýšiť ich ochranu podľa európskych štandardov. Má tiež pokročiť v legislatívnych a iných zárukách na zlepšenie bezpečnosti a pracovných podmienok novinárov vrátane reformy právnej úpravy ohovárania.

Slovensko by tiež malo zabezpečiť účinné verejné konzultácie pri tvorbe zákonov, zapojenie zainteresovaných strán a obmedziť nadmerné využívanie skrátených legislatívnych konaní.

Právny štát = štandard pre všetky krajiny EÚ

Spomedzi slovenských zástupcov, ktorí nepodporili správu, vystúpili počas rozpravy Erik Kaliňák a Milan Uhrík. Prvý menovaný v písomnom príspevku do debaty vytkol správe údajnú nestrannosť. Tvrdil, že „má problém s politickou neutralitou, keďže prísnejšie pristupuje k niektorým členským štátom, kým nedostatky iných prehliada“. Nehovoril však o konkrétnych krajinách.

Europoslanec Uhrík povedal, že „prvým miestom, kde by sa malo začať s upratovaním a dohliadaním a dodržiavaním právneho štátu, by mal byť práve Brusel a Európska komisia“.

Názor ponúkla aj Veronika Cifrová Ostrihoňová. Zdôraznila, že právny štát má byť „štandard pre všetky členské krajiny EÚ“. „Mimochodom, s týmto všetky krajiny pri vstupe do Únie súhlasili. A ten štandard si aj zaslúžime. A nie útoky na ústavu či peniaze utopené v nefunkčných haciendach,“ uviedla.

Pride v Budapešti sa napokon uskutoční pod záštitou mesta

Práve táto slovenská europoslankyňa bude podľa nemenovaného zdroja redakcie Epoch Times počas tohto víkendu súčasťou podujatia Budapest Pride v maďarskej metropole. Z Maďarska, ktoré výslovne spomenula správa Komisie o právnom štáte pre pretrvávajúce porušovanie hodnôt vrátane práv na zhromažďovanie, prichádzajú pred udalosťou rôzne vyhlásenia.

Najprv šéf budapeštianskej polície Tamás Terdika poznamenal, že pochod je zakázaný, pretože sa pravdepodobne nebude môcť konať bez „prezentácie homosexuality, zmeny pohlavia alebo transsexuálov prostredníctvom prejavov či symbolov, pričom prítomní môžu byť aj maloletí účastníci“.

Od návratu Viktora Orbána k moci v roku 2010 Maďarsko prijalo sériu zákonov, ktoré podľa kritikov obmedzujú práva LGBTIQ+ osôb pod zámienkou ochrany detí.

Starosta Budapešti Gergely Karácsony, ktorý vystupuje ako opozícia voči vláde súčasného premiéra Orbána, však vyhlásil, že sa podujatie uskutoční, a to napriek snahám vládnej strany Fidesz a jej podporovateľov zakázať túto akciu. Karácsony obišiel vládny zákon umožňujúci polícii zakazovať pochody LGBTQ+ i potrebné povolenia od úradov tým, že pochod bude nakoniec oficiálne organizovaný ako mestské podujatie.

V Budapešti majú byť desiatky europoslancov

Britský denník The Guardian tento týždeň napísal, že do hlavného mesta Maďarska sa v sobotu (28. júna) chystajú desiatky poslancov Európskeho parlamentu z liberálnych, ľavicových a zelených skupín.

„Ja a 70 kolegov urobíme to, čo Komisia neurobí. Prídeme na Pride. Ukážeme Maďarom, že nie sú sami,“ vyhlásila holandská europoslankyňa Tineke Striková zo skupiny Zelených, ktorá nedávno viedla delegáciu zákonodarcov v Maďarsku.

Maďarský europoslanec Csaba Molnár zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v písomnom stanovisku vyhlásil, že podporuje správu o právnom štáte. Naznačil tiež podporu sobotňajšiemu pochodu v Budapešti.

„Právny štát a záruka základných práv nie sú predmetom vyjednávania. V posledných rokoch Orbánov režim v Maďarsku neustále ničí demokraciu, rozkladá právny štát, vyvíja politický tlak na súdy a sudcov a útočí na slobodu tlače. Predovšetkým spôsobil, že korupcia a krádeže finančných prostriedkov Európskej únie sa stali systémovými. Maďarský ľud si zaslúži podporu EÚ – bez ohľadu na to, čo vláda urobí,“ uviedol.

Reakcia maďarskej vlády

A čo na to samotná maďarská vláda? Po stredajšej (25. júna) výzve predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej adresovanej maďarským úradom, aby zrušili zákaz vzťahujúci sa na pochod v Budapešti, Maďarsko vystríhalo veľvyslancov krajín EÚ a ich zamestnancov pred účasťou na akcii.

„Právna situácia je jasná: Pride pochod je právne zakázané zhromaždenie… kto sa zúčastní na podujatí zakázanom úradmi, dopúšťa sa priestupku,“ uvádza sa v liste maďarského ministra spravodlivosti Benceho Tuzsona.

Orbán v piatok (27. júna) povedal, že polícia “nerozoženie“ sobotňajší pochod, ale účastníkov a organizátorov varoval pred právnymi dôsledkami.

Spomínali sa tiež pokuty do 500 eur pre účastníkov a až rok väzenia pre organizátorov – polícia môže použiť systém na rozpoznávanie tvárí. Organizátori však v liste ambasádam zdôraznili, že pochod nie je zakázaný ani nezákonný a že pracujú na tom, aby sa uskutočnil v bezpečnom prostredí.

Dočkáme sa presmerovania financií priamo do miestnych komunít či malých podnikov?

Schválená správa má slúžiť ako príspevok europarlamentu pred správou Komisie o právnom štáte za rok 2025. Tá sa očakáva v júli. Zákonodarcovia preto žiadajú Komisiu, aby do nej začlenila záväznejšie odporúčania a zlepšila metodiku, a zároveň vyzývajú všetky inštitúcie, aby posilnili spoluprácu a riešili problémy zoči-voči rastúcim hrozbám.

Poslanci tiež opakujú potrebu „komplexnejšieho súboru nástrojov“, ktorý by užšie prepojil financovanie EÚ s dodržiavaním zásad právneho štátu. Naliehajú na Komisiu, aby zabezpečila, že sa finančné prostriedky EÚ dostanú ku konečným príjemcom, a to aj prostredníctvom mechanizmov priameho financovania.

Spomenutý maďarský europoslanec Molnár napríklad poukázal na dlhoročné snahy Dánska, ktoré sa zasadzuje o to, že „ak vláda zruší zásady právneho štátu, finančné prostriedky EÚ by mali byť presmerované priamo do miestnych komunít, mimovládnych organizácií a malých podnikov“. Podobný scenár by sa však podľa neho v prípade potreby mohol uplatniť v akomkoľvek členskom štáte EÚ, nielen v Maďarsku.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK