Svet

Putin sa nezúčastní na samite BRICS v Brazílii pre zatykač ICC

Ruský prezident Vladimir Putin sa osobne nezúčastní na nadchádzajúcom samite BRICS v Brazílii pre zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý na neho vydali, uviedol vysoký predstaviteľ Kremľa. „Prezident sa zúčastní na hlavných podujatiach tohto samitu prostredníctvom videokonferencie.„

„Je to z dôvodu určitých ťažkostí spojených s požiadavkami ICC,“ uviedol 25. júna Jurij Ušakov, hlavný poradca Putina pre zahraničnú politiku. „Brazílska vláda nebola schopná zaujať jasné stanovisko, ktoré by nášmu prezidentovi umožnilo zúčastniť sa na tomto stretnutí.“ Ušakov poznamenal, že Rusko na samite, ktorý je naplánovaný na 6. a 7. júla v Riu de Janeiro, bude zastupovať ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Putin, silný zástanca bloku BRICS, ktorý tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, presadzuje túto alianciu ako protiváhu inštitúciám vedeným Západom. Jeho neprítomnosť podčiarkuje právne a diplomatické výzvy, ktoré predstavuje zatykač ICC vydaný v marci 2023 na základe obvinení z vojnových zločinov: z deportácie detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruskej federácie.

Zatykač bol prvým prípadom, keď ICC vydal obvinenie voči úradujúcej hlavy štátu, ktorý je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. Hoci súd nemá žiadny výkonný orgán, jeho 124 členských štátov – vrátane Brazílie – je povinných zatknúť osoby, na ktoré bol vydaný zatykač, ak vstúpia do ich jurisdikcie. Niektoré signatárske štáty ICC odmietli zatykač vykonať.

Pred Putinovou medzinárodnou návštevou Mongolska v septembri 2024 ruskí predstavitelia vyjadrili presvedčenie, že miestne orgány nebudú konať na základe príkazu ICC, pričom sa odvolali na vopred dohodnuté diplomatické opatrenia.

Medzitým Dmitrij Medvedev, zástupca predsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie a bývalý prezident, označil zatykač ICC za „nezákonný“ a v príspevku na sociálnej sieti uviedol, že len „šialenec“ by sa pokúsil o jeho vykonanie.

V roku 2024 sa mal Putin zúčastniť na samite G20 v Brazílii po tom, ako brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva vyhlásil, že „nie je možné, aby [Putin] bol zatknutý“, ak sa na samite zúčastní. Ruský líder však plány zrušil po tom, ako da Silva ustúpil od svojho sľubu a uviedol, že otázka zatknutia bude vecou súdov.

Ukrajinskí predstavitelia medzitým ocenili konanie ICC a kritizovali krajiny, ktoré zatykač nevykonali. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj označil takéto odmietnutia za „ťažký úder Medzinárodnému trestnému súdu a medzinárodnému systému trestného súdnictva“.

Od založenia ICC pred viac ako dvadsiatimi rokmi podpísalo jeho zakladajúcu zmluvu približne 120 krajín, ale niekoľko krajín – vrátane Spojených štátov, Ruska, Číny, Indie a Izraela – štatút neratifikovalo a neuznáva jeho jurisdikciu.

ICC sa minulý rok dostala pod drobnohľad aj po vydaní zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, vtedajšieho izraelského ministra obrany Yoava Gallanta a najvyšších predstaviteľov teroristickej skupiny Hamas.

Rozhodnutie zamerať sa na Netanjahua a Gallanta vyvolalo silnú kritiku zo strany amerických predstaviteľov a Snemovňa reprezentantov schválila návrh zákona, ktorým sa ICC za vydanie zatykačov sankcionuje.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK