Svet

Hegseth je presvedčený, že NATO sa zaviaže k splneniu cieľa 5 % výdavkov na obranu

Americký minister obrany Pete Hegseth 5. júna uviedol, že je presvedčený, že členovia NATO budú súhlasiť s požiadavkou Washingtonu zvýšiť výdavky na obranu v rámci aliancie na 5 % hrubého domáceho produktu (HDP).

„Ak chcete byť alianciou, musíte byť viac než len vlajky. Musíte vytvoriť formácie. Musíte spraviť viac než len konferencie,“ povedal Hegseth po príchode na stretnutie ministrov obrany NATO v Bruseli.

„Sme tu, aby sme pokračovali v práci, ktorú začal prezident Trump, teda záväzok 5-percentných výdavkov na obranu naprieč celou alianciou. Myslíme si, že k tomu dôjde. Musí k tomu dôjsť najneskôr na summite v Haagu koncom tohto mesiaca.“

Ministri obrany sa stretli v belgickej metropole tri týždne pred summitom hláv štátov a vlád NATO, ktorý sa uskutoční v Haagu a na ktorom sa zúčastní aj americký prezident Donald Trump.

Bude to prvé stretnutie lídrov aliancie od zmeny na viacerých kľúčových pozíciách, keďže od ich posledného stretnutia vo Vilniuse v Litve v roku 2023 nastúpili do úradu nový prezident USA, britský premiér, nemecký kancelár, kanadský premiér a generálny tajomník NATO.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte 4. júna uviedol, že aliancia musí zintenzívniť a urýchliť svoje úsilie o zvýšenie obranných výdavkov. „Je zrejmé, že budeme potrebovať výrazne vyššie výdavky na obranu. To je základ všetkého. Európski spojenci a Kanada už pridali a očakávam, že väčšina, ak nie všetci spojenci tento rok dosiahnu počiatočný cieľ 2 percent HDP,“ povedal Rutte novinárom. „Mnohí už investovali alebo plánujú investovať podstatne viac. Ale musíme ísť ďalej a musíme ísť rýchlejšie.“

Tento postoj zopakoval aj 5. júna: „Pôjde o výrazne vyššie investície. Preto predpokladám, že v Haagu sa dohodneme na omnoho vyššom cieli výdavkov pre všetky krajiny NATO.“

Rutte navrhol, aby členské štáty zvýšili výdavky na obranu na 3,5 % HDP a ďalších 1,5 % vyčlenili na širšie výdavky súvisiace s bezpečnosťou.

Hegsethova neúčasť na stretnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny 4. júna, vôbec prvýkrát od začiatku konfliktu, vyvolala medzi novinármi otázky. Rutte sa snažil rozptýliť obavy, že by to mohlo naznačovať nezáujem Washingtonu o konflikt. „Nejde o počet návštev či stretnutí. Ide o záväzok. A záväzok USA, ministra Hegsetha aj prezidenta voči NATO je neochvejný,“ povedal 5. júna.

Členské štáty sa naďalej rozchádzajú v názore na to, dokedy má byť nový cieľ výdavkov vo výške 5 % splnený. Rutte navrhol termín do roku 2032, no niektoré krajiny východnej Európy ho považujú za príliš neskorý, zatiaľ čo iné, ktoré sú ďalej od ruských hraníc, ho zas považujú za príliš skorý, vzhľadom na súčasné výdavky, priemyselné kapacity a stav ekonomík týchto krajín.

„Chceme sa tu o pár rokov znova zísť a povedať si: ‚No, opäť sme to nedali,‘ a potom sa začať učiť po rusky?“ spýtala sa litovská ministerka obrany Dovile Sakalienėová.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur povedal: „Musíme sa zhodnúť na 5 percentách do piatich rokov. Nemáme čas na desať, ani na sedem.“

Švédsky minister obrany Pål Jonson zároveň varoval, že situácia sa môže rýchlo zmeniť. „Vieme, že po prímerí alebo mierovej dohode Rusko opäť presunie viac síl k našim hraniciam,“ povedal. „Preto je mimoriadne dôležité, aby aliancia využila najbližšie roky, kým je Rusko ešte limitované svojím rozmiestnením síl na Ukrajine a v jej okolí.“

V súčasnosti žiadna členská krajina nevenuje na obranu 5 % HDP. Podľa najnovších údajov je najbližšie Poľsko so 4,12 %. Viaceré štáty vrátane Španielska, Talianska a Kanady, pritom stále nedosahujú ani súčasný cieľ 2 %.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK