Domov

Česko sprísňuje propagáciu komunizmu: Väzenie až na 5 rokov! Ako je na tom Slovensko?

Česká Poslanecká snemovňa schválila 30. mája novelu Trestného zákona, ktorá umožňuje trestať propagáciu a podporu komunistického hnutia – vrátane uloženia trestu odňatia slobody na 1 až 5 rokov. Cieľom legislatívy je postaviť komunizmus na rovnakú úroveň ako nacizmus a jasne vyjadriť, že obidve ideológie smerujú k potláčaniu ľudských práv a slobôd. Diskusia o historickej pamäti a trestaní propagácie zločinných režimov rezonuje aj na Slovensku, kde obdobná legislatíva platí už od roku 2011. Na Slovensku máme 2 zákony týkajúce sa tejto témy, česká novela však ide ďalej v explicitnom zameraní sa na komunistické symboly a ich trestnosť, čo na Slovensku zatiaľ nie je tak detailne upravené.

Za propagáciu komunistického hnutia 1 až 5 rokov

Dolná komora českého Parlamentu 30. mája schválila novelu trestného zákona, ktorá umožní trestať podporu a propagáciu komunistického hnutia – vrátane väzenia na 1 až 5 rokov. Zo 160 prítomných poslancov hlasovalo za návrh 86, proti nebol nikto. Návrh podporila celá koalícia okrem jednej poslankyne, opozícia sa zdržala s výnimkou Richarda Brabca (ANO), ktorý hlasoval za. Schválené navrhované znenie ešte bude musieť odobriť senát a podpísať prezident.

Podľa predkladateľov je potrebné postaviť komunizmus na úroveň nacizmu, keďže oba režimy majú veľa spoločného a smerujú k potláčaniu práv a slobôd. „Lágry, vraždy, totalita. Takže prečo by sme mali k tým dvom rovnako zločinným ideológiám pristupovať rôzne?“ pýtal sa prítomných Šimon Heller (KDU-ČSL), jeden z predkladateľov legislatívy.

Erika Stařecká z Múzea pamäti XX. storočia zdôraznila potrebu explicitne zakotviť zákaz propagácie komunizmu do zákona, keďže podľa nej súdy dnes nedokážu rovnako posúdiť zločinnosť nacizmu a komunizmu.

Radek Vondráček (ANO) podporil trestanie za obhajobu zločinov komunizmu, avšak varoval pred príliš prísnym výkladom zákona, aby sa nekriminalizovali neškodné výroky ako – „Zlatí komunisti!“.

„Cieľom návrhu bolo odstrániť zreteľne nespravodlivé rozlišovanie medzi dvoma zločinnými totalitnými ideológiami 20. storočia. Obe – nacizmus aj komunizmus – preukázateľne smerujú k potlačovaniu základných práv a slobôd a je logické aj spravodlivé, aby to české trestné právo jasne reflektovalo,“ uviedla hovorkyňa ÚSTR.

Zákon sa zameriava na prejavy podporujúce triednu nenávisť alebo oslavujúce násilné činy komunistického režimu, a zahŕňa aj zákaz symbolov ako kosák a kladivo, hoci znak Komunistickej strany Čiech a Moravy s čerešňami zatiaľ pod zákaz nespadá.

Komunistická ideológia v podmienkach SR

V podmienkach Slovenskej republiky došlo k spresneniu ustanovenia novelou Trestného zákona s účinnosťou pred takmer 14 rokmi (od 9.1.2011) keď sa všeobecne skutková podstata trestného činu Prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd doplnila aj o trestný čin Popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti, kde sa špecificky uvádza aj komunistická ideológia:

„Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“

Návrh predložili poslanci Občianskej konzervatívnej strany (OKS), ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke Most-Híd. Podporu získal od všetkých koaličných strán vrátane vtedajšej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS). 

Proti návrhu hlasovali poslanci strany Smer-SD. Nesúhlas dôvodili obavami z možného obmedzenia slobody prejavu a zneužitia zákona na politické účely. 

Poslanec Ondrej Dostál (OKS) v tom čase návrh novely presadzoval tvrdením, že obmedzenie slobody prejavu v prípade popierania alebo ospravedlňovania zločinov komunizmu a nacizmu nie je ohrozením slobody, ale práve obhajobou. Reagoval tým na možný konflikt navrhovaného ustanovenia s právom na slobodu prejavu zakotveným v Ústave SR.

„Je popieranie alebo ospravedlňovanie zločinov spáchaných v nacistických koncentračných táboroch alebo komunistických gulagoch menším ohrozením mravnosti ako detská pornografia?“ kládol si rečnícku otázku Dostál.

Novelu Trestného poriadku, ktorá povoľuje trestať popieranie zločinov komunizmu, pochopiteľne najostrejšie kritizovali slovenskí komunisti. Podľa predsedu KSS Jozefa Hrdličku bol návrh nezmyselný. „Nikdy sme nepovedali, že sa nestali chyby, my sami na mnohé poukazujeme. Ale nikto nemôže poprieť, že ten režim pred 89-tym nepriniesol aj mnohé dobré,“ uviedol.

Prvý zákon odsúdil komunizmus v roku 1996

Ešte v minulom tisícročí bol v slovenskom parlamente schválený Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Pod pôvodnú legislatívu sa v roku 1996 podpísali vtedajší prezident Michal Kováč, premiér Vladimír Mečiar a predseda Národnej rady (NR) SR Ivan Gašparovič.

„Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska sú zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1948 až 1989, a to najmä za cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonané v politických procesoch, za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu, za devastáciu hospodárstva, za zničenie tradičných princípov vlastníckeho práva, za zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely, ako aj za bezohľadné ničenie historických pamiatok, prírody a životného prostredia,“ píše sa v zákone.

Narozdiel od ustanovenia v Trestnom zákone neobsahuje žiadne sankcie alebo tresty, má teda skôr deklaratórny charakter, je skôr symbolický.

Zákon jasne stanovil, že komunistický režim vládnuci v bývalom Československu bol nemorálny, nezákonný a neprijateľný. Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska sú označené za zločinecké a odsúdeniahodné organizácie, ktoré cieľavedome ničili základné práva a slobody, ekonomiku, tradičné hodnoty, prírodu a kultúru.

„Národná rada Slovenskej republiky, vedená snahou vyjadriť mimoriadnu úctu obetiam komunistického režimu, priznať im významný podiel na obnove slobody a demokracie, uložiť do pamäti národa utrpenie a obete tisícov občanov, zamedziť, aby nikdy nedošlo k pokusom o obnovu totalitných systémov v akejkoľvek podobe, a uvedomujúc si povinnosť vyrovnať sa s komunistickým totalitným režimom, sa uzniesla na tomto zákone,“ uviedli predkladatelia v roku 1996.

Sprísnenie zákona

V roku 2020 slovenský NR SR schválila novelu zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorá nadobudla účinnosť 1. decembra 2020. Táto novela sprísnila pravidlá týkajúce sa verejného pripomínania si predstaviteľov komunistického režimu a ďalších totalitných ideológií. 

Medzi kľúčové zmeny patril zákaz stavať pamätníky oslavujúce komunistický, nacistický alebo fašistický režim a pomenovávať ulice po ich predstaviteľoch. Zákon však neuvádza, že už postavené by sa mali demontovať. Na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach je odvtedy zakázané umiestňovať texty, vyobrazenia a symboly, ktoré oslavujú, propagujú alebo obhajujú režim založený na komunistickej, fašistickej alebo nacistickej ideológii, ako aj ich predstaviteľov.

„Za predstaviteľov (pozn. Red. komunistického režimu) sa budú považovať členovia orgánov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska na okresnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na komunistických zločinoch v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989,“ uviedla TASR.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK