Svet » EÚ

Diskusia v EP o vysokých cenách potravín: poslanci hovoria o znížení byrokracie, zrušení DPH a podpore malých farmárov

Počas nedávnej rozpravy v Európskom parlamente o vysokých úrovniach maloobchodných cien potravín a ich dôsledkoch pre európskych spotrebiteľov si zákonodarcovia vymenili pohľad na to, kde hľadať príčinu a aké prípadné opatrenia by mohli pomôcť znížiť bremeno na pleciach spotrebiteľov, producentov i obchodníkov.

Drahé potraviny rečou čísel

Už na úvod debaty chorvátsky europoslanec Tomislav Sokol z Európskej ľudovej strany poukázal na to, že hoci inflácia v niektorých sektoroch vykazuje známky spomalenia, v potravinárskom sektore zostáva naďalej vysoká. „Podľa Eurostatu sa v rokoch 2015 až 2024 ceny potravín a nealkoholických nápojov v Európskej únii zvýšili o 42,8 %. Obzvlášť postihnuté boli základné potraviny, ktoré tvoria základ spotrebiteľského koša,” uviedol.

Cyperský eurokomisár pre rybolov a oceány Costas Kadis poukázal na to, že ceny potravín v Európe explodovali predovšetkým pre pandémiu COVID-19 a ruskú inváziu na Ukrajinu. To podľa neho viedlo k „bezprecedentnej inflácii cien potravín v EÚ, ktorá zaťažila rozpočty spotrebiteľov“.

Celkovo sa podľa Kadisa ceny potravín len v rokoch 2022 a 2023 zvýšili o 24 %. „Ročná miera inflácie cien potravín sa preto výrazne zvýšila a v marci 2023 dosiahla vrchol 19,6 %. V niektorých členských štátoch bol nárast ešte vyšší,“ vyhlásil grécky politik.

Nadviazala naňho Chorvátka Biljana Borzanová zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov, ktorá uviedla, že k zvyšovaniu cien síce dochádza všade, ale za ostatné štyri roky ceny najviac vzrástli vo východoeurópskych krajinách, vrátane Slovenska.

Skonštatovala, že skok v Írsku je 20 % a vo Francúzsku 25 %, ale v Poľsku až 55 %, Bulharsku 63, Lotyšsku 62, Maďarsku 87, Chorvátsku 45 %. „Potraviny sú najväčšou položkou v rozpočte domácností vo východoeurópskych krajinách. Sú to krajiny s najnižšími platmi a dôchodkami. Je to problém, ktorý sa týka nás všetkých,“ povedala.

Miera inflácie cien potravín v EÚ od januára 2016 do decembra 2024 (Zdroj: www.statista.com)

Prudký nárast cien

Príliš vysoké ceny tak nútia európske rodiny orientovať sa na produkty nižšej kvality, čo má vážne dôsledky pre zdravie a systémy zdravotnej starostlivosti, tvrdí talianska europoslankyňa Camilla Laureti z rovnakej frakcie ako Borzanová. „Pre mnohé deti, najmä z najzraniteľnejších rodín, poskytujú európske programy, ako napríklad program ovocia, zeleniny a mlieka v školách, jediné kompletné jedlo dňa. Jedlo je právo a spravodlivá cena pre všetkých je faktorom rovnosti,“ vyhlásila.

„V roku 2004 stál tucet vajec 1,20 eura. Teraz je to okolo troch eur. Kilo paradajok zdraželo z 90 centov na 2,50 eura, čo je viac ako dvojnásobok,“ podotkla Španielka Margarita de la Pisa Carriónová zo skupiny Patrioti pre Európu.

„Rajčinovú“ paralelu ponúkol i ľavicový grécky zákonodarca Konstantinos Arvanitis. „Cena paradajky v mojej krajine začína rásť 10 minút po odtrhnutí na poli a na regál obchodu prichádza s cenovkou 10-krát drahšou,“ povedal.

Eurokomisár Kadis priznal, že vysoké životné náklady skutočne naďalej zaťažujú spotrebiteľov. „Keď sa ich v kontexte hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok za rok 2025 pýtali na rôzne aspekty ich rodinného rozpočtu, 35 % z nich vyjadrilo obavy, či si budú môcť dovoliť potraviny, ktoré im vyhovujú,“ uviedol.

Navrhy na zlepšenie: nižšia DPH a menej byrokracie

Pri debate o možných riešeniach Francúz Gilles Pennelle (Patrioti pre Európu) poukázal na to, že vo Francúzsku prišli s návrhom na „zníženie DPH, alebo dokonca jej zrušenie, a to na základné potreby“.

Zníženie DPH na potraviny by mohla byť cesta aj podľa maďarského politika Pétera Magyara z Európskej ľudovej strany. „Vďaka Orbánovej pomýlenej hospodárskej politike sa Maďarsko stalo európskym rekordérom v raste cien potravín. Milión maďarských dôchodcov žije pod hranicou životného minima. Zelenina a ovocie sú teraz pre mnohých v Maďarsku luxusom,“ vyhlásil.

Dán Asger Christensen v mene 75-člennej skupiny Obnovme Európu navrhol znížiť byrokraciu pre farmárov. „Pravidlá, kontrolné systémy a dokumentácia len kvôli dokumentácii vytvárajú náklady. A hádajte, kto platí? Platí spotrebiteľ.“

Christensen apeluje na uľahčenie situácie ako pre výrobcov tak aj pre obchodníkov. „Keď zjednodušíme pravidlá a odstránime zbytočnú byrokraciu, potom klesnú náklady v celom dodávateľskom reťazci. To povedie k nižším cenám,“ skonštatoval.

Súhlasí s tým aj Francúz David Cormand, ktorý prezentoval postoj celej Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie). Vraví, že na dosiahnutie spravodlivých cien pre spotrebiteľov a spravodlivého odmeňovania pre poľnohospodárov je potrebný poľnohospodársky model.

„To znamená zmeniť súčasnú rovnováhu síl, z ktorej profitujú agrochemickí giganti, agropotravinárski giganti a veľkoobchodníci, a postaviť spotrebiteľov a poľnohospodárov do centra nášho modelu. To bude dobré pre planétu, naše hospodárstvo a naše vidiecke oblasti.“

Zacielenie na monopoly

Iní európski zákonodardovia zasa podporujú ideu toho, aby si Únia „vzala na mušku“ monopoly. „Napríklad trh s obilninami v súčasnosti ovládajú štyria giganti, štyri monopoly, ktoré určujú ceny a dosahujú značné nadbytočné zisky. Pokiaľ ide o kakao, kávu a olivový olej, ceny nerastú pre nedostatok, ale pre špekulácie o potenciálnom nedostatku. Musíme tieto chamtivé monopoly rozpustiť, regulovať ceny a zakázať všetky špekulácie s našimi jedlami,“ povedal ľavicový belgický europoslanec Marc Botenga.

Spomenutý Chorvát Sokol v mene Európskej ľudovej strany podotkol, že v rámci EÚ sa tovar nesmie deliť na produkty prvej adruhej triedy. Vyzval preto Európsku komisiu, aby túto otázku zaradila do centra svojej novej spotrebiteľskej stratégie a aby urýchlene preskúmala smernicu o nekalých obchodných praktikách.

Poliak Krzysztof Hetman z Európskej ľudovej strany zasa tvrdí, že producenti v EÚ potrebujú spravodlivejší prístup k medzinárodnému obchodu, aby mohli konkurovať výrobcom z krajín mimo EÚ a ich produkty boli cenovo dostupnejšie. Pravdepodobne tým narážal na dovoz z Ukrajiny a krajín juhoamerického obchodného bloku Mercosur.

Podpora väčšej konkurencie v maloobchode by zasa mohla spotrebiteľom v strednodobom horizonte pomôcť nájsť širší výber produktov za rozumnú cenu, tvrdí Adam Szłapka, poľský minister pre záležitosti Európskej únie, zastupujúci aktuálne poľské predsedníctvo v Rade EÚ.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK