Európsky súd kritizuje Brusel: Komisia musí objasniť výmenu SMS von der Leyenovej s Pfizerom počas pandémie
Tribunál Súdneho dvora EÚ 14. 5. zamietol rozhodnutie Európskej komisie (EK) nevyhovieť žiadosti denníka New York Times o prístup k textovým správam medzi predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom, týkajúcich sa nákupu vakcín proti covidu-19 v hodnote niekoľkých miliárd eur.
Denník New York Times uviedol, že správy z obdobia medzi 1. januárom 2021 a 11. májom 2022, teda v čase vrcholiacej pandémie, by mohli objasniť dohody o vakcínach v hodnote viac ako 20 miliárd eur. Komisia žiadosť novín zamietla s odôvodnením, že von der Leyenová správy nemá v držbe, čo viedlo k podaniu žaloby New York Times na Komisiu.
Podľa rozsudku súdu majú byť všetky orgány EÚ čo najtransparentnejšie a Komisia „musí poskytnúť vierohodné vysvetlenia umožňujúce verejnosti a tribunálu pochopiť, prečo tieto dokumenty nie je možné nájsť“.
Podľa súdu Komisia podrobne nevysvetlila, ako je možné, že požadované dokumenty nie sú v jej držbe. „Komisia navyše dostatočne neobjasnila, či požadované textové správy boli odstránené a či v tomto prípade došlo k odstráneniu dobrovoľne alebo automaticky, alebo či bol medzitým vymenený mobilný telefón jej predsedníčky.“
Tribunál tiež poukázal na to, že Komisia vierohodne nevysvetlila, prečo sa domnievala, že textové správy vymieňané v rámci nákupu očkovacích látok proti covidu-19 neobsahujú natoľko dôležité informácie, aby boli uchované. Šéf Pfizeru pritom označil túto komunikáciu v rozhovore s New York Times za kľúčovú vo vybudovaní „hlbokej dôvery“ a dosiahnutí dohody o dodávkach vakcín.
V čase vzniku aféry Pfizergate mala Európska únia o niečo viac ako 445 miliónov obyvateľov, čo pri celkovom počte 2,4 miliardy objednaných vakcín predstavovalo približne päť dávok na každého obyvateľa (vrátane novorodencov).
Obhajcovia šéfky EK tvrdia, že v čase krízy urobila to, čo bolo potrebné – zabezpečila dávky vakcíny pre 27 krajín, keď išlo o ľudské životy. Otázkou teraz nie je, či to, čo dala do pohybu, bolo správne alebo nie. Krajiny nakoniec dohodu podpísali, ale podrobnosti nikdy neboli úplne zverejnené.
Pfizer údajne počas rokovaní zvýšil ceny a EÚ nakoniec získala milióny nadbytočných dávok, z ktorých mnohé boli neskôr zničené. Niektoré vlády, ktoré váhali s platbou za ďalšie vakcíny, boli neskôr spoločnosťou Pfizer na základe tej istej dohody žalované.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
