8 vecí, ktoré vieme o Ukrajine a vzácnych zeminách (Špeciál)
Spojené štáty a Ukrajina dosiahli dohodu o vzácnych zeminách – ale aké rozsiahle sú ukrajinské ložiská nerastných surovín?
Spojené štáty a Ukrajina 30. apríla konečne podpísali dohodu o nerastných surovinách, ktorú pred dvoma mesiacmi odložila dnes už neslávne známa výmena názorov medzi prezidentmi USA a Ukrajiny v Oválnej pracovni.
Vzhľadom na to, že Čína po zavedení amerických ciel naďalej posilňuje svoju kontrolu nad kritickými nerastnými surovinami, kontrola nad takzvanými vzácnymi zeminami, ktoré sú nevyhnutné na výrobu mnohých nových technológií, ako sú elektrické vozidlá, veterné turbíny a smartfóny, nadobúda čoraz väčší význam.
Tu je to, čo vieme o vzácnych zeminách a čo by sa mohlo nachádzať v ukrajinskom podzemí.
1. Vzácne zeminy nie sú až tak vzácne
Kyjev tvrdí, že jeho nevyužité nerastné bohatstvo má potenciálne mimoriadnu hodnotu.
Zriedkavé zeminy, skupina 17 základných prvkov, hrajú kľúčovú úlohu v napájaní moderných technológií, od motorov elektrických vozidiel po navádzacie systémy rakiet. Tieto kritické prvky sa nachádzajú v nízkych koncentráciách v nerastoch a je ťažké ich oddeliť od iných prvkov, čo si vyžaduje špecializované alebo dokonca toxické extrakčné procesy. Niektoré z týchto procesov nie sú pre Západ dostupné kvôli kontrole Číny nad technológiou zriedkavých zemín.
Navyše, hoci niektoré z týchto prvkov, ako dysprózium, samárium a praseodým, sa nazývajú „vzácne“, v skutočnosti nie sú v zemskej kôre vzácne a nachádzajú sa na mnohých miestach.
Čína v 90. rokoch predstihla Spojené štáty a stala sa najväčším producentom a vývozcom prvkov vzácnych zemín, a práve v tejto súvislosti ukrajinský prezident ponúkol Spojeným štátom prístup podľa neho najväčším zásobám kritických minerálov titánu a uránu v Európe.
Existuje však jedna výhrada. Približne 20 % nerastných zdrojov Ukrajiny, vrátane približne polovice ložísk vzácnych zemín, sa nachádza v oblastiach okupovaných Ruskom. A hoci ložiská titánu boli identifikované v severozápadnej Ukrajine, ďaleko od bojov, Rusko vďaka geologickým prieskumom z čias Sovietskeho zväzu presne vie, kde sa nachádzajú kritické zdroje Ukrajiny.
2. Čo sa nachádza v zemi na Ukrajine?
V dokumente z portfólia kritických nerastných surovín Ukrajinskej geologickej služby orgány uvádzajú, že vzácne zeminy boli identifikované v komplexných ložiskách a rudných výskytov v rámci Ukrajinského štítu, veľkej geologickej formácie na Ukrajine.
V dokumente sa uvádza, že šesť ložísk obsahuje tantal, niób a berýlium, ktoré sú cenené v leteckom priemysle. Hoci sa lítium na Ukrajine netaží, jej zásoby lítia predstavujú približne tretinu overených zásob v Európe a približne 3 % celosvetových ložísk.
3. Objavy verzus ložiská
V baníctve sú banícke objavy nové nálezy nerastov, zatiaľ čo ložiská sú známe miesta s dostatočným množstvom nerastných surovín, ktoré môžu potenciálne podporiť ťažbu.
Jack Lifton, spoluzakladateľ spoločnosti Technology Metals Research, povedal pre The Epoch Times, že je skeptický ohľadom potenciálu Ukrajiny ako praktického zdroja prvkov vzácnych zemín.
Podľa amerického geologického prieskumu Spojené štáty v roku 2024 doviezli prvky vzácnych zemín v hodnote približne 170 miliónov dolárov, ktoré boli väčšinou obsiahnuté v komponentov z Číny a Japonska. „To sú teda hotové výrobky,“ povedal Lifton.
Povedal, že na vybudovanie bane je potrebná voda a prístup, čo je aj za najlepších okolností náročný podnik, nieto vo vojnou zmietanej Ukrajine. „Vykopať dieru v zemi je veľmi drahé,“ povedal Lifton a dodal, že vybudovanie bane stojí v priemere asi pol miliardy dolárov. „Objavili sme ložiská všade, ale len veľmi málo z nich sa dostane do štádia, keď sa z nich môže ťažiť,“ povedal Lifton.
4. Ťažba vo vojnovej zóne
Od objavenia ložiska po začatie ťažby môže uplynúť aj niekoľko desiatok rokov. V nedávnom článku Javier Blas, komentátor agentúry Bloomberg zaoberajúci sa energetikou a komoditami, uviedol, že Geologická služba Spojených štátov amerických neuvádza Ukrajinu ako krajinu s ložiskami – teda zdrojmi, ktoré boli objavené a sú ekonomicky ťažiteľné.
Ďalej uviedol, že v najlepšom prípade sa hodnota celosvetovej ťažby vzácnych zemín pohybuje okolo 15 miliárd dolárov ročne. Takže aj keby Ukrajina mala obrovské ložiská, z geoekonomického hľadiska by nemali takú veľkú hodnotu.
„Predpokladajme, že Ukrajina by bola schopná, ako mávnutím čarovného prútika, vyťažiť 20 percent svetovej produkcie vzácnych zemín. To by predstavovalo približne 3 miliardy dolárov ročne. Aby Spojené štáty dosiahli sumu 500 miliárd dolárov, ktorú navrhol Trump, museli by si zabezpečiť viac ako 150 rokov ukrajinskej produkcie,“ povedal Blas.
Podľa správy ratingovej agentúry S&P z 13. februára, ktorú vypracoval tím pre globálny komoditný prieskum, Ukrajina „sa spolieha na sovietsky odhad ťažko dostupných ložísk vzácnych zemín“.
„Niektoré sa nachádzajú za bojovými líniami alebo, v prípade geologických záznamov jednej z lokalít, vyžadujú na ťažbu pokročilú spracovateľskú technológiu a stabilnú energetickú sieť,“ uvádza sa v správe. Hodnota ložísk je podľa správy založená na ‚desaťročia starých údajoch‘.
„Žiadny zo zdrojov, s ktorými sa Commodity Insights kontaktoval, nevedel o žiadnom komerčnom prieskume alebo hodnotení týchto ložísk v postsovietskom období.“
Morgan Bazilian, riaditeľ Payneovho inštitútu pre verejnú politiku na Colorado School of Mines, povedal agentúre S&P, že „nie je informovaný o žiadnych významných ložiskách alebo zásobách vzácnych zemín na Ukrajine“.
„Je to len ďalšia dychberúca fantázia, že zázračne vyriešime naše kritické obmedzenia v oblasti nerastných surovín prostredníctvom krajiny, ktorá je vo vojne,“ povedal. „Najbližšou analógiou je pre mňa veľmi podobná hyperbola o biliónoch dolárov nerastných surovín, ktoré sa nachádzajú pod Afganistanom.“
5. USA majú vzácne zeminy
USA majú kapacitu na ťažbu a spracovanie vzácnych zemín. Snahy o návrat výroby vzácnych zemín do Spojených štátov však boli v posledných rokoch neúspešné kvôli lacnejšej pracovnej sile v zahraničí a významnému vplyvu ťažby na životné prostredie.
Spojené štáty majú jednu z dvoch najväčších baní na vzácne zeminy na svete, Mountain Pass v Kalifornii, jediné integrované banské a spracovateľské zariadenie svojho druhu v Severnej Amerike, ktoré produkuje ľahké vzácne zeminy.
Do roku 2022 Mountain Pass produkoval 15 % svetovej produkcie vzácnych zemín. Lifton povedal, že Mountain Pass produkuje aj približne 10 až 15 % „celkovej spotreby Číny“.
„Tu je spôsob, ako vyriešiť problém Spojených štátov: napíšte zákon,“ povedal. „Vývoz minerálov vzácnych zemín v Spojených štátoch bude zakázaný zákonom a Mountain Pass sa zrazu stane americkým majetkom, nie čínskym.“
6. Čína kontroluje ťažbu aj spracovanie
Pod vedením Čínskej komunistickej strany má Čína takmer monopol na svetovom trhu so vzácnymi zeminami a prostredníctvom štátom kontrolovaných spoločností a prísnych vývozných predpisov dominuje v ťažbe aj spracovaní týchto prvkov.
Čína sa podieľa na takmer 90 percentách celosvetovej rafinovanej produkcie a od roku 1990 označila vzácne zeminy za chránené a strategické nerasty. Podľa Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie bola táto dominancia dosiahnutá prostredníctvom desaťročí štátnych investícií, vývozných kontrol, lacnej pracovnej sily a nízkych environmentálnych štandardov.
Na úrovni spracovania Čína podľa výskumu konzultačnej spoločnosti Adamas Intelligence z roku 2019 predstavovala 85 % celosvetovej kapacity na premenu ťažených nerastov na použiteľné materiály pre výrobcov. Skutočná výroba v Číne zostáva podľa neziskovej iniciatívy China Water Risk záhadou, najmä kvôli nelegálnej ťažbe.
V roku 2023 Peking zakázal vývoz technológií na výrobu magnetov zo vzácnych zemín a pridal ich k existujúcemu zákazu technológií na ťažbu a separáciu kritických materiálov. Čínska komunistická strana nedávno oznámila opatrenia na sprísnenie štátnej kontroly nad týmto sektorom.
7. Všetko je o technológii ťažby
Vzácne zeminy musia prejsť zložitými krokmi, aby mohli byť ťažené. Najskôr sa musia ťažiť kopaním rozsiahlych otvorených jám v zemi, aby sa získala ruda, ktorá sa potom drví a presúva na flotáciu, magnetické alebo elektrostatické spracovanie.
Západ vie spracovávať prvky vzácnych zemín, ale pokročilá spracovateľská technológia Číny obmedzuje možnosti Západu. Ťažké prvky vzácnych zemín dysprózium a terbium sú veľmi vzácne a sú dôležitou súčasťou magnetov používaných v elektrických vozidlách. „Dysprózium a terbium sa dnes vyrábajú na 100 % v spoločnostiach, ktoré vlastní alebo kontroluje Čína. Nemáme k nim prístup, pokiaľ nám ich Číňania nepredajú, a to nerobia,“ povedal Lifton.
V článku pre Critical Minerals Institute poznamenal, že ťažba týchto prvkov sa mimo Číny z technických, environmentálnych a ekonomických dôvodov nedostala do komerčnej výroby. V súčasnosti sa získavajú iba z jedinečných „ložísk“ známych ako iontové adsorpčné íly.
„Faktom teda je, že v súčasnosti nemôžeme vyrábať elektromotory potrebné pre automobily bez dovozu z Číny,“ povedal. Dodáva však, že Spojené štáty by sa mali viac zamerať na Brazíliu ako na Ukrajinu.
„V Brazílii je tucet nových spoločností, ktoré sa zaoberajú získavaním iontových ílovitých vzácnych zemín, ale žiadna z nich nie je vo výrobe,“ povedal. „Všetky magnetické zeminy sa dajú vyrobiť v Brazílii.“
Čína čiastočne presunula ťažbu do susednej Barmy (tiež známej ako Mjanmarsko), kde je dohľad slabší, hoci krajina je politicky nestabilná. V roku 2024 ozbrojená skupina bojujúca proti vládnucej vojenskej chunte, Kachinská oslobodzovacia armáda, oznámila, že prevzala kontrolu nad ťažobným centrom, ktoré je hlavným dodávateľom oxidov vzácnych zemín do Číny.
Podľa makléra Orda Minnetta dodala Barma v roku 2023 Číne približne 50 000 ton oxidov vzácnych zemín z íonovo adsorbčných ílov, čím prekonala domáce ťažobné kvóty Číny na íonovo adsorbčné íly vo výške 19 000 ton a stala sa tak najväčším svetovým vývozcom oxidov ťažkých vzácnych zemín.
8. Problém znečistenia
Veľkoplošná ťažba môže spôsobiť vážne znečistenie životného prostredia. Niektoré spôsoby ťažby prvkov vzácnych zemín prostredníctvom povrchovej ťažby a hydrometalurgického spracovania môžu produkovať toxický odpad, ktorý znečisťuje pôdu, vodu a ovzdušie.
V čínskom Bayan Obo, priemyselnom banskom meste a domove najväčšieho bane na prvky vzácnych zemín na svete, vážne a bezútešné znečistenie spôsobené ťažbou ovplyvnilo Žltú rieku a miestne komunity.
Podľa vyšetrovania uverejneného v časopise Nuclear Engineering and Technology, je tórium vedľajším produktom výroby prvkov vzácnych zemín, čo znamená, že sa ťaží z rovnakých ložísk nerastných surovín. V súčasnosti sa považuje za „nepríjemný odpad“ kvôli svojej rádioaktívnej povahe a v baniach sa s ním zaobchádza ako s odpadom.
V Malajzii, kde sa ťaží, sa pri ťažbe vzácnych zemín produkuje takmer 500 000 ton rádioaktívneho odpadu s vysokou koncentráciou tória, čo je podľa vyšetrovania „značnou záťažou“ pre krajinu.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
