Kým EÚ bojuje s vysokými cenami plynu, plynový kartel v Moskve rokoval o ich udržaní (Komentár)
Ropa je rekordne drahá, cena zemného plynu je najvyššia od energetickej krízy v roku 2022 a cena elektriny by sa mala v budúcnosti tiež výrazne zvýšiť.
Deň po rokovaniach s českým premiérom Andrejom Babišom o dovoze alžírskeho plynu do Českej republiky, ktoré sa uskutočnili 26. októbra, odcestoval alžírsky premiér Sífí Ghríb do Moskvy. Dňa 27. októbra sa tam konalo stretnutie 12 členských krajín Fóra krajín vyvážajúcich plyn (GEFC), ktoré združuje významných vývozcov tejto suroviny pod vedením Ruska.
Samit o zemnom plyne v Moskve, o ktorom sa takmer neinformovalo
V českých, ale aj v mnohých ďalších západných médiách by ste márne hľadali podrobnejšie informácie o tom, že sa v Moskve pod vedením ruského prezidenta Vladimira Putina uskutočnilo už ôsme zasadnutie samitu Fóra krajín vyvážajúcich plyn.
Organizácia so sídlom v katarskom hlavnom meste Dauha má 12 riadnych členov a združuje krajiny, ktoré podľa denníka Teheran Times disponujú približne 70 percentami potvrdených svetových zásob zemného plynu. Podieľajú sa na 38 % jeho celosvetovej ťažby a zabezpečujú 42 % svetového vývozu. Členské krajiny majú zároveň približne 47-percentný podiel na celosvetovom vývoze skvapalneného zemného plynu (LNG).
Už len vzhľadom na tieto čísla je pozoruhodné, že mnohé západné médiá vrátane českých venovali moskovskému samitu len malú pozornosť. Možno pochopiť ich neochotu prispievať k propagácii ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý nesie zodpovednosť za agresívnu vojnu proti Ukrajine. Význam rokovania pre svetový energetický trh však nemožno prehliadať.
Na samite sa zúčastnili aj viacerí poprední zahraniční predstavitelia. Okrem Vladimira Putina prišiel napríklad iránsky prezident Masúd Pezeškiján, katarský emir Tamím bin Hamad Ál Thání, mozambický premiér Daniel Chapo či venezuelský viceprezident pre ekonomiku Calixto Ortega Sánchez a ďalší predstavitelia členských krajín GEFC.
Účastníci samitu prijali návrh takzvanej Moskovskej deklarácie, ktorá stanovuje tri základné princípy: energetickú rovnosť, technologickú neutralitu a rovnaký prístup. Rusko na stretnutí presadzovalo aj argument, že sankcie obmedzujúce vývoz jeho energetických surovín vrátane zemného plynu prispievajú k rastu jeho cien.
Rusko a jeho partneri sa už od vzniku organizácie snažia premeniť ju na akýsi „plynový OPEC“ – kartel, ktorý by koordinoval objemy ťažby a dodávok s cieľom dosahovať čo najvýhodnejšie ceny. Medzi najaktívnejších podporovateľov tejto myšlienky dnes nepochybne patrí aj Irán. Zdá sa, že moskovské stretnutie bolo ďalším pokusom Putinovej administratívy o koordináciu takejto politiky.
Pre ruského a iránskeho prezidenta bolo toto stretnutie zároveň príležitosťou na upevnenie vzájomnej spolupráce, a to aj v oblasti vojenskej podpory ruskej agresie proti Ukrajine. Rokovanie sa konalo v čase pokračujúcich snáh o obchádzanie sankcií na vývoz ruskej ropy a zemného plynu. Práve príjmy z týchto surovín sú pre Moskvu dôležitým zdrojom financovania vojny.
Je trochu absurdné, že sa v Moskve v tej istej miestnosti stretol iránsky prezident s hlavou Kataru, ktorého výrobné kapacity, okrem iného na skvapalnený zemný plyn a ďalšie energetické komodity, boli ťažko a na roky poškodené iránskymi raketami v odvete za útoky USA na Irán. Katar, Spojené arabské emiráty aj Saudská Arábia tak platia za svoje spojenectvo s USA.
Ceny energetických surovín prudko rastú. Príčinou je najmä vojna proti Iránu
Po začatí izraelsko-americkej vojenskej operácie proti Iránu vo februári 2026, ktorej hlavným cieľom bolo vyradiť jeho kapacity na vývoj jadrových zbraní, konflikt, žiaľ, naďalej pokračuje. Výrazne obmedzuje svetový obchod s ropou a skvapalneným zemným plynom, keďže cez blokovaný Hormuzský prieliv prechádza približne 20 % ich celosvetového obchodu.
Útoky proiránskych milícií Hútíov v prielive Báb al-Mandab navyše bránia preprave tankerov cez Červené more a Suezský prieplav. Výsledkom je prudký rast cien energetických surovín. Netýka sa to len ropy, ktorej cena v prípade severomorskej zmesi Brent v súčasnosti dosahuje 115 dolárov za barel, a pohonných látok vyrábaných z nej, ale aj zemného plynu a následne elektriny.
(Foto: www.forexsrovnavac.cz)
V porovnaní s januárom 2026 sú ceny zemného plynu viac ako trojnásobné. V čase písania tohto článku, 28. októbra, prekročila cena jednej megawatthodiny plynu hranicu 100 eur, zatiaľ čo na začiatku roka sa pohybovala okolo 31 eur.
Ceny sa tak postupne približujú úrovniam zo začiatku energetickej krízy po lete 2021. Dňa 4. októbra 2021 dosiahla cena plynu napríklad 118,94 eura za MWh. Na vrchole energetickej krízy, koncom augusta 2022, sa vyšplhala dokonca na 350 eur.
Takýto vývoj má a bude mať výrazný dosah na všetky krajiny závislé od dovozu tejto suroviny. Európa navyše musí o obmedzené dodávky plynu súperiť s rýchlo rastúcimi ázijskými ekonomikami.
Európska únia stále hľadá bezpečné a cenovo dostupné dodávky zemného plynu
Európsky trh so zemným plynom sa po obmedzení dodávok cez ruské plynovody v dôsledku sankcií výrazne zmenil. Rusko predtým potrubím dodávalo približne 40 % ročnej spotreby plynu v EÚ, ktorá predstavuje asi 350 miliárd kubických metrov. Samotné Nemecko v úzkej spolupráci s Putinovým Ruskom pred pandémiou covidu zvýšilo svoju ročnú spotrebu plynu na 150 miliárd kubických metrov.
Odvtedy sa európsky trh štrukturálne preorientoval na dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG). Ceny na burzách sú preto ešte výraznejšie prepojené s globálnym trhom a citlivejšie reagujú na geopolitické udalosti.
Hoci podiel ruského plynu na dovoze do EÚ dramaticky klesol, Rusku sa napriek sankciám naďalej darí vyvážať LNG do Európy. Za prvých deväť mesiacov tohto roka dorazilo do európskych prístavov rekordných 12,18 milióna ton ruského LNG.
Väčšinu výpadku ruských dodávok nahrádza skvapalnený zemný plyn zo Spojených štátov, Kataru a západnej Afriky, ako aj vyššie dodávky z Nórska, ktoré cez plynovody dodáva približne 85 miliárd kubických metrov plynu ročne. Česká republika napríklad nakupuje z Alžírska 200 miliónov kubických metrov plynu ročne a plánuje tento dovoz zdvojnásobiť.
Podľa platných pravidiel musia členské štáty EÚ dosiahnuť naplnenie zásobníkov plynu na 90 % do 1. novembra, pričom v období od 1. októbra do 1. decembra majú určitú časovú flexibilitu. Európska komisia však tento rok pod tlakom aktuálnej situácie znížila požadovanú úroveň naplnenia na 80 %. Celková skladovacia kapacita EÚ predstavuje približne 100 miliárd kubických metrov.
V priebehu roka tak vzniká cyklus, v ktorom sa zásobníky na jar a v lete plnia a na jeseň a v zime z nich plyn odoberá.
Tento rok sa však pre vojnu v Perzskom zálive nedostavili očakávané nízke letné spotové ceny. Zásobníky v EÚ sú preto naplnené menej než v predchádzajúcom roku, pričom v Nemecku je situácia obzvlášť nepriaznivá. To ovplyvňuje náladu na trhu a tlačí ceny nahor.
K 10. októbru dosahovala naplnenosť zásobníkov v EÚ 73,61 %, čo je výrazne menej ako v rovnakom období minulého roka, keď podľa portálu kurzy.cz predstavovala 82,88 %. Situácia sa v jednotlivých krajinách líši. V Nemecku bola naplnenosť zásobníkov približne 61 %, zatiaľ čo v Českej republike dosahovala okolo 77 %.
S príchodom chladnejšieho počasia sa už začal odber plynu zo zásobníkov na vykurovanie.
Drahý zemný plyn zvyšuje aj cenu elektriny
V krajinách EÚ sa zemný plyn využíva nielen ako chemická surovina, ale aj na varenie a vykurovanie. Zároveň je dôležitým palivom pri výrobe elektriny. Podľa stratégie dekarbonizácie má slúžiť ako prechodné palivo pri nahrádzaní uhlia, keďže emisie zo spaľovania zemného plynu sú približne o polovicu nižšie ako emisie z uhlia.
Prevádzka paroplynových elektrární je však v súčasnosti obmedzovaná a ich úloha sa zužuje na doplnkový zdroj k obnoviteľným zdrojom energie (OZE). Keďže tieto elektrárne musia byť pripravené na výrobu elektriny v čase, keď obnoviteľné zdroje nedokážu pokryť dopyt, sú dotované aj takzvanými kapacitnými platbami. Tie predstavujú kompenzáciu za udržiavanie výrobnej kapacity v pohotovosti, aj keď elektrárne práve nevyrábajú.
Podľa princípu merit order sa trhová cena elektriny určuje na základe nákladov najdrahšieho zdroja, ktorý je v danom čase potrebný na pokrytie dopytu. V praxi tak môžu cenu elektriny určovať práve plynové elektrárne, ktoré sú potrebné na vyrovnávanie výkyvov vo výrobe z obnoviteľných zdrojov.
Nemecko má v súčasnosti súhlas Európskej komisie s podporou výstavby a prevádzky nových paroplynových elektrární (PPE) prostredníctvom kapacitných platieb v celkovej hodnote 35,2 miliardy eur. Ich výkon má dosiahnuť až 12 GW a mali by disponovať technológiami umožňujúcimi v budúcnosti prechod na spaľovanie zeleného vodíka.
Česká republika zvažuje výstavbu paroplynových elektrární s výkonom 2 až 3 GW a má súhlas na ich podporu kapacitnými platbami až do výšky 6,16 miliárd eur. Aukcie na zabezpečenie kapacít potrebných na ich výstavbu boli však odložené až na rok 2027. To znamená, že nová výrobná kapacita nebude pre českú elektrizačnú sústavu dostupná skôr ako v roku 2033.
Vzhľadom na tento medzinárodný vývoj, nestabilitu energetických trhov a potrebu dotovať obe zložky súčasného energetického systému – obnoviteľné zdroje aj záložné uhoľné a plynové elektrárne – sa preto dá očakávať, že cena elektriny v roku 2027 výrazne vzrastie.
Návrat uhlia v tomto a budúcom roku je iba odkladom jeho konca
Ropa je rekordne drahá, cena zemného plynu je najvyššia od energetickej krízy v roku 2022 a cena elektriny by mala v budúcnosti tiež výrazne vzrásť. Nemohlo by pomôcť domáce hnedé uhlie? To je však v rámci dekarbonizačných snáh EÚ na pranieri a jeho využívanie zaťažujú vysoké náklady na emisné povolenky.
Možno si pripomenúť známy výrok „It’s the economy, stupid!“ („To je ekonomika, hlupák!“), ktorý pochádza z prezidentskej kampane Billa Clintona v roku 1992. Hoci cena emisných povoleniek v systéme ETS1 v súčasnosti stúpla na 88 eur za tonu CO₂, cena elektriny s dodávkou v roku 2027 presahuje 160 eur za MWh. Uhoľné elektrárne tak dosahujú zaujímavé ziskové marže a pracujú na plný výkon.
Výkon českých uhoľných elektrární podľa portálu Electricity Maps aktuálne prevyšuje výkon jadrových zdrojov.
Prvý blok jadrovej elektrárne Temelín s výkonom 1 000 MW je totiž momentálne v plánovanej odstávke. Začala sa 16. októbra 2026 a má trvať dva mesiace.
Zároveň však česká energetika vyváža takmer 3 GW elektrického výkonu. Približne polovica tohto objemu tradične smeruje do Rakúska. Hoci Rakúšania odmietajú uhlie a ešte výraznejšie jadrovú energiu, českú elektrinu potrebujú aj na prevádzku svojich prečerpávacích vodných elektrární. Elektrina smeruje aj na Slovensko, ktoré má vďaka 77-percentnému podielu jadrovej energie vo svojom energetickom mixe v súčasnosti prebytok a časť elektriny následne prepravuje ďalej na Balkán.
Práve vysoká cena elektriny v kombinácii so ziskovými maržami uhoľných elektrární zrejme viedla štátneho správcu prenosovej sústavy ČEPS k rozhodnutiu z 20. októbra. ČEPS oznámil, že už nie je potrebné dotovať prevádzku dvoch zo štyroch 205-megawattových blokov elektrárne Chvaletice, ktorá patrí energetickej skupine Sev.en Pavla Tykača. Dotácie mali dosahovať jednu miliardu korún ročne.
Toto rozhodnutie je v rozpore so stanoviskom ČEPS z januára 2026. Vtedy spoločnosť na podnet ERÚ reagovala na oznámenie skupiny Sev.en, že v marci 2027 ukončí prevádzku svojich troch uhoľných elektrární. ČEPS schválil zatvorenie teplárne v Kladne aj elektrárne Počerady, ale nariadil ponechať v prevádzke dva zo štyroch blokov elektrárne Chvaletice v Pardubickom kraji. Bez nich by podľa ČEPS mohla byť ohrozená bezpečná a spoľahlivá prevádzka elektrizačnej sústavy.
Na jednej strane teda štátna spoločnosť oznamuje, že ušetrí miliardu korún ročne, pretože polovica jednej východočeskej uhoľnej elektrárne sa vďaka aktuálnym trhovým podmienkam dokáže uživiť aj bez dotácií. Na druhej strane treba pripomenúť, že januárové rozhodnutie ČEPS vychádzalo z posúdenia primeranosti zdrojov českej elektrizačnej sústavy iba na rok 2027.
Áno, uhoľné elektrárne majú v súčasnosti predanú elektrinu na rok 2027 so ziskom. Čo však bude potom?
Výrobné kapacity uhoľných elektrární sa po odstavení zdrojov skupiny Sev.en dramaticky znížia
Aká je vlastne súčasná celková kapacita výroby elektriny z uhlia v Českej republike?
Podľa údajov poradenskej spoločnosti Invicta Bohemica a jej riaditeľa Jana Vondráša ju tvoria štyri skupiny zdrojov: šesť kľúčových kondenzačných elektrární s celkovým inštalovaným výkonom 4 546 MW, veľké teplárne vyrábajúce elektrinu súčasne s teplom v rámci kogenerácie s výkonom 2 272,2 MW, podnikové energetické zariadenia vrátane vyčlenených zdrojov s výkonom 1 242,6 MW a malé teplárne s výkonom 19,1 MW.
Spolu ide o inštalovaný výkon 8 079,9 MW. To je však len teoretická hodnota.
Ak odpočítame zdroje, ktoré sú v evidencii stále zahrnuté, hoci ich prevádzka sa už skončila, rezervu 500 MW potrebnú na poskytovanie služieb výkonovej rovnováhy pre ČEPS a zároveň zohľadníme 19-percentné zníženie kapacity v dôsledku plánovaných dlhodobých a krátkodobých odstávok, opráv, neplánovaných porúch a havárií, dostaneme sa k reálne dostupnému výkonu uhoľných zdrojov v Českej republike na úrovni 5 815,5 MW.
Ak sa teda odstavia tri uhoľné elektrárne skupiny Sev.en – Počerady s výkonom 1 000 MW, Chvaletice s výkonom 820 MW a Kladno s výkonom 524 MW –, z elektrizačnej sústavy zmizne stabilná výrobná kapacita 2 350 MW.
Zostávajúci dostupný výkon domácich uhoľných zdrojov by tak predstavoval len 3 465,5 MW, a to už napríklad v zime 2028/2029.
V prípade podobne chladného obdobia, aké nastalo v januári 2026, keď bolo na pokrytie základného zaťaženia potrebných približne 12 000 MW, by tak mohol vzniknúť výrazný nedostatok stabilných zdrojov. Dňa 12. januára 2026 zaznamenal ERÚ nový rekord v hrubom zaťažení elektrizačnej sústavy na úrovni 12 319 MW. Podľa analýz ENTSO-E/ERAA by pritom chýbajúci výkon nebolo možné zabezpečiť dovozom.
Obnoviteľné zdroje nedokážu spoľahlivo zásobovať Česko, najmä v zime
Tí, ktorí dôrazne presadzujú ďalšiu výstavbu solárnych a veterných elektrární, by sa mali oboznámiť s údajmi českého Energetického regulačného úradu (ERÚ).
Celkový inštalovaný výkon solárnych a veterných elektrární síce dosahuje takmer 6 000 MW, no ani jeho zdvojnásobenie, ako predpokladá vládny dokument NKEP z decembra 2024, by nedokázalo vyriešiť problémy počas zimných mesiacov. Práve vtedy je totiž spotreba elektriny a plynu najvyššia.
Odstavenie stabilných uhoľných zdrojov by mohlo v Českej republike vyvolať rozsiahlu energetickú a ekonomickú krízu, ktorá by mala pravdepodobne aj politické dôsledky.
V súčasnosti mnohí českí občania rôznymi spôsobmi protestujú proti zmene financovania českých verejnoprávnych médií. Prechod na financovanie zo štátneho rozpočtu namiesto koncesionárskych poplatkov – ktoré, mimochodom, zaviedli vládnuci komunisti v roku 1955 – neohrozí ich existenciu, a už vôbec nie demokraciu v krajine.
Naproti tomu nadchádzajúce obdobie rastúcich cien všetkých druhov energií, ktoré so sebou prináša aj výraznejší rast inflácie a riziko nedostatku elektriny, môže ohroziť samotné základy ekonomiky a spoločnosti.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko The Epoch Times.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
