Slovensko na vojne dobre zarába. Zbrane dodávame svetu aj Ukrajine (Analýza)
Slovenský zbrojársky priemysel po rokoch útlmu vstáva z popola. Vojna na susednej Ukrajine, rastúce európske výdavky na obranu a snaha štátov doplniť vyprázdnené vojenské sklady vytvorili priestor pre výrobcov munície, delostreleckých systémov, húfnic aj vojenských vozidiel. Slovenské firmy — štátne aj súkromné — sa chopili príležitosti. Od roku 2020 narástla hodnota vývozu zbraní a streliva zo Slovenska o viac ako 2 000 percent.
Zbrojárstvo sa tak pre štát stáva významným exportným odvetvím. Slovensku prináša najmä ekonomickú príležitosť: nové pracovné miesta, rámcové zákazky od spojencov z NATO i zo zahraničia — a investície a príjmy pre podniky, ktoré majú dlhoročné skúsenosti so zbrojárskou výrobou.
Zaujímavým príkladom rozširovania domácich kapacít je plánovaná výroba modulárnych prachových náplní pre delostreleckú muníciu v spolupráci ZVS holding a francúzskej firmy Eurenco. V marci 2026 firmy oznámili ďalší krok smerom k vytvoreniu spoločného podniku a výstavbe výrobného závodu.
„Už v roku 2024 sme spoločne s MSM GROUP začali s obnovou bývalého podniku Chemko Strážske s cieľom vybudovať tu výrobnú kapacitu na produkciu modulárnych prachových náplní pre muníciu veľkého kalibru. Podpis memoranda o vzniku nového závodu na východnom Slovensku je dôležitým krokom k posilneniu domáceho obranného priemyslu a strategickej sebestačnosti. Investícia v objeme stoviek miliónov eur a vznik stoviek kvalifikovaných pracovných miest predstavujú významný prínos nielen pre región, ale aj pre bezpečnosť celej Slovenskej republiky a sú ďalším krokom k cieľu dosiahnuť objem výroby viac ako jeden milión kusov veľkokalibrovej munície ročne,“ uviedol na predstavení projektu minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
Rast odvetvia však zároveň otvára aj politicky citlivú otázku. Vláda Roberta Fica (Smer-SD) odmieta vojenskú pomoc Ukrajine a zdôrazňuje mierové riešenie konfliktu. Komerčný predaj zbraní je však pre premiéra iná vec – a slovenské zbrojárske podniky z neho profitujú aj v čase, keď vládny kabinet hovorí o potrebe vojnu ukončiť.
Od stoviek miliónov k miliardám
Najvýraznejšie sa zmena ukazuje v dátach zahraničného obchodu. Podľa údajov Štatistického úradu SR hodnota slovenského vývozu zbraní, streliva a súvisiacich výrobkov prudko vzrástla po ruskej invázii na Ukrajinu. V roku 2025 dosiahla historicky rekordnú úroveň.
Hodnota slovenského vývozu zbraní a streliva:
| Rok | Hodnota vývozu |
| 2020 | približne 100 mil. € |
| 2021 | približne 100 mil. € |
| 2022 | približne 400 mil. € |
| 2023 | približne 500 mil. € |
| 2024 | približne 1,13 mld. € |
| 2025 | približne 2,39 mld. € |
(Zdroj: Štatistický úrad SR)
Za roky 2020 až 2023 tak vývoz dosiahol približne 1,1 miliardy eur, zatiaľ čo samotné roky 2024 a 2025 priniesli spolu viac ako 3,5 miliardy eur. Ide o takmer trojnásobok oproti predchádzajúcemu štvorročnému obdobiu a nárast celkovej hodnoty exportu o 2 290 % v porovnaní s rokom 2020.
Čísla hovoria o hodnote exportovaného tovaru, nejde o čistý zisk pre štát ani profit domácich zbrojárskych firiem. Trend je však jednoznačný: zbrojárstvo sa stalo jedným z odvetví, ktorých význam v slovenskom zahraničnom obchode výrazne rastie.
Prečo slovenské zbrojárstvo zažíva boom
Za prudkým rastom stojí kombinácia troch faktorov: vojna na Ukrajine, nedostatok munície v Európe a politické rozhodnutie členských štátov NATO výrazne zvýšiť výdavky na obranu.
Rusko-ukrajinská vojna ukázala, že moderný konflikt si vyžaduje obrovské množstvá delostreleckej munície. Európske armády po desaťročiach zistili, že ich zásoby ani výrobné kapacity nestačia na dlhodobú intenzívnu vojnu. Štáty preto začali objednávať muníciu vo veľkom, obnovovať výrobné linky a zazmluvňovať dodávateľov, ktorí dokážu produkciu rýchlo zvýšiť.
Slovensko má v tejto situácii výhodu, ktorú si zachovalo ešte z čias spoločného štátu s Čechmi. Reč je o priemyselej tradícii vo výrobe delostreleckých systémov, hlavní, munície a ďalších vojenských komponentov. Štátu tak nevyrastá nové odvetvie na zelenej lúke.
Centrom je Dubnica nad Váhom. Zbrojárska priemyselná základňa tu existovala už predtým a jej produkty sa po zmene bezpečnostnej situácie opäť stali žiadanými.
Ďalším impulzom je snaha Európy znížiť závislosť od dodávateľov mimo kontinentu. Krajiny NATO plnia vojenské sklady, jednotlivé armády pritom potrebujú kompatibilnú muníciu. Výrobcovia tak dostávajú dlhodobejšie objednávky. V prípade Slovenska sa tento vývoj premieta aj do nových výrobných liniek, investícií a náboru zamestnancov.
Rast zbrojárskeho priemyslu pritom nie je výhradne slovenským javom. Podľa Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) sa objem medzinárodných transferov významných konvenčných zbraní v období 2021 – 2025 zvýšil oproti rokom 2016 – 2020 o 9,2 %, pričom dovoz zbraní do európskych krajín vzrástol až o 210 %.
Výrazne sa presadzuje aj Nemecko, ktoré sa medzičasom stalo štvrtým najväčším vývozcom zbraní na svete. V sledovanom päťročnom období zvýšilo objem vývozu hlavných konvenčných zbraní o 15 % a jeho podiel na svetovom exporte dosiahol 5,7 %.
Česko zaznamenalo ešte prudší relatívny nárast: objem vývozu hlavných konvenčných zbraní sa v rokoch 2021 – 2025 zvýšil o 62 % v porovnaní s predchádzajúcim päťročným obdobím.
Slovensko má navyše jednu výraznú konkurenčnú výhodu, keďže (okrem iného) dokáže vyrábať aj potrebné a mimoriadne žiadané produkty, akým je napríklad delostrelecká munícia kalibru 155 milimetrov. Tento kaliber používajú mnohé systémy NATO, navyše práve delostrelectvo patrí medzi kľúčové zložky vojenskej podpory Ukrajiny aj obnovy európskych zásob.
Čo Slovensko vyrába
Domáci zbrojný priemysel nereprezentujú len medializované húfnice Zuzana 2 a Eva. Jeho významnú časť tvorí munícia, komponenty zbraňových systémov, hlavne, špeciálne stroje a technológie určené na výrobu alebo servis vojenského materiálu.
— Jednou z najdôležitejších slovenských exportných položiek je spomínaná delostrelecká munícia kalibru 155 mm. Spolu s telami nábojov a zapaľovačmi ju vyrába spoločnosť ZVS holding v Dubnici nad Váhom a Snine. Munícia je určená pre široké spektrum húfnicových systémov používaných vo svete. Podľa výrobcu sa jej dostrel pohybuje v závislosti od typu náboja a hlavne od 25 do viac ako 40 km, pri raketovo asistovanej munícii až do 80 km.
— Štátny podnik ZTS-ŠPECIÁL disponuje technológiami na výrobu hlavní a kanónov kalibrov od 30 do 155 milimetrov vrátane testovania a certifikácie.
— KONŠTRUKTA-Defence sa podieľa na vývoji a integrácii pozemných zbraňových systémov. Najznámejším slovenským produktom je samohybná húfnica Zuzana 2, ktorú Slovensko dodalo aj Ukrajine. Podnik vyrába aj ľahšie samohybné húfnice na kolesovom podvozku Eva.
— Skupina MSM Group vyrába predovšetkým delostreleckú a tankovú muníciu, muničné komponenty a cvičnú muníciu.
Slovenský zbrojársky priemysel zahŕňa aj výrobu menších kalibrov, pyrotechnických komponentov, iniciátorov, špeciálneho náradia či jednoúčelových strojov.
Kam slovenské zbrane a strelivo smerujú
Údaje o exporte podľa krajín ukazujú, že významnými odberateľmi sú predovšetkým európske štáty a Ukrajina.
Podľa databázy UN Comtrade, ktorú zverejňuje portál World Integrated Trade Solution, vyzeral v roku 2025 vývoz Slovenska v širokej colnej kategórii zbraní a streliva takto:
| Cieľová krajina | Hodnota exportu v roku 2025 |
| Svet | približne 2,79 mld. USD |
| Česká republika | približne 1,75 mld. USD |
| Ukrajina | približne 532 mil. USD |
| Nemecko | približne 140 mil. USD |
| Poľsko | približne 92 mil. USD |
| Estónsko | približne 73 mil. USD |
| Španielsko | približne 43 mil. USD |
| Izrael | približne 38 mil. USD |
Najväčším vykázaným odberateľom bolo v roku 2025 Česko s celkovou hodnotou exportu na úrovni približne 1,75 miliardy dolárov. Samotné colné štatistiky však neodhaľujú konečného používateľa, a preto nemožno celý export do Česka považovať za zbrane určené výhradne českým ozbrojeným silám.
Ukrajina sa stala druhým najväčším vykázaným odberateľom. V jej prípade ide o krajinu, ktorá od februára 2022 čelí rozsiahlej ruskej invázii a potrebuje veľké objemy munície a vojenského materiálu.
Kto na zbrojení zarába a čo z toho má štát
Rast exportu sa už premieta aj do výsledkov konkrétnych podnikov. Príkladom je ZVS holding, v ktorom vlastní Slovensko prostredníctvom DMD Group 50-percentný podiel. Druhú polovicu vlastní skupina českého zbrojára Michala Strnada MSM Group. Toto vlastnícke usporiadanie funguje od roku 2015.
Podľa zverejnených údajov dosiahol spoločný podnik v roku 2024 tržby približne 119,4 milióna eur, v roku 2025 tržby znásobil na takmer 231 miliónov eur. Za uplynulý rok firma vykázala zisk 36,61 milióna eur. Štát z nej v roku 2025 dostal na dividendách približne 15 miliónov eur.
Významnú časť obchodu a exportu však ťahá plne súkromná firma MSM Export (tiež v Dubnici nad Váhom a v 100-percentnom vlastníctve Strnadovej skupiny). Tá v roku 2025 vykázala tržby okolo 1,84 miliardy eur a čistý zisk 262 miliónov eur. Splatná daň z príjmov tejto jednej spoločnosti dosiahla približne 89 miliónov eur — dostala sa medzi najväčších platiteľov dane na Slovensku.
MSM Group uviedla, že jej slovenské firmy odviedli na daniach a odvodoch v roku 2022 necelých 10 miliónov eur, v roku 2023 približne 28 miliónov eur a v roku 2024 už 65 miliónov eur. Za rok 2025 odhadla zaplatené dane a odvody na úrovni približne 140 miliónov eur. Rastie aj zamestnanosť: počet ľudí v slovenských firmách skupiny stúpol z niekoľkých stoviek na odhadovaných 1 600 v roku 2025 a na vyše 2000 v tomto roku.
Čísla tak naznačujú, že zbrojárstvo môže mať pre slovenskú ekonomiku viacero pozitívnych efektov. Rozhodujúce však bude, či sa rast prejaví aj v dlhodobo udržateľných pracovných miestach a technologickom rozvoji, a nielen v dočasnom zvýšení objednávok.
Zároveň nie je celkom jasné, koľko z peňazí v Strnadových firmách reálne ostane na Slovensku. Štát vlastní len polovicu ZVS holding. Druhú polovicu aj väčšinu ostatných firiem v skupine (vrátane MSM Export, ktorá ťahá veľkú časť obchodu) vlastní český podnikateľ Michal Strnad.
Poslanec Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska tvrdí, že ZVS predáva svoje výrobky ďalej v rámci Strnadovej skupiny za nižšie ceny, a preto má nižší zisk ako plne súkromné firmy MSM Group. ZVS to odmieta a hovorí, že predáva iné produkty a že bez súkromného partnera by sa výroba tak rýchlo nerozbehla.
V praxi by to znamenalo, že časť zisku ide českému vlastníkovi, pričom na Slovensku ostávajú hlavne mzdy, odvody, dane a dividendy, ktoré štát dostáva zo svojej polovice v ZVS.
Vláda hovorí o mieri, štátne firmy predávajú na Ukrajinu
Premiér Fico opakovane deklaruje, že Slovensko nechce vojensky podporovať Ukrajinu a neverí vo vojenské riešenie konfliktu. V marci 2025 odmietol vojenskú aj finančnú podporu Ukrajiny z verejných zdrojov, v decembri oznámil, že Slovensko, Česko a Maďarsko nebudú súčasťou vojenskej pôžičky Európskej únie pre Ukrajinu.
Postoj Ficovho kabinetu však neznamená zákaz komerčného predaja zbraní slovenskými výrobcami. A tak zatiaľ čo slovenská vláda vo vyhláseniach odmieta Ukrajine vojensky pomôcť, štátne a pološtátne zbrojárske firmy z medzinárodného dopytu, súvisiaceho aj s vojnou v susednej krajine, značne profitujú.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
