Európsky parlament diskutoval o kríze dostupného bývania: Slováci odchádzajú od rodičov najneskôr v EÚ
Ceny nehnuteľností v Európskej únii (EÚ) ďalej rastú a mladí ľudia čoraz ťažšie hľadajú vlastné bývanie. Na Slovensku odchádzajú z rodičovského domu v priemere až vo veku 30,9 roka, čo je jedna z najvyšších hodnôt v EÚ. Európsky parlament preto v októbri diskutoval o nových pravidlách, ktoré by mestám umožnili účinnejšie reagovať na nedostatok dostupných bytov. V rozprave vystúpili aj slovenskí europoslanci Beňová, Hojsík a Uhrík.
Dostupné bývanie sa stáva jednou z najvážnejších sociálnych a ekonomických výziev EÚ. Rastúce ceny bytov, nájomného a energií zasahujú nielen domácnosti s nízkymi príjmami, ale čoraz častejšie aj mladé rodiny či ľudí, ktorí majú stabilné zamestnanie.
Európsky parlament sa počas úvodného októbrového plenárneho zasadnutia venoval boju proti kríze životných nákladov a prudkému rastu cien bývania. Súčasťou programu bola aj rozprava o pripravovanom európskom akte o cenovo dostupnom bývaní (Affordable Housing Act).
Europoslanci diskutovali o možnostiach obmedzovania krátkodobých prenájmov, využívania prázdnych nehnuteľností, podpore výstavby aj o tom, do akej miery má do bytovej politiky zasahovať samotná EÚ. V rámci tejto rozpravy sa o novom nariadení nehlasovalo. Návrh predstavila Európska komisia 9. septembra a nachádza sa v legislatívnom procese.
Slovenskí mladí zostávajú u rodičov dlhšie
Rozsah problému ukazujú i najnovšie údaje európskeho štatistického úradu Eurostat. V roku 2025 mladí ľudia v EÚ opúšťali rodičovskú domácnosť v priemere vo veku 26,3 roka. Na Slovensku to bolo až 30,9 roka.
Slovensko tak patrí medzi päť členských krajín, v ktorých mladí zostávajú bývať s rodičmi najdlhšie. Vyššiu hodnotu zaznamenalo iba Chorvátsko s priemerom 31,5 roka. Rovnaký údaj ako Slovensko malo Grécko.
Naopak, vo Fínsku odchádzali mladí od rodičov približne vo veku 21,4 roka a v Dánsku vo veku 21,8 roka.
Dlhšie spoločné bývanie viacerých generácií môže súvisieť aj s rodinnými tradíciami. Významnú úlohu však zohráva dostupnosť nájomného bývania, príjmy mladých ľudí a možnosti získať hypotéku.
Podľa ďalších údajov Eurostatu žilo v roku 2025 približne 26,9 percenta mladých Európanov vo veku 15 až 29 rokov v preplnených domácnostiach. V celej populácii EÚ bol tento podiel 16,8 percenta.
Hojsík: O bývaní rozhoduje rodina, do ktorej sa človek narodí
Na nerovnaké možnosti mladých ľudí upozornil počas rozpravy slovenský europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko/Obnovme Európu).
„Dnes o tom, ako ľahko mladý človek začne samostatný život, často nerozhoduje ani talent, ani snaha. Rozhoduje o tom to, do akej rodiny sa narodil,“ povedal.
Podľa Hojsíka majú výhodu mladí ľudia, ktorým rodičia dokážu finančne pomôcť s bývaním alebo hypotékou. Ostatní môžu celé roky míňať značnú časť príjmov na nájomné bez reálnej možnosti získať vlastný byt.
Europoslanec kritizoval aj situáciu na Slovensku, kde podľa neho zostalo len pri sľuboch o dostupnom bývaní. Za potrebné označil zvýšenie ponuky nájomných bytov, zjednodušenie výstavby, lepšie využívanie prázdnych budov a podporu mladých ľudí pri získavaní prvého samostatného bývania.
„Bývanie má byť dostupné aj pre človeka, ktorý začína z nuly,“ zdôraznil Hojsík.
Ceny bytov rastú rýchlejšie než nájomné
Problém dostupnosti bývania sa pritom netýka iba Slovenska. Podľa údajov Eurostatu z 1. októbra vzrástli ceny nehnuteľností v EÚ v druhom štvrťroku 2026 medziročne o 4,7 percenta. Nájomné sa za rovnaké obdobie zvýšilo o tri percentá.
Najvýraznejší medziročný rast cien bytov zaznamenalo Portugalsko, kde nehnuteľnosti zdraželi o 16,5 percenta. Nasledovali Bulharsko s rastom o 15,5 percenta a Litva so 14,3 percenta.
Európska komisia upozorňuje na skutočnosť, že od roku 2013 vzrástli ceny bývania v EÚ o viac než 60 percent, zatiaľ čo priemerné nájomné sa zvýšilo približne o pätinu. Podľa jej prehľadu o dostupnom bývaní tvorí sociálne bývanie iba približne šesť až sedem percent bytového fondu EÚ.
Komisia zároveň uvádza, že približne pätina nehnuteľností zostáva neobývaná a počet krátkodobých prenájmov sa medzi rokmi 2018 a 2024 zvýšil o 93 percent.
Brusel chce dať mestám väčšie právomoci
Práve krátkodobé prenájmy, druhé nehnuteľnosti a dlhodobo prázdne byty sú jednou z hlavných tém pripravovaného Aktu o cenovo dostupnom bývaní. Európska komisia predložila návrh 9. septembra 2026.
Jeho cieľom je vytvoriť spoločný právny rámec, ktorý umožní členským štátom, regiónom a mestám prijímať opatrenia v oblastiach s výrazným nedostatkom dostupného bývania. Môže ísť napríklad o reguláciu krátkodobých turistických prenájmov či opatrenia týkajúce sa druhých nehnuteľností a dlhodobo nevyužívaných bytov.
Eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jörgensen počas rozpravy zdôraznil, že Brusel nebude určovať, v ktorých mestách sa majú opatrenia zaviesť. Rozhodnutia majú zostať v rukách národných, regionálnych a miestnych orgánov. Tie však budú musieť preukázať, že prijímané opatrenia sú potrebné, primerané a reagujú na konkrétny problém.
Komisár zároveň priznal, že krátkodobé prenájmy nie sú hlavnou príčinou bytovej krízy. V niektorých mestách však podľa neho prispievajú k tomu, že miestni obyvatelia nedokážu nájsť dostupné bývanie.
Uhrík kritizoval priority EÚ, Beňová žiadala podporu výstavby
V rozprave vystúpil aj slovenský europoslanec Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov). Kritizoval priority európskeho financovania a tvrdil, že väčšia časť prostriedkov by mala smerovať na podporu dostupného bývania.
Uhrík navrhol aj zvýhodnené úroky pri prvých hypotékach pre mladé manželské páry, podobné niekdajším mladomanželským pôžičkám. Zároveň vyzval na postup proti developerom, ktorí podľa neho zámerne držia byty prázdne zo špekulatívnych dôvodov.
Slovenská europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) návrh Komisie privítala, upozornila však na jeho obmedzenia.
„Tento návrh sám o sebe ani nové byty nepostaví a ani cenu bývania, žiaľbohu, nezníži,“ skonštatovala.
Beňová poukázala na systém štátom podporovaného nájomného bývania na Slovensku a vyzvala Európsku komisiu, aby podporovala podobné národné programy. Podľa nej treba predovšetkým zvýšiť ponuku bytov, zrýchliť povoľovacie konania a mobilizovať verejné aj súkromné investície.
„Na Slovensku vláda Roberta Fica rozvíja systém štátom podporovaného bývania a tento rok už vyčlenila ďalšie zdroje na podporu výstavby nájomných bytov. Takéto národné programy by mala Európska komisia podporovať a umožňovať ich rozšírenie,“ povedala.
Spor o vlastnícke práva a krátkodobé prenájmy
Návrh Komisie vyvolal medzi europoslancami rozdielne reakcie. Socialisti, demokrati a viacerí poslanci zo skupín Zelených a Ľavice zdôrazňovali potrebu ochrany nájomníkov a väčších možností miest zasahovať proti špekuláciám.
Časť poslancov Európskej ľudovej strany a konzervatívnych skupín však varovala pred neprimeranými zásahmi do vlastníckych práv. Chorvátska europoslankyňa Nikolina Brnjacová v mene Európskej ľudovej strany kritizovala najmä možnosť obmedzovania využívania alebo nadobúdania druhej nehnuteľnosti.
„Penalizovať občanov, ktorí investovali svoje úspory do kúpy inej nehnuteľnosti, je jednoducho vylúčené. … Európska charta základných práv zaručuje všetkým našim občanom právo na vlastníctvo legálne nadobudnutého majetku,“ povedala.
Eurokomisár Jörgensen reagoval, že navrhované pravidlá nebudú mestám prikazovať, aby obmedzovali vlastníkov. Ak sa však samy rozhodnú obmedziť krátkodobé prenájmy alebo využívanie druhých a prázdnych bytov v oblastiach s výrazným nedostatkom bývania, európsky rámec im má dať podľa eurokomisára väčšiu právnu istotu, že ich opatrenie obstojí pred európskym právom.
O riešení bytovej krízy sa bude ešte rokovať
Akt o cenovo dostupnom bývaní je zatiaľ legislatívnym návrhom. Pred jeho prijatím sa ním musia zaoberať Európsky parlament a členské štáty v Rade EÚ. Súčasťou európskej reakcie na bytovú krízu majú byť aj opatrenia na zrýchlenie výstavby, obnovu existujúcich nehnuteľností, využívanie prázdnych budov a podporu investícií.
Komisia zároveň odporúča, aby verejné orgány odstraňovali administratívne prekážky a zlepšovali podmienky na výstavbu dostupných bytov. Pre Slovensko bude dôležité najmä to, či sa európske iniciatívy podarí prepojiť s konkrétnymi opatreniami na národnej a miestnej úrovni.
Októbrová rozprava ukázala, že europoslanci sa zhodujú na závažnosti bytovej krízy, nie však na spôsobe jej riešenia. Kým jedni presadzujú väčšie možnosti regulácie trhu, druhí uprednostňujú podporu výstavby a znižovanie administratívnej záťaže.
Najnovšie údaje o veku odchodu mladých Slovákov z rodičovského domu pritom pripomínajú, že otázka dostupného bývania nie je iba ekonomickým problémom. Ovplyvňuje aj to, kedy môžu mladí ľudia začať samostatný život a založiť si rodinu.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
