Ktoré fabriky u nás v posledných rokoch zatvorili svoju výrobu: dokážu sa Slováci uživiť bez nadnárodných koncernov?
Od roku 2023 sa na Slovensku skončila alebo bola ohlásená na ukončenie výroba v rade priemyselných prevádzok. Od automobilových dodávateľov cez obuvnícke a textilné fabriky až po chemický či elektrotechnický priemysel. Firmy ako dôvody uvádzajú najmä rast mzdových a energetických nákladov, slabší dopyt, globálnu optimalizáciu výroby a v niektorých prípadoch aj vládne konsolidácie a vyššie daňovo-odvodové zaťaženie. Koniec výroby sa dotkol tisícok pracovných miest, časť investorov v krajine zostáva v predaji, logistike alebo iných závodoch.
Na západe skončili Samsung, Eterna, Duslo, Hubert aj Považský cukor
Závod talianskej skupiny Askoll v Potvoriciach pri Novom Meste nad Váhom má po 33 rokoch ukončiť výrobu v decembri 2026. O prácu príde všetkých 77 zamestnancov. Výroba elektromotorov pre domáce spotrebiče sa presunie do sesterských závodov v Rumunsku a Číne. Askoll ako dôvod uviedol krízu európskeho trhu domácich spotrebičov, štrukturálne znižovanie objemu výroby a potrebu prispôsobiť kapacity dopytu. Firma zároveň explicitne spomenula vysoké slovenské daňové a odvodové zaťaženie vrátane transakčnej dane, vyššej dane z príjmu a zvýšených zdravotných odvodov.
Po 74 rokoch končí v Seredi Hubert J.E., výrobca známeho slovenského šumivého vína. O prácu príde približne 60 ľudí. Firma presúva výrobu do sesterských závodov v Česku. Tvrdí, že napriek vysokým investíciám sa nepodarilo dostatočne využiť výrobnú kapacitu závodu tak, aby bola výroba dlhodobo ekonomicky udržateľná.
Vo februári 2026 oznámil Považský cukor, vlastnený nemeckou skupinou Nordzucker, koniec výroby cukru a spracovania cukrovej repy v Trenčianskej Teplej. Zmena sa dotkla približne 90 pracovných miest. Nordzucker rozhodnutie zdôvodnil prudko klesajúcimi a nepredvídateľnými objemami cukrovej repy a jej zhoršujúcou sa kvalitou.
Jedným z najväčších odchodov posledných rokov je definitívne ukončenie výroby Samsung Electronics Slovakia v Galante. Firma oznámila masové prepúšťanie a presun výroby do zahraničia 27. februára 2026, pričom posledný televízor opustil výrobnú linku koncom mája. Podľa Európskeho reštrukturalizačného monitoru týmto Slovensko prišlo o približne 800 pracovných miest. Samsung rozhodnutie odôvodňoval vysokými cenami energií v Európe, rastom mzdových nákladov, poklesom dopytu po televízoroch a globálnou optimalizáciou svojej výrobnej siete. Galantský závod pritom patril takmer dve desaťročia k významným priemyselným zamestnávateľom.
Nemecký výrobca košieľ Eterna presunul výrobu po 27 rokoch z Bánoviec nad Bebravou do Ázie. O prácu prišlo 302 ľudí, pričom 98 % zamestnancov tvorili ženy. Výroba sa skončila v marci 2025 pre rast cien elektriny, plynu, náhradných dielov a predovšetkým mzdových nákladov. Eterna sa navyše dostala do platobnej neschopnosti a štát musel bývalým pracovníkom prostredníctvom garančného poistenia vyplatiť nevyplatené mzdy v celkovej hodnote asi 1,365 milióna eur.
Z Bánoviec odišiel aj ďalší nemecký podnik Fritzmeier, ktorý po 20 rokoch presunul výrobu do sesterských závodov v Česku a Nemecku. Dôvodom mali byť predovšetkým dlhodobé finančné problémy. O prácu prišlo 44 ľudí.
Kedysi najväčší zamestnávateľ v regióne, po 85 rokoch definitívny koniec. Vo februári 2025 prevádzku ukončil aj legendárny slovenský odevný výrobca Makyta. Hromadné prepúšťanie sa týkalo 125 zamestnancov v závodoch v Púchove a Námestove. Firma ako dôvody uviedla prudký pokles objednávok zo zahraničia a rast výrobných nákladov.
V júli 2025 sa definitívne skončila výroba aj v historickom bratislavskom Istrocheme, ktorý dnes patrí pod Duslo. História závodu siahala až do 19. storočia, jeho počiatky sú spojené s Alfredom Nobelom. Ukončenie výroby znamenalo stratu približne 200 pracovných miest. Riaditeľ Dusla Petr Bláha pomenoval ako hlavný problém „najvyššie ceny energetických komodít v Európe“. Ku koncu Istrochemu mala prispieť aj lacná konkurencia z Číny. Po zavedení amerických ciel na čínsky tovar sa časť tejto produkcie, ktorá predtým smerovala do USA, presunula na nechránený európsky trh.
Americký Honeywell Safety Products ukončil výrobu ochrannej obuvi a pomôcok v Partizánskom. Do septembra 2025 malo prísť o prácu 137 ľudí. Rozhodnutie o presune výroby však padlo už v roku 2022 a prepúšťanie prebiehalo postupne od roku 2023. Dôvodom boli podľa firmy vysoké náklady na pracovnú silu.
Trnavský závod elektrotechnickej spoločnosti Robertshaw zamestnával približne 130 ľudí, výrobu skončil v roku 2024.
Zo stredného Slovenska odišli ECCO, Lowa, ZF aj Mata Automotive
Jednou z najväčších strát je dánsky výrobca obuvi ECCO, ktorý v apríli 2025 oznámil ukončenie výroby v Martine a prepustil 650 ľudí. Závod pôsobil v regióne 25 rokov. ECCO ako hlavný problém uviedlo prudký rast výrobných nákladov, predovšetkým miezd, ale aj energií, materiálov a logistiky. Firma konštatovala, že slovenská výroba sa stala v porovnaní s inými lokalitami nekonkurencieschopnou.
Nemecký výrobca outdoorovej obuvi LOWA Production ukončil výrobu v Handlovej v roku 2025, o prácu prišlo 195 ľudí.
Nemecký automobilový dodávateľ ZF oznámil v auguste 2025 koniec výrobného závodu v Detve. Dotknutých bolo približne 250 zamestnancov.
Turecký automobilový dodávateľ Mata Automotive oznámil v júli 2026 úplné ukončenie činnosti závodu v Novej Vsi pri Veľkom Krtíši. O prácu príde takmer 120 ľudí. Firma vyrába luxusné drevené a karbónové komponenty do interiérov prémiových automobilov vrátane Aston Martin a Tesla. Vedenie ako dôvod uviedlo nepriaznivý vývoj európskeho automobilového priemyslu a pokles zákaziek. Výroba má byť definitívne ukončená do konca novembra 2026.
Východ prišiel o Bosch, Yazaki, Bukózu aj Egotex
Vo februári 2024 potvrdil ukončenie výroby pohonov pre elektrobicykle v Petrovanoch pri Prešove nemecký Bosch. Zaniklo približne 200 pracovných miest. Príčinou mal byť prudký pokles dopytu po elektrobicykloch. Bosch zároveň zastavil plánovanú expanziu a rokovania o novej investícii pri Záborskom.
Japonský dodávateľ automobilových káblových zväzkov Yazaki oznámil v máji 2024 definitívne ukončenie prevádzky v Michalovciach. Závod fungoval 30 rokov, postupne do júna 2025 prepustil všetkých 207 zamestnancov. Firma rozhodnutie zdôvodnila situáciou v automobilovom priemysle a zmenou výrobných potrieb.
Na jeseň 2024 zastavila výrobu Bukóza v Hencovciach pri Vranove nad Topľou. V závode zostalo približne 420 zamestnancov bez riadne vyplácaných miezd. Do decembra 2024 podalo výpovede približne 290 ľudí, firma de facto finančne skolabovala. Podľa vedenia spoločnosti boli náklady na výrobu vyššie ako výnosy z predaja celulózy. Bukóza okrem toho zápasila s dlhmi presahujúcimi 100 miliónov eur a problémami spôsobenými predchádzajúcim manažmentom.
V Prešove skončila v roku 2025 textilná spoločnosť Egotex, o prácu prišlo 168 zamestnancov. Firma vyrábala luxusnú vrchnú konfekciu pre európske značky. Vedenie hovorilo o prudkom poklese objednávok a neustálom raste mzdových nákladov.
Nemecký automobilový dodávateľ Mubea Automotive Slovakia oznámil zatvorenie závodu v Kežmarku v júni 2026. Zaniknúť má 123 pracovných miest. Dôvodom je dlhodobý pokles európskeho trhu so stabilizačnými tyčami. Výroba sa preto konsoliduje do hlavného závodu skupiny v Španielsku.
Slovenský priemysel spomaľuje
Od októbra 2023 dodnes Slovensko opustilo už 19 firiem, čo znamenalo viac ako 4-tisíc zrušených pracovných miest. Pri pohľade na dôvody, pre ktoré fabriky z krajiny utekajú, sa opakujú rovnaké motívy: slovenská pracovná sila je čoraz drahšia a náklady na energie vysoké. Ohrozený je najmä automobilový priemysel, od ktorého je krajina mimoriadne závislá.
Zväz automobilového priemyslu (ZAP) uvádza, že sektor vyrobil v roku 2025 približne 1,07 milióna automobilov, tvoril viac ako 52 % priemyselnej produkcie a priamo či nepriamo zabezpečoval prácu pre viac ako 256-tisíc ľudí.
Preto sa problém jedného automobilového výrobcu alebo subdodávateľa môže šíriť ďalej – k logistike, kovovýrobe, plastom, elektronike či službám.
„Ak sa tento trend nezastaví, automobilový priemysel na Slovensku nezanikne náhle, bude postupne vyhasínať,“ povedal prezident ZAP-u Alexander Matušek.
Význam automobilového priemyslu je pritom pre Slovensko zásadný. Podľa údajov Svetovej banky tvorilo samotné spracovateľské odvetvie v roku 2024 približne 16,3 percenta slovenského HDP, zatiaľ čo širšie odvetvie priemyslu vrátane stavebníctva až okolo 28,5 percenta.
Zoznam zatvorených fabrík tiež nemožno oddeliť od širšieho vývoja.
Slovenská priemyselná produkcia v roku 2025 klesla o 3,1 %. V decembri bol medziročný prepad až 8,5 %, priemysel mal medziročne nižší výkon v desiatich z dvanástich mesiacov. Zároveň vo veľkých priemyselných podnikoch v roku 2025 pracovalo približne 376-tisíc ľudí, čo je o 1,9 % menej než rok predtým.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček uvádza, že priemysel dnes už neplní úlohu stabilizátora hospodárstva, ale skôr jeho brzdy, čo z makropohľadu považuje za znepokojujúce.
„Stavebníctvo či služby síce čiastočne zmierňujú negatívny obraz ekonomiky, no bez oživenia priemyslu bude rast Slovenska aj v roku 2026 len veľmi krehký. Aktuálne dáta nehovoria o krátkodobom výkyve, ale o tom, že slovenská ekonomika naráža na limity svojho starého modelu postaveného na lacnej výrobe a jednom dominantnom odvetví. Rok 2026 tak bude viac o otázke, ako dlho ešte dokáže priemysel klesať bez vážnejších dôsledkov na zamestnanosť a verejné financie,“ hovorí Boháček.
Za prvý polrok 2026 zatiaľ slovenský priemysel klesal v štyroch zo šiestich mesiacov. Analytik Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank upozorňuje najmä na rastúci vplyv čínskych automobiliek, ktorým ustupujú tradiční európski výrobcovia v Číne a ďalších mimoeurópskych trhoch.
„To bráni stabilnému oživeniu domácej produkcie, a to i napriek rastúcemu európskemu predaju nových áut,“ vysvetľuje Koršňák.
Republiková únia zamestnávateľov zase poukazuje na kombináciu slabnúceho hospodárskeho rastu, rastúcej regulačnej záťaže, nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a odlivu investícií.
Asociácia strojárskeho a elektrotechnického priemyslu pripisuje zásadný pokles zahraničných investícií na Slovensku problémovej kombinácii konsolidačných opatrení, vysokým cenám energií, nedostatku pracovnej sily a zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia.
Chemický priemysel upozorňuje na podobný problém. Generálna tajomníčka Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR Daša Šuleková v súvislosti s ukončením výroby Dusla uviedla, že firmy čelia rastúcim vstupným nákladom, ktoré nedokážu premietnuť do cien. Dôsledkom podľa nej môže byť obmedzovanie investícií a znižovanie priestoru na rast miezd, čo oslabuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu.
Navyše, od roku 2024 sa nezamestnanosť na Slovensku zvýšila z 3 % na 3,16 % v apríli 2025, 3,88 % v decembri 2025 až k augustovým 4,04 %.
A napokon je tu širší makroekonomický obraz. Národná banka Slovenska v analýze štrukturálnych výziev upozorňuje na to, že slovenské ekonomické dobiehanie stagnuje, pričom ceny sa približujú úrovni EÚ rýchlejšie ako samotná ekonomika.
Čím sa budú Slováci živiť?
Všetci spomínaní investori však zo Slovenska definitívne neodchádzajú. Považský cukrovar má pokračovať ako obchodné a logistické centrum, LOWA production ponúkla časti zamestnancov prácu v jej ďalších závodoch v Bošanoch a Nitrianskom Pravne. Hubert v Seredi zachová predaj, marketing a administratívne aktivity. V krajine zostávajú prostredníctvom iných závodov aj značky ZF a Bosch.
Okrem toho, existuje aj opačná strana príbehu. V roku 2025 oznámilo čínske Volvo Cars rozšírenie svojich aktivít, čo prinesie do Valalikov pri Košiciach minimálne tisícku pracovných miest. Rástli aj britský Winkelmann (+450 pracovných miest) či nemecký Woolworth (+150).
Nové miesta však automaticky nemusia byť rovnocennou náhradou. Čínska investícia môže priniesť zamestnanosť, no často s menším podielom vývoja, slabším ukotvením domácich subdodávateľov a vyššou závislosťou od rozhodnutí materskej firmy v Číne.
Dôležitejšie než samotný počet zatvorených fabrík bude pre Slovensko zodpovedať otázku, či dokáže nahradiť starú generáciu výrobných investícií novou generáciou bezpečných investícií s vyššou pridanou hodnotou.
Pre ekonomiku, ktorá je výrazne závislá od priemyslu a exportu, totiž nejde iba o to, koľko pracovných miest dnes zanikne. Ide aj o to, čo presne bude na ich mieste o päť či desať rokov.
Dokážu sa v budúcnosti Slováci uživiť aj bez toho, aby ich zamestnávali nadnárodné koncerny?
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
