Domov

Majetok za milióny eur ročne končí v rukách štátu, dve tretiny Slovákov by ho radšej odkázali neziskovkám

Každý rok skončí na Slovensku majetok stoviek osamelo žijúcich ľudí v štátnej správe preto, že nezanechali závet a nemali dedičov. Podľa Notárskej komory SR ide ročne o 360 až 390 prípadov, čo predstavuje približne 0,6 percenta všetkých dedičských konaní. Fenomén sa odborne nazýva odúmrť a pri príležitosti Medzinárodného dňa závetov, ktorý pripadá na 13. septembra, naň upozorňujú mimovládne organizácie.

Štát tak podľa údajov Ministerstva financií SR ročne získa hotovosť a finančné prostriedky vo výške 700-tisíc až 1,5 milióna eur. Ďalších 250 až 400 nehnuteľností ročne prechádza do správy štátu. Najvyšší kontrolný úrad SR odhaduje priemernú trhovú hodnotu majetku v správe štátu z týchto dedičstiev na 15 až 25 miliónov eur.

Prvý reprezentatívny prieskum postojov Slovákov k závetom, ktorý v júni 2025 realizovala agentúra Focus pre neinvestičný fond Donio v spolupráci so Slovenským centrom fundraisingu, ukázal, že 66 percent Slovákov súhlasí, že pre ľudí bez blízkych príbuzných je príjemnejšie odkázať majetok dobročinnej organizácii, než ho nechať prepadnúť štátu.

Spolu 53 percent považuje dar dobročinnej organizácii v závete za správnu vec. Závet majú pritom podľa prieskumu spísaný len štyri percentá Slovákov a ďalších desať percent ho plánuje.

„Slováci vo väčšine chápu, že dobročinný odkaz je zmysluplná alternatíva k tomu, aby majetok pripadol štátu. Bariéra nie je v postoji. Je v znalosti a v konverzácii. Väčšina ľudí si nikdy nesadla s notárom alebo právnikom porozprávať sa o tom, čo bude po ich smrti, a neziskový sektor s nimi túto konverzáciu doteraz systematicky nezačínal a chce to zmeniť,“ uviedol Eduard Marček zo Slovenského centra fundraisingu.

Téma bude aktuálna aj v súvislosti s novým Občianskym zákonníkom, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027. Reforma dedičského práva má okrem iného zaviesť inštitút odkazu, teda možnosť odkázať konkrétnu vec alebo sumu priamo organizácii, ktorá sa nestáva dedičom a neručí za dlhy poručiteľa.

Druhá zmena je zníženie povinného podielu detí, ktoré dnes zákon chráni na úrovni polovice ich zákonného dedičského podielu, po novom výrazne menej.

Tretia je dedičská zmluva vo forme notárskej zápisnice, vhodná pre organizácie poskytujúce sociálnu alebo hospicovú starostlivosť výmenou za odkaz.

Štvrtá je príkaz, ktorý umožní darcovi určiť účel použitia majetku.

Podľa prieskumu Focus 56 percent Slovákov súhlasí, že ich rodina by bola nahnevaná, keby časť majetku odkázali na dobročinnosť. Obava z rodinnej reakcie je pritom najsilnejšou psychologickou bariérou dobročinného odkazu. Spísanie závetu pritom neznamená vylúčiť rodinu z dedičstva. V zahraničí je bežný model, keď poručiteľ odkáže väčšinu majetku rodinným príslušníkom a symbolickú menšiu časť, napríklad 10 percent alebo konkrétny finančný dar, organizácii, ktorej hodnoty počas života vyznával.

U osamelých ľudí bez príbuzných je závet v prospech neziskovej organizácie spoľahlivá cesta, ako predísť tomu, aby ich celoživotný majetok skončil ako odúmrť bez jasného účelu, poukázala správkyňa Donio n. f. Zuzana Suchová. Vlastnoručný závet musí byť celý napísaný perom na papieri, s dátumom a podpisom. Závet spísaný na počítači vyžaduje po podpise autora aj podpisy dvoch svedkov.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK