Názory

Katastrofa v Himalájach ohrozuje čínsky režim: Peking zatajoval obete a presúval vinu za ničivý zosuv (Komentár)

Naratív čínskeho režimu musí dominovať, a to podľa overeného scenára: zatajovať čísla, presúvať inštitucionálnu zodpovednosť na vonkajších aktérov, maskovať faktory „spôsobené človekom“, bezohľadne minimalizovať národnú pomoc v prospech veľkolepého geopolitického divadla a premeniť kolektívny smútok na oslavu mobilizácie štátu.

Nedávna katastrofálna lavína ľadu a skál na hraniciach medzi Tibetom a Nepálom opäť raz odhalila zásadnú slabinu Pekingu. Obnažila politickú architektúru režimu, ktorý je natoľko posadnutý naratívnou nadradenosťou, že zvládanie katastrof považuje skôr za cvičenie zamerané na sebazáchovu štátu než za humanitárnu pomoc.

Milióny kubických metrov ľadu, skalného podložia a permafrostu sa odtrhli z hrebeňa a v priebehu minút sa premenili na rýchlo sa valiacu masu bahna s hustotou pripomínajúcou čerstvý betón. Vlna zdevastovala úzke korytá riek Ťi-lung a Trišuli, zničila colné priechody, z vodných elektrární nechala len kovové konštrukcie a zrovnala so zemou dediny na brehoch riek v nepálskych okresoch Rasuwa a Nuwakot.

Katastrofa nepozná hranice, no v reakciách ich jasne vidieť

Samotná katastrofa síce presiahla hranice, no politické reakcie z jednej i druhej strany odhalili dva absolútne nezlučiteľné svety.

V Nepále reagovali na tragédiu s bolestnou, i keď chaotickou transparentnosťou. Zástupcovia miestnych úradov vystúpili v televízii, novinári prinášali živé reportáže priamo z bahnitých polí a oficiálny počet mŕtvych a nezvestných rýchlo dosiahol niekoľko stoviek.

Na druhej strane hranice, v Tibete, spustila Čínska komunistická strana (ČKS) úplne iný mechanizmus: päťdesiat rokov starú stratégiu vládnutia, ktorá nie je navrhnutá na zvládanie fyzických aspektov krízy, ale na ochranu absolútnej politickej neomylnosti štátu.

Len niekoľko hodín po zosuve, keď sa vedci ešte len snažili zrekonštruovať udalosť zo seizmických a satelitných dát, vyniesli čínske štátne médiá definitívny verdikt: ľadovec sa zrútil na nepálskej strane hranice.

Čínske veľvyslanectvo v Káthmandu okamžite reagovalo verejnými výčitkami. Akékoľvek otázky ohľadom pretrhnutia priehrady proti prúdu alebo neohláseného vypúšťania vody označilo za zlomyseľné „falošné správy“. Svoje vyhlásenie zakončilo uštipačnou morálnou lekciou: „Obviňovanie nikomu nepomôže. Spolupráca zachraňuje životy.“

Reflexy Pekingu tvárou v tvár katastrofe

Rýchlosť pekinskej naratívnej ofenzívy nepoháňala vedecká istota, bol to inštitucionálny reflex. V modeli vládnutia komunistickej strany sa prírodné katastrofy vnímajú ako vážne politické zraniteľnosti.

Zdá sa, že režim zvláda veľké katastrofy podľa štandardného postupu: zatajovať čísla, presúvať inštitucionálnu zodpovednosť na vonkajších aktérov, maskovať faktory „spôsobené človekom“, bezohľadne bagatelizovať národnú pomoc v prospech veľkého geopolitického divadla a premeniť smútok na oslavu štátnej mobilizácie.

Tento vzorec bol jasne viditeľný v prvých číslach zverejnených štátnou televíziou CCTV: traja potvrdení mŕtvi a 558 nezvestných. Pri klasickom krízovom manažmente pôsobí takýto pomer nelogicky, keď je celý viacposchodový hraničný priechod pochovaný pod metrami bahna. A je to obzvlášť očividné pri pohľade na stovky obetí, ktoré oznámili nepálske úrady.

V administratívnej hierarchii strany však potvrdené obete znamenajú byrokratické postihy a hnev verejnosti, zatiaľ čo číslo označujúce „nezvestných“ je politicky neškodné a umožňuje cenzorom zabezpečiť kontrolu nad situáciou.

Keďže viac ako 260 z nezvestných boli cudzinci – pravdepodobne na treku k hore Kailáš – nebolo možné udržať úplné informačné embargo.

Štátna televízia však napriek tomu rýchlo odvrátila pozornosť od utrpenia civilistov a začala vysielať uhladené zábery premiéra Li Čchianga pri obhliadke zasiahnutých oblastí.

Overený vzorec pekinského režimu

Inštinkt chrániť režim za každú cenu je hlboko zakorenený v histórii komunistickej strany.

Keď v júli 1976 zemetrasenie zrovnalo so zemou priemyselné mesto Tchang-šan, miestni pohlavári údajne ignorovali varovania seizmológov, pretože sa v posledných dňoch života Mao Ce-tunga obávali vyvolania „spoločenskej paniky“. Režim označil katastrofu za štátne tajomstvo, tri roky tajil hrozivú bilanciu viac ako 242 000 obetí a odmietal akúkoľvek zahraničnú humanitárnu pomoc.

Pri zemetrasení v S’-čchuane v roku 2008 sa potvrdilo úmrtie približne 69 000 ľudí, ďalších 18 000 bolo nezvestných. Tisíce z nich zahynuli pod troskami zle postavených verejných škôl, ktoré sa zrútili, zatiaľ čo susedné vládne budovy zostali stáť.

Štátne médiá vtedy uprostred ruín oslavovali s megafónom premiéra Wen Ťia-paoa. No keď smútiaci rodičia začali zostavovať zoznamy svojich mŕtvych detí, represie nabrali na sile. Rodičov zatýkali a občanov, ktorí sa pýtali priveľa, uväznili.

Počas záplav v Čeng-čou v roku 2021 mestské úrady zatajili 139 úmrtí v metre a tuneloch po tom, čo napriek niekoľkým výstrahám nezastavili dopravu.

Počas záplav v Che-pej v roku 2023 úrady zámerne odklonili vodu do vyhradených retenčných oblastí v okolí husto obývaných častí provincie Che-pej, najmä do mesta Čuo-čou. Pokrajinský tajomník strany v tom čase prikázal, aby provincia Che-pej slúžila ako „ochranná priekopa“ pre Peking, pričom prioritou z hľadiska protipovodňovej ochrany sa stal prestížny projekt Xiong’an.

A pri záplavách v Mi-jün v roku 2025 boli vyšetrovacie správy o utopení starších obyvateľov v domove sociálnych služieb, ktorý nedostal žiadne varovanie, vymazané z internetu počas niekoľkých hodín.

Iniciatíva „Jedno pásmo, jedna cesta“

Nedávnu himalájsku katastrofu robí mimoriadne závažnou jej spojitosť s čínskou politikou rozvoja infraštruktúry v zahraničí. Údolie Ťi-lung predstavuje hlavnú pozemnú trasu čínsko-nepálskeho hospodárskeho koridoru, ktorý je kľúčovým prvkom iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“ (tzv. Nová hodvábna cesta).

Stavebné spoločnosti s podporou štátu už roky v tomto geologicky krehkom koridore odpaľujú útesy, razia tranzitné tunely, stavajú suchozemské prístavy a prehradzujú prítoky riek.

Hoci neexistujú žiadne priame dôkazy, ktoré by potvrdili, že tento konkrétny zlom ľadovca spustili výbuchy spojené s Novou hodvábnou cestou, táto možnosť si zasluhuje vážne zváženie. 

V súčasnom politickom kontexte Pekingu je však nepravdepodobné, že niekedy dôjde k nezávislému vyšetrovaniu. 

Je málo pravdepodobné, že by nezávislí glaciológovia, čínski investigatívni novinári či zahraničné inžinierske tímy dostali povolenie preskúmať horské hrebene. Spochybniť geologickú stabilitu kľúčovej osi Novej hodvábnej cesty by totiž znamenalo spochybniť administratívnu múdrosť centrálnej moci.

Krehké autoritárstvo

Táto dynamika odhaľuje zásadný paradox modernej čínskej štátnej moci. Peking dokáže, aspoň navonok, vybudovať desaťtisíce kilometrov vysokorýchlostných železníc, stavať vesmírne stanice a za jedno desaťročie vyliať viac betónu ako západné štáty za sto rokov.

Napriek tomu táto superveľmoc neznesie bilanciu ľudských obetí, ktorá by neprešla úpravami, ani transparentné vyšetrovanie po katastrofe.

Prístup režimu zároveň vyvoláva otázky o skutočnej dlhodobej bezpečnosti všetkých jeho megaprojektov.

V politickom systéme, kde ČKS vyžaduje absolútnu kontrolu nad spoločnosťou, si musí udržiavať ilúziu absolútnej kompetentnosti. 

Bežné vlády čelia dôsledkom zlyhaní prostredníctvom volieb a striedania sa pri moci. Totalitné systémy však vnímajú priznanie štrukturálnej nedbanlivosti ako existenčné ohrozenie svojej legitimity vládnuť.

S otepľovaním a topením vysokohorských himalájskych ľadovcov sa pozdĺž spoločných koridorov môžu bleskové cezhraničné povodne a zosuvy skál opakovať. Skutočným nebezpečenstvom pre komunity žijúce nižšie po prúde v južnej Ázii tak nie je len nestabilita hôr, ale aj politický systém, ktorý uprednostňuje kontrolu nad informáciami pred systémami včasného varovania. A cenu za to vždy platí civilné obyvateľstvo v údoliach pod nimi.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanoviská redakcie Epoch Times.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK