
Zmena postoja v oblasti jadrovej energie v Nemecku a EÚ – bude posudzovaná ako obnoviteľný zdroj?
Po rokoch odmietania sa v Nemecku pod vedením kancelára Friedricha Merza črtá zmena postoja: na úrovni Európskej únie by sa jadrová energia mohla po novom posudzovať rovnocenne s obnoviteľnými zdrojmi. Takýto krok by mohol mať zásadný vplyv na energetickú budúcnosť celého kontinentu.
Na národnej úrovni zmena vlády na čierno-červenú zatiaľ nepriniesla žiadny impulz pre renesanciu jadrovej energetiky. Ako vyplýva z odpovede hovorcu spolkového ministerstva životného prostredia na otázku denníka Epoch Times v stredu 21. mája, bude to tak aj naďalej. Podľa neho je jadrová energia stále „vysoko rizikovou technológiou, ktorej riziká sú v konečnom dôsledku nekontrolovateľné“. Postupné vyradenie by „prinajmenšom minimalizovalo jadrové riziká v tejto krajine“, a to je „z nášho pohľadu dobrá vec, a to samozrejme stále platí“.
Zlom v dlhoročnom spore?
Na úrovni EÚ sa však objavujú náznaky rozhodnej zmeny kurzu. Médiá a think-tanky nedávno naznačili, že v nemeckej vláde sa objavujú tendencie upustiť od doterajšieho nemeckého odporu voči zrovnoprávneniu jadrovej energie s obnoviteľnými zdrojmi energie. Tým by sa vláda pod vedením kancelára Friedricha Merza priblížila k postoju Francúzska a prezidenta Emmanuela Macrona. Tento zásadný spor dlhodobo zaťažuje energetickú politiku na európskej úrovni.
Guntram Wolff z bruselského think-tanku Bruegel pre Financial Times uviedol, že možný obrat Nemecka vníma ako „vítané priblíženie sa Francúzsku, ktoré by mohlo uľahčiť spoločné rozhodovanie o energetike v EÚ“. Aj profesor Lars-Hendrik Röller z berlínskej ESMT Business School a bývalý hlavný poradca Angely Merkelovej vyjadril optimizmus: „Keď sa Francúzsko a Nemecko zhodnú, Európa sa posunie dopredu oveľa jednoduchšie.“
Hoci niektoré výzvy podľa neho stále pretrvávajú, verí, že „otázka sa čoskoro vyrieši“. Ministerstvo životného prostredia v rovnaký deň pripomenulo, že „každý štát má prirodzene právo určiť si vlastný energetický mix – vrátane jadrovej energie“.
Merz sľubuje pragmatický prístup
Kancelár F. Merz už počas kampane avizoval, že k jadrovej otázke pristúpi „pragmaticky“. Znamená to aj snahu odstrániť ideologické predsudky z európskej legislatívy – najmä v oblastiach, kde má jadro potenciál pomôcť. Jednou z nich je napríklad vodíková technológia. Ak sa pri jej výrobe použije elektrina z jadrovej energie, mohol by sa takto vyrobený vodík považovať za „zelený“ rovnako ako ten získaný z vetra či slnka.
Nemecko by tak mohlo položiť základy obnoveného energetického partnerstva s Francúzskom. Ešte v apríli minulého roka vláda v Paríži načrtla perspektívu, že požiada krajiny, ktoré od Francúzska nakupujú elektrickú energiu, aby zaplatili náklady na výstavbu nových jadrových elektrární.
Z Francúzska však Nemecko len vlani doviezlo 12,9 terawatthodiny elektriny. Zatiaľ čo Merzova vláda neplánuje znovu spustiť už odstavené jadrové elektrárne, výskum v oblasti budúcich technológií – ako sú malé modulárne reaktory (SMR) či jadrová fúzia – chce podporovať aj doma.
Jadrová energia v Európe opäť na vzostupe
Ak by Nemecko zmenilo kurz, pridalo by sa k širšiemu európskemu trendu návratu k jadrovej energetike. Belgicko nedávno rozhodlo, že z pôvodne plánovaného odklonu od jadra vycúva. V Dánsku rastie politická podpora vstupu do jadrového sektora, Holandsko aj viaceré krajiny strednej a východnej Európy chcú na jadre stavať aj naďalej. Švédsko už avizovalo výstavbu nových reaktorov.
Protikladom je Rakúsko, kde proti jadru stále panuje široká zhoda – opiera sa o výsledok referenda z roku 1978 a spomienky na černobyľskú katastrofu. Energetický mix alpskej krajiny je však iný: viac než štvrtina elektriny tam pochádza z vodných elektrární, v Nemecku je to len okolo 4 %.
V Nemecku sa jadro dlho považovalo za bezemisný, no nie obnoviteľný zdroj. Počas debaty o európskej „taxonómii“ ešte predchádzajúca koalícia kládla odpor. Napokon však europarlament odobril návrh Komisie, podľa ktorého je jadro – spolu s plynom ako prechodným riešením – zaradené medzi udržateľné technológie. Taxonómia je pritom dôležitá napríklad pri udeľovaní zeleného označenia finančným produktom.
Technologická neutralita otvára nové cesty pre jadrovú energiu
Začiatkom mája napísali kancelár Merz a prezident Macron spoločný úvodník v novinách Le Figaro. Zdôraznili v ňom potrebu „energetickej politiky postavenej na klimatickej neutralite, konkurencieschopnosti a suverenite“. Kľúčovým prvkom má byť „technologická neutralita a rovnaké zaobchádzanie so všetkými nízkouhlíkovými zdrojmi energie v rámci EÚ“.
Vo Francúzsku pochádza až 70 % elektriny z jadrových elektrární. Prípadný posun aj v nemeckej politike by mohol Komisiu prinútiť zvýšiť podporu jadrovým projektom. Otvorených však zostáva viacero otázok – najmä okolo financovania, vývoja nových reaktorov a dlhých príprav pred ich výstavbou.
V marci 2025 poskytla francúzska vláda štátnej energetickej spoločnosti EDF zvýhodnený úver na pokrytie polovice nákladov na výstavbu šiestich nových reaktorov typu EPR2. Tento krok je súčasťou Macronovho plánu na modernizáciu francúzskej energetiky. Finálne rokovania o financovaní by sa mali uzavrieť na jar, následne ešte musí projekt schváliť Európska komisia.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.