Svet » Čína

Výročie masakra na Tchien-an-men: Peking preventívne izoloval disidentov a pamätníkov protestu

Pred 36. výročím masakra na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) Komunistická strana Číny sledovala disidentov v celej Číne a varovala ich, aby mlčali.

Pri masakri, ku ktorému došlo 4. júna 1989, čínske vojská násilne potlačili študentské prodemokratické hnutie, čo malo za následok tisíce mŕtvych a zranených. Úrady sú dodnes veľmi citlivé na akékoľvek verejné spomienky na túto tragédiu.

Pán Wang, obyvateľ Pekingu a blízky priateľ prominentného disidenta, povedal pre The Epoch Times, že kľúčové osobnosti v hlavnom meste boli pod prísnym dohľadom štátnej bezpečnostnej polície.

Podľa Wanga, ktorého celé meno nie je zverejnené z obavy pred odvetnými opatreniami, bola 30. mája štátnou bezpečnosťou odvlečená na takzvanú „cestu“ prominentná novinárka a disidentka Gao Yuová.

Podľa Wanga niekoľko ďalších osôb bolo umiestnených do domáceho väzenia – vrátane Mo Shaopinga, prominentného advokáta v oblasti ľudských práv, známeho obhajobou disidentov a presadzovaním právnych reforiem, Pu Zhiqianga, známeho advokáta v oblasti občianskych práv, uznávaného za svoju prácu v oblasti slobody prejavu a zastupovanie aktivistov v citlivých prípadoch, a spisovateľa Lao Guia, otvoreného komentátora a esejistu, známeho svojimi kritickými článkami o čínskej politike a spoločnosti.

„Cestovanie“ pre disidentov

Termín „nútené cestovanie“, ako ho opisujú čínski disidenti, označuje bežnú taktiku, ktorú používajú orgány počas politicky citlivých období, ako sú každoročné zasadnutia dvoch najvyšších orgánov štátu alebo výročie masakra na Námestí nebeského pokoja. Pod zámienkou cestovania polícia odváža aktivistov z ich domovov, aby ich izolovala a zabránila im v kontakte s médiami alebo účasti na spomienkových akciách.

Gao Yuová bola „nútenému cestovaniu“ v posledných rokoch vystavená viackrát.

Wang poznamenal, že pravdepodobne z dôvodu rozpočtových obmedzení tentoraz neboli premiestnení všetci disidenti. Mnohí boli namiesto toho sledovaní miestnou políciou alebo bezpečnostnou službou. Menoval ďalšiu osobu, ktorá bola uväznená vo svojom dome: prominentného aktivistu v boji za demokraciu Hu Jia.

Hu, otvorený kritik Čínskej komunistickej strany (ČKS), je medzinárodne uznávaný za svoju podporu demokracie, ochrany životného prostredia a osvety v oblasti HIV/AIDS. V roku 2008 mu bola udelená Sacharovova cena za slobodu myslenia, ktorú udeľuje Európsky parlament.

„Pre týchto ľudí je aj cesta do supermarketu spojená s policajným sprievodom. Policajti ich sledujú na každom kroku. Od 4. júna 1989 uplynuli desaťročia, no orgány dodnes neúnavne prenasledujú disidentov,“ povedal Wang.

Li Wei, pekinský aktivista za ľudské práva, známy svojím zapojením do Hnutia nových občanov – siete bojujúcej za sociálnu spravodlivosť a právne reformy v Číne, zverejnil 30. mája na sociálnej sieti X video zo svojej domácej bezpečnostnej kamery. Zábery ukazujú niekoľko policajných vozidiel zaparkovaných pred jeho domom.

Wang dodal, že opakované zadržania majú negatívny vplyv na zdravie starších disidentov. „Gao Yuová je už staršia a je v zlom zdravotnom stave. Vystaviť človeka niečomu takému opakovane je formou mučenia,“ povedal.

81-ročná Gao je bývalá zástupkyňa šéfredaktora týždenníka Economics Weekly a je známa svojimi otvorenými reportážami o politických a ekonomických otázkach. Za svoju prácu bola viackrát uväznená, najviac sa však preslávila v roku 2015, keď bola odsúdená na sedem rokov za údajné poskytnutie dokumentu ČKS zahraničným médiám. Jej odvaha a oddanosť slobode tlače jej priniesli široké medzinárodné uznanie.

V juhozápadnej čínskej provincii Guizhou kresťan Huang, ktorý zo strachu pred odvetou odmietol uviesť celé svoje meno, povedal pre The Epoch Times, že niekoľko členov skupiny Guizhou Human Rights Seminar bolo umiestnených do domáceho väzenia a pred dverami najmenej štyroch členov boli policajti. Úrady navštívili aj ich domovy, aby vydali priame varovania pred komunikáciou so zahraničnými médiami, povedal.

„Štát je finančne taký vyčerpaný – a napriek tomu nešetrí výdavkami: používa peniaze daňových poplatníkov – na potláčanie nesúhlasu,“ povedal.

Hu Gang, priateľ disidenta Ji Fenga z Guizhou, povedal 30. mája pre The Epoch Times, že Ji, ktorý sa momentálne nachádza v meste Yanjiao na hranici medzi Pekingom a Hebei, prijal telefonát od štátnej bezpečnosti v Guizhou s pokynom, aby sa pripravil na „cestu“, hoci miesto určenia nebolo známe. To znamenalo, že ho polícia odvedie, jeho pobyt bude utajený a v nasledujúcich dňoch ho budú prísne sledovať.

Ji bol študentským vodcom na univerzite v Guizhou počas prodemokratických protestov v roku 1989 a odvtedy je otvoreným kritikom ČKS.

V meste Hefei v provincii Anhui na východe Číny miestny obhajca ľudských práv Zhang, ktorý z bezpečnostných dôvodov takisto odmietol uviesť svoje celé meno, povedal pre The Epoch Times, že bývalý prokurátor Shen Liangqing, ktorý sa zúčastnil na protestoch v roku 1989 a bol viackrát uväznený, bol nedávno varovaný políciou, aby nehovoril so zahraničnými novinármi. „Povedali mu, aby si dával pozor na slová a aby sa držal v úzadí,“ povedal Zhang.

Cenzúra internetu

Zintenzívnila sa aj cenzúra internetu. Používatelia internetu hlásia, že boli pozastavené účty na zdieľanie spomienkových obrázkov, napríklad tých, na ktorých sú zapálené sviečky ako symbol smútku za obete z 4. júna 1989. Svedčí to o politike nulovej tolerancie voči akýmkoľvek odkazom na masaker na Námestí nebeského pokoja.

Politický analytik Sun Li so sídlom v Pekingu povedal, že masaker na Námestí nebeského pokoja zostáva hlbokou ranou v modernej politickej histórii Číny. „Každý rok v tomto období orgány sprísňujú kontrolu. Odzrkadľuje to hlboko zakorenenú úzkosť spojenú s ich politickou legitimitou a sociálnou stabilitou,“ povedal pre The Epoch Times. „Odmietaním prevziať zodpovednosť alebo odhaliť pravdu štát len podnecuje verejnú nevôľu.“

Masaker na Námestí nebeského pokoja bol reakciou ČKS na pokojné študentské protesty proti korupcii, známe ako prodemokratické hnutie z roku 1989. Protesty v Pekingu a ďalších mestách Číny trvali takmer dva mesiace.

V noci z 3. na 4. júna 1989 čínske vojská v Pekingu spustili paľbu na neozbrojených študentov a civilistov. Hoci čínsky režim nikdy nezverejnil oficiálny počet obetí, odtajnené dokumenty USA z roku 2014 odhadujú, že bolo zabitých okolo 10 454 ľudí a okolo 40 000 bolo zranených.

Pôvodný článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK