Svet » EÚ

Všetko na dosah bez áut: ako vzniká 15-minútové mesto v Utrechte

Na bývalom priemyselnom pozemku v holandskom Utrechte vzniká nová štvrť, ktorá má byť domovom 12 000 obyvateľov. Vlastné autá budú zakázané – namiesto nich sa počíta s 21 500 miestami pre bicykle. Koncept 15-minútového mesta sa presadzuje aj v ďalších regiónoch, pričom každý k nemu pristupuje po svojom. V tzv. 15-minútovom meste má byť všetko potrebné na každodenný život dostupné pešo alebo na bicykli do 15 minút.

Utrecht je známy svojím malebným historickým centrom a slávnym kanálom Oudegracht, no zároveň patrí medzi lídrov v plánovaní miest budúcnosti. S približne 376-tisíc obyvateľmi je príkladom, ako sa dá koncept 15-minútového mesta realizovať v praxi – podľa jednej štúdie ho mesto zaviedlo takmer kompletne už okolo roku 2021. Odvtedy pokračuje v ďalších rozvojových projektoch. Dňa 3. marca 2025 odštartovala výstavba novej štvrte Merwede. Predchádzali jej roky politických diskusií, plánovania a zapájania verejnosti.

Štvrť vzniká na území bývalého priemyselného areálu pozdĺž kanála Merwede v južnej časti Utrechtu. Koncept 15-minútového mesta opisuje mestské prostredie, kde sú každodenné cesty zvládnuteľné do 15 minút, ideálne prostredníctvom udržateľných foriem dopravy. Merwede sa dokonca označuje ako „10-minútové mesto“, pretože tu má byť všetko ešte dostupnejšie. Celková rozloha štvrte je približne 60 hektárov. Z toho asi 24 hektárov pripadá na bývanie bez áut, zvyšok na dopravné prestupné uzly, verejné služby, obchodné priestory, vodné plochy a infraštruktúru. Merwede sa radí medzi najväčšie mestské rozvojové projekty v Holandsku.

18 obytných blokov a 3 000 bytov

Centrum Utrechtu je z novej štvrte dostupné na bicykli približne za 10 minút. Do budúcna sa počíta s približne 12 000 obyvateľmi. Výstavba viac než 200 budov bude rozdelená do viacerých etáp. V prvej fáze, ktorá potrvá do roku 2027, má vzniknúť 1 200 bytov a sprievodná infraštruktúra – vrátane škôlok a cyklotrás.

Prvé byty by mali byť k dispozícii na konci roka 2025. V rokoch 2027 až 2030 má pribudnúť ďalších 3 000 bytových jednotiek. Projekt bude zahŕňať aj školy, obchody, zdravotné strediská a tzv. co-workingové priestory – teda zdieľané pracovné miesta využívané najmä živnostníkmi, začínajúcimi firmami či ľuďmi pracujúcimi z domu. Tieto priestory poskytujú pracovné zázemie s pripojením na internet, tlačiarňou a kuchynkou a sú typickým prvkom 15-minútových miest.

Počas zvyšných rokov výstavby, plánovanej na približne osem rokov, majú pribudnúť aj ďalšie byty. Približne 30 % z celkového počtu 6 000 jednotiek bude určených na sociálne bývanie.

Obavy zo sociálneho napätia

V novej štvrti Merwede budú súkromné autá úplne zakázané. Namiesto nich sa počíta s 21 500 parkovacími miestami pre bicykle, elektrobicykle, nákladné bicykle a zdieľané dopravné prostriedky. Školy, ambulancie či kultúrne centrá budú dostupné pešo. Celkové náklady na výstavbu sa odhadujú na 5 miliárd eur.

Kratšie vzdialenosti v obytnom prostredí bez áut, množstvo zelene a priestor na hranie pre deti – to znie idylicky. No najväčší projekt tohto typu v Holandsku čelí aj kritike. Niektorí urbanisti varujú, že vysoká hustota zástavby môže bez dostatku verejných priestorov a sociálnej infraštruktúry viesť k sociálnemu napätiu.

Objavujú sa aj obavy zo zvýšeného tlaku na parkovanie v susedných štvrtiach, keďže Merwede poskytne len minimum miest. Plánované prestupné uzly s približne 1 500 miestami nemusia stačiť na elimináciu preťaženia dopravy. Obyvatelia susedného Rivierenwijku sa obávajú, že noví obyvatelia budú parkovať v ich uliciach.

Barcelona je rozdelená na 503 „superblokov“

Koncept 15-minútových miest sa šíri rôznym tempom aj v iných krajinách. Jeho autorom je urbanista Carlos Moreno, ktorý inšpiroval Paríž ako priekopníka modelu „Ville du quart d’heure“ (mesto na štvrťhodinu). Pod vedením starostky Anne Hidalgovej sa Paríž cielene transformoval – pribudli cyklotrasy, školské ulice, miestne trhy a zóny bez áut. V niektorých častiach mesta už tento koncept funguje. Výzvou však zostáva dopravné zaťaženie – do mesta denne prúdia milióny ľudí z okolia.

Za príklady v pokročilom štádiu sa považujú aj rakúske mestá Graz a Viedeň, kde viac než 90 % obyvateľov má do 15 minút k dispozícii pešo alebo na bicykli všetky potrebné služby.

Barcelona si zvolila vlastnú cestu: transformáciu mesta na tzv. superbloky (superilles). Od roku 2017 sa viaceré obytné bloky spájajú do väčších zón s obmedzenou dopravou. V rámci týchto oblastí môžu jazdiť autom len rezidenti a zásobovanie, a to maximálnou rýchlosťou 10 km/h. Vznikajú nové zelené plochy, detské ihriská a oddychové miesta.

Mesto má byť rozdelené do 503 superblokov, z ktorých desiatky už zmenili svoju podobu. Cieľom je, aby 60 % ulíc, kde dominovali autá, slúžilo ako obytné zóny. Proti týmto plánom sa však ozývajú podnikatelia a vodiči varujúci pred negatívnymi dôsledkami.

V austrálskom Melbourne boli vybrané tri modelové štvrte: Strathmore, Sunshine West a Croydon South. Koncept tu nesie názov „20-minútové susedstvá“. Vďaka podpore iniciatív ako Victoria Walks alebo Heart Foundation sa zaviedli dopravné opatrenia, nové cyklotrasy, viac zelene, mobilné knižnice a detské ihriská. Napriek tomu tam zostávajú výzvy – najmä na predmestiach chýbajú lekári, supermarkety a zariadenia pre deti.

V Nemecku ide príkladom Freiburg, kde štvrť Vauban obmedzila autá a všetky služby sú dostupné do 10 až 15 minút. Podobne funguje aj susedné Rieselfeld s hustou sieťou cyklotrás, školami, obchodmi a komunitným centrom.

V Berlíne sú v mnohých štvrtiach služby dostupné pešo. Napríklad Prenzlauer Berg, Schöneberg či Friedrichshain už dnes v mnohom napĺňajú princípy 15-minútového mesta. Výzvou však zostáva rozľahlosť Berlína – je asi deväťkrát väčší než Paríž.

Frankfurt nedávno schválil nový územný plán

Vo Frankfurte nad Mohanom schválilo mestské zastupiteľstvo 8. mája 2025 nový Plán mobility 2030. Cieľom je, aby do roku 2035 tvorili chôdza, cyklistika a verejná doprava 80 % celkovej dopravy. Mesto plánuje budovať cyklotrasy, zavádzať zóny s obmedzeným pohybom áut, zvýšiť parkovacie poplatky a podporiť zdieľanie áut.

Problémy vo vidieckych oblastiach

Transformácia vidieka je mimoriadne náročná. Podľa analýzy nemeckého Inštitútu pre výskum územného a mestského rozvoja je koncept 15-minútového mesta na vidieku zatiaľ málo realistický. Skutočné zavedenie by si vyžadovalo decentralizáciu štátnych služieb a nové formy dostupnosti – ako zdravotné kiosky alebo mobilné úrady.

Rakúske iniciatívy upozorňujú, že koncept sa dá prispôsobiť ako „30-minútový región“ a že kľúčom k jeho zavedeniu na vidieku je digitalizácia.

Tu vstupuje do hry koncept smart city, ktorý je dnes úzko prepojený s 15-minútovými mestami – aj keď pôvodne do základného návrhu nepatril. Digitálne dáta zo senzorov či pohybových vzorcov môžu pomôcť lepšie porozumieť potrebám obyvateľov a plánovať infraštruktúru cielene. Online platformy zas umožňujú zapojenie obyvateľov do rozhodovania – prostredníctvom ankiet, máp či nástrojov spätnej väzby. Hovoríme o digitálnej participácii.

Digitálne zdravotnícke služby a inteligentné budovy pomáhajú prepojiť okolie a zlepšiť kvalitu života a každodennú efektivitu. Dáta v reálnom čase (napr. o MHD či zdieľanej doprave) pomáhajú obyvateľom zaobísť sa bez auta – čo je hlavný cieľ 15-minútových miest.

Kontrola populácie?

Tieto možnosti však vyvolávajú aj obavy. Kritici upozorňujú na riziká digitálneho dohľadu. Urbanista Adam Greenfield, autor knihy Against the Smart City, tvrdí, že koncept často formujú technologické korporácie ako IBM či Cisco. Ich cieľom podľa neho nie je verejné dobro, ale zber údajov a kontrola.

V rozhovore pre rakúsky Forbes uviedol, že za posledných desať rokov existuje len veľmi málo prípadov, ktoré by preukázali, že smart technológie skutočne zefektívnili mestá – a tým ospravedlnili obrovské investície, ktoré do nich prúdia.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK