Domov

Vražda učiteľky z Gelnice: v čom štát zásadne zlyhal? (Otázky a odpovede)

Tragédia z 20. júna, pri ktorej prišla o život 47-ročná učiteľka Zuzana V., vyvolala na Slovensku vlnu pobúrenia. Prípad odhalil medzery v systéme ochrany obetí domáceho násilia. Generálny prokurátor Žilinka podrobil postup orgánov činných v trestnom konaní mimoriadne ostrej kritike. Podľa policajnej prezidentky Maškárovej nedošlo k porušeniu služobných povinností ani právnych predpisov.

Čo vražde predchádzalo a čo sa odohralo v Gelnici?

Prípadu predchádzala dlhá história domáceho násilia. Páchateľom bol manžel obete, Tomáš V. Dlhoročný abstinent začal po 23 rokoch opäť konzumovať alkohol, čo situáciu v domácnosti radikálne zhoršilo. 

21. februára Tomáš V. pod vplyvom alkoholu napadol a škrtil svoju manželku. Vyhrážal sa jej zabitím, načo ho súd vzal do väzby. 

Zuzana V. vtedy pri podaní trestného oznámenia vyšetrovateľovi odovzdala obhorený list, ktorý spísala po jednom z útokov. Nosila ho v kabelke, ako uviedla: „pre prípad, že by sa jej niečo stalo“.

Na jar Zuzana V. požiadala súd o zákaz priblíženia. Jej návrh však súd zamietol s odôvodnením, že manžel je izolovaný vo väzbe a bezprostredné nebezpečenstvo jej nehrozí. 

9. júna okresný súd v Spišskej Novej Vsi muža prepustil. Za prečin nebezpečného vyhrážania dostal 8-mesačný podmienečný trest s odkladom na 15 mesiacov. Súd mu tiež nariadil ambulantné protialkoholické liečenie. 

Len 11 dní po prepustení z väzby páchateľ Zuzanu V. brutálne zavraždil 56 bodnými ranami v dome v Gelnici, ktorý manželia využívali ako chalupu. Bezprostredne po čine ušiel. 

Polícia páchateľa po rozsiahlom pátraní zadržala 21. júna na poľnej ceste pri Košiciach. Tomáš V. čelí obvineniu z obzvlášť závažného zločinu vraždy, za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody na 15 až 20 rokov. Stíhaný je väzobne.

Prečo štát ženu neochránil?

Podľa záverov Generálnej prokuratúry (GP) SR došlo k pochybeniam na všetkých úrovniach trestného konania. GP v stanovisku hovorí o nesprávnej klasifikácii skutku, zlyhaní v komunikácii medzi inštitúciami a absencii ochranných opatrení.

GP uvádza, že hoci Zuzana V. vyšetrovateľom detailne opísala dlhodobý psychický a fyzický teror (ničenie oblečenia, pálenie vecí, sypanie soli a saponátu do jedla, ataky voči maloletej dcére, fyzické napadnutia – údery päsťou, modriny), polícia a prokuratúra skutok formálne vyhodnotili len ako prečin nebezpečného vyhrážania s trestnou sadzbou 6 mesiacov až 3 roky. 

Podľa záverov GP sa mal prípad od začiatku vyšetrovať ako omnoho závažnejší zločin týrania blízkej a zverenej osoby s trestnou sadzbou 3 až 8 rokov, v prípade dlhodobého týrania a na viacerých osobách až 15 rokov. 

Keď bol muž 9. júna prepustený z väzby, štátne orgány o tom poškodenú neinformovali. Polícia sa o jeho prepustení dozvedela listom až o osem dní neskôr (17. júna) – iba tri dni pred samotnou vraždou.

Súd pri prepustení na podmienku nenariadil automatický zákaz priblíženia ani nevydal zákaz vstupu do spoločnej domácnosti, čím mal páchateľ voľný prístup k obeti.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka podrobil postup orgánov činných v trestnom konaní mimoriadne ostrej kritike. Prípravné konanie označil za „absolútne nezvládnuté z hľadiska správneho vedenia trestného konania vo veci trestného činu patriaceho do kategórie domáceho násilia.“

„Po preskúmaní veci treba konštatovať, že prípravné konanie, ktoré vyústilo do vydania trestného rozkazu, nebolo vykonané v súlade so zákonom,“ uviedol Žilinka 7. júla na sociálnej sieti. 

Vytkol nesprávne vyhodnotenie dôkazov, odignorovanie dlhodobého násilia aj prvotný výsluch poškodenej. 

„Nebolo jej umožnené spontánne vypovedať, otázky jej boli kladené nevhodným a viktimizujúcim spôsobom,“ skonštatoval Žilinka.

Prokurátorom okresnej prokuratúry taktiež vyčítal absenciu spolupráce s úsekom prokuratúry, ktorá mala chrániť práva maloletej dcéry.

GP označila zistené pochybenia za natoľko závažné, že ich podľa nej nemožno tolerovať. Krajskej prokurátorke v Košiciach uložila prijať účinné opatrenia, aby sa podobné porušenia zákonnosti neopakovali, a zároveň vyvodiť zodpovednosť voči podriadeným prokurátorom Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves. 

S vyjadreniami prokuratúry sa stotožňujú aj predbežné výsledky dohľadu Ministerstva spravodlivosti (MS) SR. Výsledky kontroly ministerstva budú známe do konca mesiaca. 

Čo priniesla kontrola postupu Policajného zboru?

Policajná prezidentka Jana Maškarová koncom júna komunikovala výsledky kontroly postupu polície v súvislosti s vraždou Zuzany V. Maškarová skonštatovala, že príslušníci Policajného zboru (PZ) postupovali bez zbytočných prieťahov, v súlade so zákonom, internými predpismi i zákonnými lehotami. 

„Kontrola sa zároveň zamerala na preverenie, či príslušníci PZ v období od 9. júna 2026, keď bol muž prepustený z väzby, do 20. júna 2026, keď došlo k tragickému skutku, vykonali všetky úkony, ktoré im ukladá zákon a interné predpisy. Súčasťou preverovania bolo aj zistenie, či príslušníci PZ prijali v uvedenom období oznámenie zo strany poškodenej alebo jej prípadný podnet o zabezpečenie ochrany života a zdravia,“ uviedla 29. júna vo svojom vyhlásení.

Kontrola podľa Maškarovej preukázala, že po prepustení obvineného z väzby poškodená žena nepožiadala PZ o zabezpečenie ochrany života a zdravia.

„Po zabezpečení a komplexnom vyhodnotení všetkých relevantných podkladov nezávislým odborným útvarom a kontrolným orgánom bolo skonštatované, že zo strany príslušníkov PZ, ktorí sa prípadom zaoberali, nedošlo k porušeniu služobných povinností ani právnych predpisov,“ skonštatovala Maškarová. 

Polícia v reakcii na vyhlásenia GP SR pripomenula, že zákonnosť prípravného konania (a teda správna kvalifikácia skutku, dokazovanie a využitie opravných prostriedkov) je v plnej kompetencii prokurátora, ktorý dohliada na postup vyšetrovateľa, vydáva záväzné pokyny a môže zasahovať do právnej kvalifikácie skutku. 

„Policajný zbor naopak pri výkone svojej kontrolnej činnosti nemá zákonné oprávnenie preskúmavať zákonnosť procesného postupu vyšetrovateľa, povereného príslušníka ani hodnotiť alebo meniť právnu kvalifikáciu skutku. Tieto rozhodnutia patria výlučne do pôsobnosti prokurátora vykonávajúceho dozor nad zákonnosťou,“ uviedla Polícia SR 7. júla na sociálnej sieti.

Ako reagovala vláda a opozícia?

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) nariadil nad prípadom okamžitý dohľad. Hovoril najmä o „zlyhaní jednotlivca“, pričom odmietol systémové pochybenia a súčasnú legislatívu označil za „dostatočnú“. 

Predbežné výsledky ministerstva však plne potvrdili slová generálneho prokurátora Žilinku o zlyhaniach na všetkých úrovniach trestného konania. Minister ubezpečil, že ak zlyhal systém, štát sa zamyslí nad radikálnymi zmenami.

„Pokiaľ sa ukáže, že zlyhal nejakým spôsobom štát, tak sa budeme zamýšľať nad tým, aké systémové zmeny spraviť. Ale viete, ani najlepší zákon na svete nevie zabrániť takémuto individuálnemu zlyhaniu, keď sa niekto rozhodne, že takýto skutok spácha, tak ho spraví,“ povedal 24. júna pred výjazdovým rokovaním vlády v obci Malcov.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa k tragédii doposiaľ (10.7.) nevyjadril. 23. júna počas odchodu z tlačovej konferencie odmietol odpovedať na otázku novinárky z Denníka N. 

„Budete sa zaoberať vraždou učiteľky z Gelnice? Je to téma, o ktorej ste napísali aj knihu – ochrana obetí. Nemohli by ste to komentovať?“ pýtala sa okoloidúceho premiéra novinárka.

Fico popri nej prešiel bez slova a rozčarovane krútil hlavou.

Hnutie Slovensko vyzvalo po zisteniach GP ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) na odchod z funkcie. „Aj toto je obraz stavu, do ktorého priviedol Šutaj Eštok celý Policajný zbor,“ povedal exminister vnútra Roman Mikulec. 

KDH kritizuje vládu za zlyhanie systému ochrany zraniteľných osôb. „Štát túto ženu neochránil a zlyhal na plnej čiare,“ konštatoval predseda hnutia Milan Majerský. 

Pre incident v Gelnici zvolala poslankyňa Lucia Plaváková (PS) mimoriadne zasadnutie parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktoré sa napokon kvôli nedostatku prítomných nekonalo. 

„Úlohou štátu je vytvárať systém, ktorý chráni pred násilím. Vzhľadom na prázdne koaličné lavice je zrejmé, ako ochrana obetí zaujíma koalíciu,“ skonštatovala Plaváková. 

Podľa PS ženy a ich bezpečnosť nestoja súčasnej vláde za pozornosť. „Obete domáceho násilia na Slovensku sa totiž nevolajú Dušan Kováčik alebo Tibor Gašpar, takže pána Suska nezaujímajú. Na Slovensku zažívame epidémiu domáceho násilia, ktorú minister spravodlivosti a aj vnútra ignorujú,“ uviedlo PS v stanovisku. 

Čo urobí vláda, aby podobným prípadom predišla?

Minister Susko hovorí, že jasné pochybenia nesmú zostať bez zodpovednosti. Uviedol, že každé zlyhanie musí byť dôsledne objasnené a každý, kto zlyhal, musí niesť primeranú zodpovednosť. 

„Našou ambíciou však nie je len pomenovať individuálne chyby. Rovnako dôležité je prijať také opatrenia, aby sa podobná tragédia už nikdy neopakovala,“ vyhlásil.

Avizoval, že koncom júla predstaví balík opatrení, „na ktorom rezort spravodlivosti pracuje už dlhší čas a ktoré už sú v medzirezortnom pripomienkovom konaní, bez ohľadu na túto tragédiu“.

Odborníci a krízové centrá navrhujú zaviesť viacero legislatívnych, metodických a organizačných zmien — najmä okamžité informovanie obete, elektronické náramky, automatické zákazy priblíženia či vstupu do spoločnej domácnosti, zefektívnenie interných postupov či širšie právomoci pre mestskú políciu.  

Koľko žien zomrie násilím ročne na Slovensku?

Tragédia z Gelnice nie je ojedinelým prípadom. Poslankyňa Plaváková uviedla, že ide o “hrôzostrašný systémový problém”.

„Policajná prezidentka nám na nedávnom stretnutí povedala, že za minulý rok evidujú 17 vrážd žien ich partnermi či bývalými partnermi. To je každý mesiac jedna až dve ženy. A kompetentní ministri? Nič, ticho,“ napísala 23. júna na sociálnej sieti.

Podľa dlhodobých policajných štatistík a údajov od organizácií na ochranu obetí domáceho násilia zomrie rukou svojho partnera alebo bývalého partnera na Slovensku v priemere jedna žena každý mesiac. Ide tak o približne 10 až 12 obetí ročne.

Dáta z celoeurópskych prieskumov navyše poukazujú na skrytú realitu – až 48 % žien na Slovensku má skúsenosť s psychickým násilím od partnera a takmer tretina so závažným fyzickým násilím alebo vyhrážkami. 

„Len v roku 2025 príslušníci PZ vykonali 1 167 vykázaní násilnej osoby zo spoločného obydlia a poskytli tak pomoc viac ako tisícke obetí domáceho násilia,“ uviedla prezidentka PZ Maškárová.

Odborníci z krízových centier dlhodobo upozorňujú, že tieto čísla sú iba špičkou ľadovca, pretože na Slovensku je polícii nahlásených odhadom iba 15 % skutočných prípadov partnerského násilia. Ostatné obete podľa nich mlčia – často práve zo strachu, že ich systém po nahlásení nedokáže ochrániť.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK