Piatok 19. júla, 2024
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová (vľavo) a predseda Európskej rady Charles Michel na záver samitu Európskej rady v sídle EÚ v Bruseli 18. apríla 2024 (Kenzo Tribouillard/ AFP via Getty Images)
»

Vojna namiesto klímy: EÚ mení svoje priority

V júni chce EÚ prijať strategický program na roky 2024 až 2029. Je tu zrejmý výrazný posun v prioritách. Namiesto planéty chce v budúcnosti zachrániť Ukrajinu pred „ruskou agresívnou vojnou“ a seba pred nežiaducou migráciou.

Ešte pred niekoľkými rokmi bola Zelená dohoda hlavnou prioritou EÚ. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Európa sa stane „prvým klimaticky neutrálnym kontinentom“ – Greta Thunbergová jej však i tak musela povedať, že klimatické ciele nie sú dostatočne ambiciózne.

Zdá sa, že časy sa medzitým zmenili. Zakladateľka Fridays for Future už nie je osobou, ktorú by Brusel po jej protiizraelských výpadoch rád videl. A podľa názoru vedenia EÚ ustúpila naliehavosť záchrany životného prostredia obranným schopnostiam pre prípadnú vojnu s Ruskom. Podľa správ sa to už odrazí v strategickej agende na roky 2024 až 2029, ktorá sa má prijať v júni.

Zoznam priorít EÚ prechádza rozsiahlymi zmenami

Dokument je spoločnou dohodou Komisie a predsedov vlád o všeobecných politických smeroch a cieľoch. Stanovuje aj zoznam priorít. Za tento proces je zodpovedný predseda Európskej rady Charles Michel.

Podľa samotnej EÚ sa o budúcich prioritách rokovalo 6. októbra minulého roka v španielskej Granade. Tie teraz zahŕňajú agendy „bezpečnosť a obrana“, „odolnosť a konkurencieschopnosť”, „energetika”, „migrácia”, „globálna angažovanosť a „rozšírenie”.

Pred piatimi rokmi boli prioritami „Zelená dohoda“, „digitalizácia“, „investície“, „silnejšia Európa“, „podpora nášho európskeho spôsobu života” a „nový impulz pre demokraciu”.

Predchádzajúce priority ustupujú do pozadia

Niektoré body z programu nezmizli. Napríklad „silnejšia Európa“ bude naďalej presadzovať „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“, v centre ktorého je OSN.

„Obrana proti zahraničnej informačnej manipulácii“ už nie je súčasťou priority „demokratizácie“ – ale pod oblasťou „bezpečnosť a obrana“. „Zelená a digitálna transformácia“, „efektívne využívanie energie a zdrojov“ a „prispôsobenie sa zmene klímy“ sú tiež stále predmetom záujmu.

Z čisto sémantického hľadiska však „adaptácia“ na zmenu klímy znie oveľa menej ambiciózne ako „rozvoj nového ekonomického modelu“, ktorý by mal byť v roku 2019 tiež spojený so „zelenou priemyselnou revolúciou“. Okrem toho agenda ochrany klímy už nebude prioritou sama osebe, ale len súčasťou zastrešujúcej témy „odolnosti a konkurencieschopnosti“.

Posilnenie „odolnosti a dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ“ a „súdržného, na inováciách založeného a prepojeného vnútorného trhu“ im už nie je podriadené.

Po prvých kolách konzultácií v Berlíne, Kodani, Záhrebe a Paríži sa v apríli 2024 uskutočnia ďalšie kolá vo Vilniuse, Bukurešti, Varšave a Viedni. Tie sa však zamerajú len na prehĺbenie „diskusií o kľúčových otázkach týkajúcich sa príslušných opatrení, financovania a rozhodovania“. O prípadných posunoch v zozname priorít ako takých už nie je ani zmienky.

Ekologické skupiny sú novou stratégiou EÚ sklamané

Vo svojej poslednej správe o plánovanej rezolúcii si portál Politico všimol, že slovo „životné prostredie“ sa v anglickej verzii objavuje len raz. A to nie vo význame životné prostredie, ale vo význame „podnikateľské prostredie“.

Ekologické skupiny sa sťažujú, že v návrhu uznesenia už nie je výslovný odkaz na Zelenú dohodu. Chýba aj zmienka o zmene klímy ako „existenčnej hrozbe“. Ariadna Rodrigo z organizácie Greenpeace komentuje návrh strategickej agendy:

„Tento plán obsahuje vojenskú stratégiu 20. storočia na ochranu ľudí pred bezpečnostnými hrozbami 21. storočia. Ale nemôžete strieľať na lesný požiar alebo bombardovať povodeň.“

„Ústupok extrémnej pravici“

Návrh strategickej agendy síce spomína investície do energetických sietí, obnoviteľných zdrojov energie a výskumu ako spôsoby dosiahnutia klimatickej neutrality, no na rozdiel od roku 2019 sa v ňom už nespomína „udržateľné poľnohospodárstvo“. Namiesto toho je cieľom „zabezpečiť našu potravinovú bezpečnosť prostredníctvom dynamického poľnohospodárskeho sektora“.

Politico zmieňuje, že vedecké inštitúcie v posledných mesiacoch obzvlášť dôrazne varovali pred dôsledkami zmeny klímy. Európska agentúra pre životné prostredie vyzvala EÚ, aby sa pripravila na nebezpečenstvo otepľovania planéty. Vyzvala Európsku komisiu, aby prijala opatrenia proti „znečisteniu spôsobenom poľnohospodárstvom“.

Avšak práve protesty poľnohospodárov zrejme ovplyvnili znenie návrhu EÚ. Európsky úrad pre životné prostredie označil návrh za „veľký ústupok extrémnej pravici“. Christiane Lambertová, predsedníčka poľnohospodárskej zastrešujúcej organizácie Copa-Cogeca naopak privítala skutočnosť, že potravinová bezpečnosť je dôležitejšia ako „dogmy“.

Migrácia ako „hybridná hrozba“

Namiesto „transformácie“ smerom k zelenej ekonomike sa v dokumente uprednostňuje „európska obranná pripravenosť“. „Ruská agresívna vojna“ na Ukrajine spoločenstvo zblížila, chváli sa EÚ, a „rozhodné kroky“ posilnili jej „strategické schopnosti“ a zároveň ochránili jej vlastných občanov a ekonomiky.

V otázke migrácie navyše EÚ „nechce dovoliť, aby prevádzači rozhodovali o tom, kto vstúpi do EÚ“. Predseda Rady Ch. Michel to formuloval už v septembri 2008. V „súlade s medzinárodným právom a zásadami a hodnotami EÚ“ má byť teraz zavedená „komplexná koncepcia migrácie“.

Tá okrem iného zahŕňa účinnú ochranu vonkajších hraníc EÚ, partnerstvá s krajinami pôvodu a tranzitu a boj proti príčinám migrácie. EÚ chce tiež zakročiť proti „organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu“, ako aj proti „inštrumentalizácii migrácie ako hybridnej hrozby“.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj