Veľký odliv výroby z Číny (Komentár)
Globálni výrobcovia opúšťajú Čínu v prospech lacnejších, stabilnejších a predvídateľnejších krajín.
Pre Čínsku komunistickú stranu (ČKS) a jej vodcu Si Ťin-pchinga predstavuje druhé prezidentské obdobie Donalda Trumpa a jeho „colná mánia“ pocit „déjà vu“ – len tentoraz v oveľa horšom zmysle.
Krátke ohliadnutie sa späť pomôže zasadiť súčasnú situáciu do kontextu.
Trumpove clá v roku 2018
Možno si spomínate, že v roku 2018 prvá Trumpova administratíva zaviedla clá na čínsky tovar v hodnote 250 miliárd dolárov, čo malo takmer okamžitý dopad. V nasledujúcich mesiacoch dovoz tovaru z Číny do USA výrazne klesol.
Podľa očakávaní bol pokles dovozu z Číny do veľkej miery kompenzovaný nárastom dovozu z iných krajín s nízkymi výrobnými nákladmi. Avšak aj počas vlády Joea Bidena odliv výrobcov z Číny pokračoval. Dôležité je tiež poznamenať, že Bidenova administratíva zachovala väčšinu Trumpových ciel na Čínu v platnosti.
Trumpove clá v roku 2025 sú voči Číne ešte tvrdšie
Ak sa presunieme do súčasnosti, vidíme masívne rozšírenú colnú politiku Trumpovej administratívy, ktorá mení celé globálne obchodné vzťahy. Zároveň sledujeme obrovský odpor Pekingu. Kam povedie táto najnovšia eskalácia recipročných colných opatrení?
Môže sa objaviť viacero protichodných scenárov, ale jedno je isté: zlaté časy Číny ako „továrne sveta“ rýchlo miznú. Ako už bolo spomenuté, presun výroby z Číny prebieha už mnoho rokov. Nejde o krátkodobý jav, ale o dlhodobý trend. Odliv výroby z Číny navyše nie je spôsobený len colnou politikou Trumpovej administratívy.
Americké firmy sú na čele odchodu z Číny
Napríklad podľa prieskumu Americkej obchodnej komory v Číne až 30 % amerických spoločností buď presúva svoje dodávateľské reťazce z Číny, alebo o tom vážne uvažuje. To je viac ako dvojnásobok oproti roku 2020, keď spoločnosti reagovali na prehnané lockdowny Pekingu v súvislosti s pandémiou covidu-19.
Kvôli týmto rozsiahlym a dlhodobým lockdownom utrpeli tisíce, ak nie milióny zákazníkov čínskych výrobcov značné straty a ich podnikanie čelilo dlhodobým výpadkom. Pandémia ukázala krajinám na celom svete, že je pochabé spoliehať sa vo všetkých výrobných potrebách výlučne na Čínu. Diverzifikácia dodávateľských reťazcov sa preto stala veľmi dôležitým obchodným aspektom.
Ďalším faktorom sú rastúce náklady na podnikanie v Číne. Pracovná sila tu už nie je natoľko ekonomicky výhodná ako kedysi. Čína má rastúcu strednú triedu a starnúcu populáciu, čo znamená, že výhody z hľadiska ceny a spoľahlivosti, ktoré kedysi ponúkala, sú teraz oveľa menšie. Tento fakt sa pravdepodobne nezmení, kým bude v Číne pri moci ČKS.
Problematické správanie Pekingu na medzinárodnej scéne
Ďalším presvedčivým dôvodom je rastúce geopolitické napätie v tomto regióne, ktoré ďaleko presahuje súperenie medzi Pekingom a Washingtonom. Mnohí čínski zákazníci sú totiž mimoriadne znepokojení globálnymi ambíciami ČKS a jej agresivitou voči susedným krajinám a celému ázijsko-tichomorskému regiónu.
Vojenské cvičenia čínskych ozbrojených síl v blízkosti Taiwanu a ďalšie agresívne kroky voči Filipínam, Vietnamu a Japonsku odrádzajú zákazníkov od podnikania v Číne.
Európske firmy sú v tomto smere prinajmenšom rovnako pesimistické ako americké, ak nie ešte viac. V prieskume z roku 2024 uviedla takmer polovica (44 %) členov Európskej obchodnej komory, že budúcnosť podnikania v Číne považujú z hľadiska ziskovosti za pochmúrnu. Vyjadrili podobné obavy ako ich americkí kolegovia a upozornili na obmedzený prístup na čínsky trh. To všetko sa stalo ešte pred nástupom Trumpovej administratívy v roku 2025 a pred poslednou vlnou ciel.
Ostatné krajiny lákajú výrobcov
Firmy, ktoré mali predtým všetku svoju výrobu v Číne, teraz otvárajú továrne vo Vietname, Indii, Turecku, Mexiku a ďalších lokalitách, ktoré sú bližšie k trhom, kde sa ich výrobky predávajú, a ponúkajú ďalšie konkurenčné výhody vrátane nižších mzdových nákladov, lepšieho prístupu na trhy a infraštruktúry.
Tento trend sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nezmení v prospech Číny. V skutočnosti môžu Spojené štáty očakávať trend návratu výroby na americké územie, ak sa tam budú naďalej zlepšovať podnikateľské podmienky a regulačné prostredie. Viaceré zahraničné spoločnosti už oznámili plány na presun výroby do USA, aby sa vyhli clám. Nedávno sa k takýmto krokom prihlásili medzinárodné firmy ako japonská SoftBank, taiwanský výrobca čipov TSMC, juhokórejská Hyundai, ktorá prisľúbila investovať 21 miliárd dolárov do oceliarní a automobiliek, a niektoré bohaté štáty Perzského zálivu.
Vitajte v čínskom podvode
Dnes sa Čína ocitla v núdzovom režime. Čelí Spojeným štátom pod Trumpovým vedením, ktoré sú odhodlané vyzvať ČKS na súboj vo všetkých oblastiach vplyvu a využiť svoje výhody v oblasti regulácie, právnej ochrany, vedúceho postavenia vo finančnej oblasti a technologických inovácií.
V dôsledku toho sa Peking zúfalo snaží kompenzovať svoje straty prehlbovaním ekonomických väzieb s inými krajinami, ako sú Argentína, Brazília a Rusko. Najväčšie ekonomické nádeje však Čína vkladá do Európskej únie, ktorá však nie je príliš nadšená z toho, že by mala podstupovať ďalšie ekonomické riziká.
Ako účinné bude úsilie ČKS pri prekonávaní radikálnych zmien prebiehajúcich v súčasnosti v globálnom výrobnom a obchodnom systéme? To sa ešte len ukáže.
O autorovi: James R. Gorrie je autorom knihy „The China Crisis“ (Wiley, 2013) a píše na svojom blogu TheBananaRepublican.com. Sídli v južnej Kalifornii.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
