Sobota 2. marca, 2024
Na prednej strane obálky tohto vydania „Hobita” od J.R.R. Tolkiena je akvarelová ilustrácia, ktorú namaľoval sám autor.
»

J. R. R. Tolkien dal svoju rodinu na prvé miesto

Spisovateľ J. R. R. Tolkien (1892-1973) viedol plnohodnotný život, rodina bola pre neho vždy na prvom mieste. Vyše sedemdesiat rokov vytváral Stredozem s vlastnou geografiou, časom, jazykmi a históriou.

Okrem toho, že bol Tolkien spisovateľ, bol aj oxfordský don (oslovenie členov kolégia Oxfordskej univerzity, podobne ako profesor) a uznávaný znalec starej a strednej angličtiny (Old a Middle English). Ale pravdepodobne ešte najdôležitejšie pre Tolkiena bolo, že bol otcom.

Osirel už ako dvanásťročný. Vždy si našiel čas na svoju manželku a ich štyri deti. Bol veľmi všestranný, pracoval z domu, písal prednášky, známkoval písomky, stretával sa so študentmi a vytváral Stredozem.

Tolkien navrhoval pre svoje deti vianočné pohľadnice a príbehy o Santa Clausovi dvadsaťtri rokov. Možno v súlade s vývojom trilógie Pán prsteňov” a jeho pribúdajúcimi rokmi sa obsah týchto rozprávok zmenil na príbehy o škriatkoch a elfoch. Tolkien bol pevne presvedčený, že deti by mali mať prístup k podobným príbehom, aké čítajú dospelí, len slovná zásoba by mala byť pre mladších čitateľov upravená.

Hobita” pôvodne napísal pre svoje deti. Spoločne si ho po večeroch čítali v jeho pracovni. Ale keď si dielo prečítali jeho priatelia a kolegovia, naliehali naňho, aby rukopis vydal. Hobit” nebol určený na vydanie a Tolkienove deti neboli nadšené tým, že by sa o svoj príbeh na dobrú noc mali deliť s celým svetom.

Hrob autora Pána prsteňov J.R.R. Tolkiena a jeho manželky Edith – 15. decembra 2001 na cintoríne v anglickom Oxforde. (Graham Barclay/BWP Media/Getty Images)

Tolkien vynikal vo svojej kariére, pričom svoju rodinu dával na prvé miesto. Jeho deti s radosťou počúvali otcove príbehy dávno predtým, ako pomyslel na ich vydanie. Bez inšpirácie, ktorú mu poskytli vlastné deti, by zrejme Tolkienove fantastické príbehy nikdy nepriniesli taký silný odkaz.


Veľkí umelci sa rozprávajú s našimi srdcami bez toho, aby vyslovili jediné slovo. Oživujú najväčšie a najtragickejšie okamihy života, od bojových polí, ktoré sa zdajú byť kruto skutočnými, až po božské radosti, ktoré rozospievajú naše duše. Málokedy však oceňujeme spôsob, akým títo umelci žili: hodnoty, ktorými sa riadili, ako prekonávali výzvy alebo ako sa správali k svojim blížnym. Tieto príbehy sú však rovnako inšpirujúce ako umelecké diela, ktoré títo umelci vytvorili.



Pôvodný článok

Prečo existuje ľudstvo?

Prečítajte si aj