Štvrtok 23. októbra, 2025
Vážka jednoškvrnná (Leucorrhinia pectoralis) je vzácnym druhom, ktorý v malom počte stále prežíva v sústave mŕtvych ramien Dunaja. (Foto: Zuzana Šíblová, ÚKE SAV, v. v. i.)
,

Vážky Bratislavy: vedci zmapovali bohatstvo druhov v hlavnom meste

Vážky sú nielen farebné a obľúbené u fotografov, ale predovšetkým veľmi dôležité bioindikátory kvality prostredia. Vedci zmapovali výskyt týchto hmyzích predátorov v Bratislave a jej okolí a preukázali, že aj veľké mesto dokáže hostiť prekvapivo pestrú faunu. „Naším cieľom bolo zhromaždiť dostupné údaje o vážkach v Bratislave a doplniť ich vlastným terénnym výskumom. Chceli sme ukázať, že mestské prostredie je bohaté na biotopy, ktoré poskytujú útočisko aj pre takéto citlivé organizmy,“ hovorí Mgr. Zuzana Šíblová, PhD., z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i., hlavná autorka štúdie.

Výskum priniesol komplexný prehľad o vážkach na území Bratislavy – zaznamenali 46 druhov vrátane viacerých ohrozených a vzácnych. Výsledky boli spracované do podoby knižnej publikácie s názvom Vážky Bratislavy.

Mgr. Zuzana Šíblová, PhD., z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i., hlavná autorka štúdie o vážkach Bratislavy (Foto: Zuzana Šíblová, ÚKE SAV, v. v. i.)

Na území mesta až 46 druhov

Výskum priniesol cenné zistenia: na území Bratislavy bolo zaznamenaných 46 druhov vážok, čo predstavuje takmer dve tretiny druhového bohatstva Slovenska. Najčastejšie sa vyskytovali euryekné druhy, teda biotopovo nenáročné vážky, ako je vážka ploská (Libellula depressa), šidielko ploskonohé (Platycnemis pennipes) či hadovka lesklá (Calopteryx splendens), ktorá je typická pre ramená Dunaja. 

„Veľmi zaujímavým zistením bolo, že viaceré druhy sme našli aj priamo v intraviláne mesta, napríklad v menších parkoch, jazierkach či na vodných plochách v okolí sídlisk. Ukazuje sa, že ak sa tieto miesta vhodne spravujú, dokážu vytvárať podmienky pre život vzácnych organizmov,“ vysvetľuje Z. Šíblová.

Vzácne a ohrozené druhy

Medzi zistenými vážkami sa nachádzali aj viaceré, ktoré patria k ohrozeným a chráneným druhom. Mestské lesy v Bratislave sú domovom pásikavca veľkého (Cordulegaster heros), ktorý je najväčšou vážkou v strednej Európe. Vďaka dvom nížinným riekam Dunaj a Morava do Bratislavy občas zavítajú aj chránená klinovka hadia (Ophiogomphus cecilia) a klinovka žltonohá (Stylurus flavipes). Najväčším prekvapením je však extrémne malá, ale zato roky prežívajúca mikropopulácia vážky jednoškvrnnej (Leucorrhinia pectoralis). Tá našla útočisko v sústave mŕtvych ramien so špecifickými vlastnosťami vody vďaka blízkej polohe rieky Dunaj. 

„Prítomnosť týchto druhov je dobrým signálom, že Bratislava si napriek urbanizácii zachováva biotopy dôležité pre biodiverzitu. Zároveň je to záväzok do budúcnosti, aby sa tieto lokality chránili pred zánikom alebo necitlivými zásahmi,“ dodáva Z. Šíblová.

Pásikavec veľký (Cordulegaster heros), najväčšia stredoeurópska vážka, dosahujúca dĺžku tela takmer 10 cm (Foto: Zuzana Šíblová, ÚKE SAV, v. v. i.)

Významné biotopy od Dunaja po Malé Karpaty

Najväčšiu druhovú rozmanitosť zaznamenali v dunajských ramenách a prekvapivo aj v regulovaných pomaly tečúcich vodných tokoch. Vážky tu nachádzajú ideálne podmienky – stojaté i tečúce vody, bohatú pobrežnú vegetáciu a dostatok hmyzu, ktorým sa živia. 

„Mimoriadne cenným územím sú aj menšie mokrade a štrkoviská, ktoré často vznikli ako vedľajší produkt ťažby. Vážky tieto plochy rýchlo osídľujú a môžu tu vytvárať stabilné populácie, rozhodujúca je prítomnosť pobrežnej a vodnej vegetácie, ktorú larvy vážok využívajú ako úkryt pred predátormi,“ vysvetľuje autorka.

Vážky ako ukazovatele kvality prostredia

Vážky patria medzi tzv. bioindikátory – svojím výskytom odrážajú stav prostredia. Larvy sú viazané na vodu a citlivo reagujú na znečistenie či zmenu prietokov, dospelce zas potrebujú mozaiku biotopov, kde sa môžu kŕmiť a rozmnožovať. 

„Ich prítomnosť alebo absencia nám dokáže veľa povedať o tom, aké zdravé sú naše vodné ekosystémy. Zároveň môžu vážky slúžiť aj ako „ambasádori“ ochrany prírody, pretože sú atraktívne, ľahko pozorovateľné a môžu osloviť aj širokú verejnosť,“ hovorí vedkyňa.

Vážka štvorškvrnná (Libellula quadrimaculata) je menej hojným druhom, obľubujúcim hlavne rašeliniská (Foto: Zuzana Šíblová, ÚKE SAV, v. v. i.)

Odkaz pre Bratislavu

Výskum ukázal, že Bratislava je mestom s vysokou hodnotou prírodného dedičstva. Na jej území sa stretávajú veľké riečne ekosystémy Dunaja, horské potoky Malých Karpát, ale aj menšie umelé nádrže a parky, ktoré všetky spolu prispievajú k bohatej biodiverzite. 

„Ak chceme, aby vážky v Bratislave prežili aj v budúcnosti, je dôležité chrániť vodné toky a mokrade, citlivo spravovať mestské parky a udržiavať rozmanitosť biotopov. Aj malé jazierko na sídlisku môže byť útočiskom pre vzácne druhy,“ zdôrazňuje Zuzana Šíblová.

Prvá monografia o vážkach Bratislavy

Výsledkom výskumu je knižná publikácia Vážky Bratislavy, ktorá prináša ucelený prehľad o tejto skupine hmyzu v hlavnom meste. Obsahuje nielen zoznam druhov a ich ekologické nároky, ale aj mapy rozšírenia a fotografie, ktoré robia publikáciu prístupnou aj širšej verejnosti.

„Chceli sme, aby kniha bola nielen odborným zdrojom, ale aj inšpiráciou pre ľudí, ktorí majú záujem o prírodu okolo seba,“ hovorí Zuzana Šíblová. Monografia je pre širokú verejnosť k dispozícii voľne na stiahnutie na stránke Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i.

Výskum vážok v Bratislave je prvým komplexným prehľadom tohto hmyzu na území hlavného mesta. S 46 zistenými druhmi potvrdzuje, že mestské prostredie nemusí byť prekážkou pre biodiverzitu. Dôležitá je však vyváženosť medzi stavebnou činnosťou a zachovaním prírodných prvkov. 

„Ak sa podarí chrániť mokrade, ramená Dunaja či menšie vodné plochy v mestských parkoch, vážky tu budú žiť aj naďalej. Sú dôkazom, že biodiverzita a moderné mesto môžu fungovať vedľa seba,“ uzatvára Zuzana Šíblová.

Pri vhodnom prístupe môže teda Bratislava aj v budúcnosti zostať mestom, kde popri ľuďoch žijú aj pestrofarebné vážky – strážkyne zdravých vôd.

Podporte nás

Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?

Prečítajte si aj