Štvrtok 10. júla, 2025
Ursula von der Leyenová sa včera v diskusii ospravedlnila za svoje výkony ako predsedníčky Európskej komisie (Jean-Christophe Verhaegen/ AFP via Getty Images)
»

V tieni Pfizeru a pandémie: Von der Leyenová čelí návrhu na vyslovenie nedôvery

Európsky parlament rokoval 7. júla o návrhu na vyslovenie nedôvery predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej. Tá pripomenula začiatky pandémie a vyhlásila, že „nikto z nás nikdy nezabudne na tragické obrazy vojenských nákladných vozidiel plné mŕtvych tiel, ktoré v noci prechádzali cez Bergamo“. Vystúpiť mohli len vedúci jednotlivých frakcií, doplňujúce otázky boli zakázané.

Debata o návrhu na vyslovenie nedôvery predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej v Európskom parlamente v Štrasburgu v pondelok večer bola poznačená jasnými politickými líniami. V takmer hodinovej debate (približne od 17:24) sa rýchlo ukázalo, že politička CDU môže pokojne čakať na hlasovanie, ktoré sa uskutoční vo štvrtok (10. júla).

Poslanci bez frakčnej príslušnosti nemohli vystúpiť

Diskusia bola poznačená reštriktívnym výkladom rokovacieho poriadku. Predsedkyňa Európskeho parlamentu Roberta Metsolová z EPP – a teda stranícka kolegyňa nemeckej predsedníčky Komisie – povolila každej frakcii len jeden príspevok. Dodatočné otázky alebo ďalšie príspevky boli zakázané. Politická predstaviteľka AfD Christine Andersonová, ktorá patrí do najmenšieho parlamentného zoskupenia EVN s 25 poslancami, vopred kritizovala program rokovania. Poukázala na to, že 77 poslancov sa zasadilo za návrh na vyslovenie nedôvery, medzi nimi aj mnohí poslanci bez príslušnosti k nejakej frakcii. „Poslanci, ktorí návrh predložili, by mali mať možnosť diskutovať,“ povedala a požadovala „komplexnú debatu“. Skutočnosť, že slovo dostali len predsedovia frakcií, podľa nej neodzrkadľuje vážnosť témy. Skôr to vyvoláva dojem, že „tento parlament chce niečo zamiesť pod koberec“.

Navrhovateľ Piperea žiada návrat k demokracii

Rumunský poslanec EKR Gheorghe Piperea, iniciátor hlasovania o nedôvere, obvinil von der Leyenovú okrem iného zo systematického podkopávania demokratickej kontroly nad Európskym parlamentom. Opäť kritizoval najmä nedostatočnú transparentnosť pri obchode s vakcínami v hodnote približne 35 miliárd eur počas pandémie koronavírusu. Dôkazom toho sú nezverejnené SMS správy s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Rumunský politik poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 14. mája tohto roku. V ňom sa Európskej komisii vytýka, že nemá žiadne prijateľné vysvetlenie, prečo chýbajú niektoré dokumenty. Rozhodovacie procesy sú podľa rozsudku svojvoľné a neprehľadné. To vyvoláva otázky týkajúce sa zneužitia a korupcie.

Ďalej spomenul možné zasahovanie Komisie do rumunských prezidentských volieb, ktoré považuje za závažné porušenie neutrality inštitúcií EÚ. Piperea vyzval na „návrat k demokracii“. Komisia by sa podľa neho mala opäť riadiť zásadami zodpovednosti a transparentnosti.

Von der Leyenová sa považuje za obhajkyňu demokratických hodnôt

Po prejave navrhovateľa nasledovalo približne 15-minútové vystúpenie von der Leyenovej, ktoré využila na obhajobu svojho konania a „demokratických hodnôt“. Podľa nej je skutočným cieľom návrhu na vyslovenie nedôvery „prepísanie histórie“. Pipereove výroky pochádzajú „z najstaršej príručky pre extrémistov“, v ktorej „dôvera v demokraciu je podkopávaná falošnými obvineniami“. Takto sa má poprieť, „ako úspešne sme prekonali pandémiu“. Taktiež sa prostredníctvom textových správ šíria konšpiračné teórie.

Teraz sa podľa nej treba rozhodnúť, či sa chceme „ponoriť do Pipereovho sveta konšpirácií“, alebo „môžeme jasne opísať to, čo vidíme: ďalší primitívny pokus vraziť klin medzi európske inštitúcie“. To sa nesmie a nebude tolerovať, zdôraznila energicky. Keďže mnohé obvinenia proti nej súvisia s pandémiou, vrátila sa ešte raz k jej začiatkom.

„Nikto z nás nikdy nezabudne na tragické obrazy vojenských nákladných áut, plných mŕtvych tiel, ktoré v noci prechádzali cez Bergamo.“ Nasledoval lockdown a uzavretie hraníc, vyzeralo to, ako keby „nebolo svetla na konci tunela“. Vďaka európskej vede však boli rýchlo k dispozícii vakcíny a každá členská krajina získala prístup k „vakcínam, ktoré zachraňujú životy“. „To je Európa solidarity, ktorú milujem. A to je Európa, ktorú extrémisti nenávidia.“

Následne všetky obvinenia – napríklad týkajúce sa obstarávania vakcín a údajného ovplyvňovania volieb – odmietla ako „nepravdivé a manipulatívne“. Na kritiku týkajúcu sa SMS od spoločnosti Pfizer nereagovala priamo, ale poukázala na potrebu rýchlych rozhodnutí v krízových situáciách.

Predseda EPP Manfred Weber vyzdvihol prínos von der Leyenovej počas pandémie, keďže „vzala veci do vlastných rúk, aby zachránila mnoho životov“. Preto bude jeho frakcia hlasovať proti návrhu na vyslovenie nedôvery.

Liberálka Valérie Hayerová: „Chcete zničiť Európu“

Sociálna demokratka Iratxe García Perezová povedala, že návrh na vyslovenie nedôvery „extrémnej pravice“ nezíska hlasy jej frakcie. Nie je to preto, „že súhlasíme so všetkým, čo hovorí Komisia, ale že sa odmietame postaviť na stranu tých, ktorí chcú zničiť Úniu“. Návrh nie je o zodpovednosti, ale „o prehnanom obrate proti srdcu Európy“.

Francúzsky poslanec frakcie Patrioti za Európu (PfE) Fabrice Leggeri návrh na vyslovenie nedôvery podporil. Bývalý riaditeľ agentúry EÚ pre ochranu hraníc Frontex povedal, že Európa si zaslúži viac „ako mlčanie a netransparentnosť“. Von der Leyenová vedie Komisiu už šesť rokov „oddelená od ľudí, od hodnôt, od národov“. Aféra Pfizergate nie je „administratívna chyba, ale zneužitie moci“.

Taliansky poslanec Nicola Procaccini, stranícky kolega Giorgie Meloniovej a podpredseda EKR v Európskom parlamente, nemôže hovoriť za celý politický klub. Z pohľadu dvoch tretín poslancov, ktorí rovnako ako on návrh zamietli, je to však „chyba, darček politickým nepriateľom“.

Valérie Hayerová, predsedníčka liberálnej frakcie Renew Europe, označila návrh za útok na európsku stabilitu. „Chcú zničiť Európu, o tom niet pochýb. A pritom Európu potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým,“ povedala s ohľadom na mnohé krízové ohniská vo svete.

Bas Eickhout, jeden z predsedov Európskych zelených, označil návrh za „obrovskú šou extrémnej pravice“. Tá sa podľa neho snaží podkopať demokraciu. EPP obvinil, že spolu s pravicou bojuje proti zeleným cieľom.

Ľavica obviňuje von der Leyenovú z maximálnej netransparentnosti

Martin Schirdewan z Európskej ľavice ostro kritizoval predsedníčku Komisie:

„Pravica, ktorá opäť upútala pozornosť korupčným škandálom, ukazuje prstom na Komisiu a kričí: Chyťte toho skorumpovaného zlodeja! Taký je stav európskych inštitúcií v roku 2025. A vy, pani von der Leyenová, ste touto maximálnou netransparentnosťou umožnili toto nedôstojné divadlo.“

Európa potrebuje odvahu na zmenu politiky, ktorá zabezpečí sociálnu spravodlivosť, dosiahne mier a bude chrániť klímu a životné prostredie. Komisia túto odvahu nemá, preto Európa potrebuje „novú politickú víziu a nové politické vedenie“.

Politik AfD a predseda frakcie Európa suverénnych národov René Aust obvinil von der Leyenovú z toho, že „kdekoľvek jej zveria zodpovednosť“, spôsobuje škody, čím kritizoval jej prácu v predchádzajúcich politických funkciách.

Už šesť rokov pokračuje vo svojej „ničivej práci“ na úrovni EÚ. „Green deal“ podľa neho viedol k deindustrializácii a strate pracovných miest v mnohých častiach Európy. Nad všetkým však visí tieň aféry Pfizer. Preto chce jeho frakcia uvoľniť cestu pre „novú Komisiu“ a poslať von der Leyenovú „do nezaslúženého politického dôchodku“.

Príspevky politických skupín trvali od 1,5 do 4 minút. Dĺžka trvania závisela od veľkosti politickej skupiny a bola upravená podľa článku 171 rokovacieho poriadku EÚ. Ursula von der Leyenová mohla vystupovať 15 minút, pretože ako dotknutá osoba stála v centre návrhu na vyslovenie nedôvery. Podľa rokovacieho poriadku Parlamentu mala preto rozšírené právo na vystúpenie.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.

Prečítajte si aj