Svet

V Haagu prijali deklaráciu o navyšovaní obranných výdavkov všetky členské štáty NATO vrátane Slovenska

Spoločnú deklaráciu, ktorá hovorí o navyšovaní výdavkov na obranu na úroveň piatich percent HDP do roku 2035, dnes jednomyseľne prijalo na samite Severoatlantickej aliancie v Haagu všetkých 32 členských štátov vrátane Slovenska. Spolu 3,5 percenta z toho pôjde na zbrojenie a zvyšných 1,5 percenta do posilnenia infraštruktúry. Ako informoval na tlačovej besede prezident Peter Pellegrini, spoločné závery boli prijaté bez akýchkoľvek výhrad a komentárov zo strany ktorejkoľvek členskej krajiny.

„Deklarácia bola predtým prerokovaná aj na expertnej úrovni, bez toho, aby do nej niekto niečo doplnil alebo sa snažil v nej ešte niečo zmeniť. Ja som veľmi rád, že text prijatých záverov plne korešponduje s niektorými pripomienkami, ktoré počas vyjednávania záverečného textu predložila SR prostredníctvom svojho veľvyslanca, kde sa nám podarilo spolu s ďalšími krajinami, vrátane Veľkej Británie a Talianska, presadiť predĺženie periódy, kedy by krajiny mali dosiahnuť naplnenie tohto záväzky až na desať rokov,“ povedal Pellegrini. Slovensko podľa neho sedelo za stolom ako plnohodnotný člen NATO a nikto sa na našu krajinu krivo nepozeral. „Necítim, že by to bolo tak, ako sa to niekto snaží prezentovať, že my sme tu niečo dohodli a doma sa bude diať úplne inak. Je to presne v tom súlade, ako to hovoríme už niekoľko dní,“ dodal.

Prezident je rád, že v deklarácii nie sú definované povinné nárasty výdavkov v percentách na jednotlivé roky, ale je ponechaná flexibilita pre jednotlivé členské štáty. Krajiny sa tiež môžu samy rozhodnúť, kedy urobia investície duálneho určenia, čiže do posilnenia infraštruktúry a odolnosti krajiny, a kedy investujú do zbrojných systémov. Pellegrini súhlasí s tým, že je potrebné posilniť európsky pilier v rámci Severoatlantickej aliancie tak, aby sme boli solidárni voči aliančným partnerom. Vyžadovať si to bude modernizáciu armády a napĺňanie vojenských spôsobilostí.

Ekonomické náklady sa bude štát podľa prezidenta snažiť udržať na čo najrozumnejšej úrovni, napríklad využívaním produktov domáceho priemyslu, alebo spoločnými nákupmi s inými krajinami. Podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) možno nájsť v prijatej deklarácii aj odraz programového vyhlásenia vlády, kde je napísané, že treba podporovať obranný priemysel, pretože na ňom stojí možnosť modernizácie NATO aj Ozbrojených síl SR.

Pellegrini dnes za účasti oboch ministrov ešte pred začatím samitu krátko hovoril s prezidentom Spojených štátov Donaldom Trumpom. „Hovorili sme o tom, že Slovensko je na prahu rozhodnutia o výstavbe nového jadrového zdroja, a že SR by mala záujem spolupracovať s americkou spoločnosťou Westinghouse, na čo zareagoval veľmi pozitívne, že treba pokračovať v rokovaniach a majú o to záujem,“ priblížil obsah stretnutia prezident Pellegrini.

Maďarský premiér Viktor Orbán maďarskej tlači povedal, že Spojené štáty, Turecko, Maďarsko a Slovensko nechceli sedieť za jedným rokovacím stolom s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Pellegrini na to reagoval, že spolu s veľvyslancom, ministrom obrany aj ministrom zahraničia boli prekvapení týmto vyjadrením.

„Ani ja osobne, ani páni ministri a ani pán veľvyslanec netlmočil takúto požiadavku alebo podmienku smerom k samitu. Naopak, na našom stretnutí na samite B9, ktorý bol vo Vilniuse, samotný generálny tajomník Severoatlantickej aliancie oznamoval ostatným partnerom, že tento samit nemá na programe dňa situáciu na Ukrajine, ale je čisto o aliancii ako takej a za stolom majú sedieť len členské štáty NATO,“ reagoval Pellegrini. Doplnil, že Zelenský bol v utorok v Haagu na niektorých fórach, stretol sa bilaterálne s niektorými lídrami a bol tiež na spoločnej večeri v kráľovskom paláci. „Dnes neboli za okrúhlym stolom ani Ukrajinci, ani Austrálčania, Japonci, ani zástupcovia Južnej Kórey,“ podotkol.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK