Svet » USA

USA už nevidí Rusko ako bezprostrednú hrozbu

Trojdňové mierové rokovania v Miami nepriniesli žiadny prelom. Otázky týkajúce sa bezpečnostných záruk pre Ukrajinu a odstúpenia územia Rusku zostávajú nevyriešené. Zároveň Trump zverejnil svoju stratégiu národnej bezpečnosti, v ktorej Rusko už nie je klasifikované ako „bezprostredná hrozba“.

Rokovania medzi zástupcami USA a Ukrajiny v Miami zamerané na dosiahnutie mieru na Ukrajine skončili bez podstatných výsledkov. Špeciálny vyslanec USA Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner, ktorí v októbri úspešne sprostredkovali dohodu o Gaze, sa v Miami stretli s hlavným ukrajinským vyjednávačom Rustemom Umyerovom a náčelníkom štábu Andrijom Khnatovom, aby diskutovali o tom, aké ústupky by Ukrajina bola ochotná urobiť. Ruskí zástupcovia neboli prítomní.

Rokovania v Miami nadviazali na rokovania medzi Kushnerom, Witkoffom a Putinom v Moskve. Trump 3. decembra v Bielom dome novinárom povedal, že americká delegácia mala „celkom dobré stretnutie“ s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Witkoff a Kushner boli presvedčení, „že Putin chce ukončiť vojnu“. Americký prezident však pripustil: „Neviem, čo Kremeľ plánuje. (…) Zistíme to.“

USA: Rusko už nie je priamou hrozbou

Počas rokovaní medzi USA a Ukrajinou na Floride Trump zverejnil svoju stratégiu národnej bezpečnosti. V nej už Rusko už nie je opísané ako „bezprostredná hrozba“ – ako v predchádzajúcich dokumentoch jeho predchodcu Joe Bidena.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poskytol 7. decembra rozhovor štátnej tlačovej agentúre TASS. Uviedol, že Rusko víta rozhodnutie americkej vlády revidovať svoju stratégiu národnej bezpečnosti a už neoznačovať Rusko za „priamu hrozbu“.

Peskov povedal agentúre TASS, že aktualizovaný dokument už neobsahuje žiadne formulácie opisujúce Rusko ako priamu hrozbu, ale namiesto toho vyzýva na spoluprácu s Moskvou v otázkach strategickej stability. „Považujeme to za pozitívny krok,“ povedal Peskov podľa agentúry TASS.

USA sa nechcú miešať do európskych záležitostí

Americká stratégia národnej bezpečnosti, uverejnená 5. decembra, zdôrazňuje: „Sústrediť sa na všetko znamená nesústrediť sa na nič.“ Namiesto toho sa treba zamerať na „základné záujmy národnej bezpečnosti Ameriky“. Americká zahraničná politika bude odteraz označovaná ako „flexibilný realizmus“.

Trump chce navyše oživiť americkú Monroeovu doktrínu z 19. storočia. Táto doktrína, sformulovaná v roku 1823 vtedajším americkým prezidentom Jamesom Monroem, okrem iného stanovuje, že USA by nemali zasahovať do európskych záležitostí.

Nový strategický dokument tiež varuje, že problémy Európy sú hlbšie než len nedostatočné vojenské výdavky alebo hospodárska stagnácia. Medzi väčšie problémy Európy patria regulácie, ktoré brzdia kreativitu a výkonnosť, migračná politika, klesajúca pôrodnosť, obmedzenia slobody prejavu a strata národnej identity a sebavedomia. V tejto súvislosti dokument hovorí o nebezpečenstve „civilizačného zničenia“.

Pokiaľ ide o dôsledky vojny na Ukrajine, strategický dokument uvádza: „Vojna na Ukrajine mala nepriaznivý vplyv na zvýšenie závislosti Európy, a najmä Nemecka, od zahraničných krajín. Nemecké chemické spoločnosti dnes budujú v Číne niektoré z najväčších spracovateľských závodov na svete, pričom využívajú ruský plyn, ktorý nemôžu získať doma.“

Vláda prezidenta Trumpa je „v rozpore s európskymi politikmi, ktorí majú nereálne očakávania od vojny a sú v nestabilných menšinových vládach, z ktorých mnohé porušujú základné princípy demokracie, aby potlačili opozíciu“, uvádza sa v stratégii.

Washington sa snaží o rýchle vyriešenie konfliktu na Ukrajine a chce obnoviť „strategickú stabilitu“ s Moskvou. Americká vláda však uznala, že „konanie Ruska na Ukrajine zostáva kľúčovou bezpečnostnou otázkou“.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK