Svet

Ukrajina zaútočila dronmi na letecké základne hlboko v Rusku

Séria útokov sa odohrala len deň predtým, ako americká vláda sprostredkovala stretnutie oboch strán za účelom osobných rokovaní.

Podľa ruského ministerstva obrany Ukrajina 1. júna spustila masívny útok dronmi, ktorý zasiahol viacero ruských leteckých základní. Bol to prvý útok Ukrajiny vo vzdialenosti viac ako 4 300 km od frontovej línie.

Podľa ukrajinských vzdušných síl aj Rusko 1. júna uskutočnilo najväčší útok dronmi na Ukrajinu od začiatku invázie vo februári 2022, keď na ukrajinské územie vyslalo 472 dronov. Jurij Ihnat, šéf komunikácie vzdušných síl, uviedol, že ruské sily spolu s rojom dronov vystrelili aj sedem rakiet. Podľa listu o odstúpení Mychajla Drapatého, bývalého veliteľa pozemných síl ukrajinských ozbrojených síl, útoky zabili najmenej 12 ukrajinských vojakov.

Ukrajinské drony zasiahli letiská v regiónoch Murmansk, Irkutsk, Ivanovo, Riazaň a Amur, potvrdilo ruské ministerstvo obrany na Telegrame. „V regiónoch Murmansk a Irkutsk v dôsledku odpálenia dronov FPV z územia v bezprostrednej blízkosti letísk začalo horieť niekoľko lietadiel,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU potvrdila, že zasiahla ruské letiská. „7 miliárd amerických dolárov. To je odhadovaná hodnota strategického letectva nepriateľa, ktoré bolo dnes zasiahnuté v dôsledku špeciálnej operácie SBU,“ napísala SBU v príspevku na sociálnej sieti X. „Zasiahnutých bolo 34 [percent] nosičov strategických striel s plochou dráhou letu na hlavných letiskách Ruskej federácie.“

1. júna boli vyhodené do vzduchu aj dva mosty v rôznych ruských regiónoch hraničiacich s Ukrajinou, pričom zahynulo najmenej sedem ľudí a 69 bolo zranených, uviedli ruskí predstavitelia.

Séria útokov sa odohrala len deň predtým, ako americká vláda sprostredkovala stretnutie oboch strán za účelom ukončenia vojny, ktorá si doteraz vyžiadala najmenej 1,2 milióna mŕtvych a zranených.

Podľa ruských vyšetrovateľov bol večer 31. mája okolo 22.50 miestneho času zasiahnutý diaľničný most v Brianskej oblasti práve v okamihu, keď pod ním prechádzal osobný vlak s 388 cestujúcimi smerujúci do Moskvy. Vyhlásili, že len o štyri hodiny neskôr bol zasiahnutý železničný most nad diaľnicou v Kurskej oblasti. Výbuch spôsobil, že úlomky nákladného vlaku zasypali cestu pod mostom.

Podľa ruského vyšetrovacieho výboru, ktorý vyšetruje závažné trestné činy, boli tieto incidenty vzájomne prepojené a potvrdené ako dve mostné explózie. Fotografie a videozáznamy na sociálnych médiách ukazujú cestujúcich, ktorí sa v tme v Brianskej oblasti snažia vyliezť z poškodených vagónov. Pod zničeným cestným mostom boli vidieť časti rozdrveného osobného vlaku s poškodenými vagónmi rozptýlenými po železničných koľajniciach.

Alexandr Bogomaz, guvernér regiónu, povedal v ruskej televízii: „Most bol vyhodený do vzduchu, keď po ňom prechádzal vlak Klimovo-Moskva s 388 cestujúcimi na palube.“

Od ruskej invázie v roku 2022 sú regióny Ruska hraničiace s Ukrajinou často terčom útokov Ukrajiny, pričom každá strana obviňuje druhú z útokov na civilistov. Obidve strany tieto obvinenia popierajú. Ukrajina sa k incidentom bezprostredne nevyjadrila.

Ukrajinská vojenská spravodajská služba 1. júna potvrdila, že výbuch vykoľajil ruský vojenský vlak prevážajúci cisternové vozne s palivom a nákladom v blízkosti osady Jakymivka, ktorá sa nachádza v časti ukrajinskej Záporožskej oblasti, ktorú kontrolujú Rusi. Agentúra však zodpovednosť za výbuch nepriznala a neobvinila z neho nikoho.

Ukrajina v minulosti priznala zodpovednosť za útoky hlboko na ruskom území. Ruskí politici okamžite obvinili z útokov Ukrajinu a naznačili, že ich cieľom bolo zabrániť mierovým rokovaniam. „Je to určite práca ukrajinských špeciálnych služieb,“ povedal pre telegramový kanál SHOT Andrej Kartapolov, predseda obranného výboru dolnej komory ruského parlamentu.

„Všetko toto má za cieľ sťažiť pozíciu Ruskej federácie a podnietiť agresiu pred rokovaniami. A zároveň zastrašiť ľudí. To sa im však nepodarí.“

28. mája Trump varoval Putina, že má dva týždne na to, aby preukázal skutočné odhodlanie ukončiť vojnu, a pohrozil uvalením ďalších sankcií na Moskvu. „Som veľmi sklamaný,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni 28. mája.

Napriek výzvam na prímerie medzi oboma krajinami sa vojna medzi Ruskom a Ukrajinou v poslednom čase vyostrila, keď obe strany vyslali roje dronov a ruské jednotky obsadili kritické body v blízkosti frontu na východe Ukrajiny.

Ukrajina predtým nepotvrdila, či sa zúčastní na mierových rokovaniach v Turecku, čo naznačuje, že najskôr bude chcieť vidieť ponuku Ruska. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však 1. júna potvrdil, že minister obrany Rustem Umerov sa 2. júna zúčastní na druhom kole priamych mierových rokovaní s predstaviteľmi Ruska v Istanbule.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK