Svet » USA

Trump dáva Putinovi dva týždne na preukázanie dobrej vôle v mierových rokovaniach o Ukrajine, varuje pred novými sankciami

Uprostred prebiehajúcich ruských útokov na Ukrajinu Trump uviedol, že Putinovi dáva dva týždne na to, aby dokázal, že to s mierom myslí vážne, inak bude čeliť tvrdším opatreniam.

Americký prezident Donald Trump 28. mája vyhlásil, že dáva ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi dva týždne na to, aby preukázal skutočný záujem o ukončenie vojny na Ukrajine, a varoval, že ak sa tak nestane, môže nasledovať tvrdšia reakcia vrátane sankcií.

„Som veľmi sklamaný,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni 28. mája, čím narážal na najnovšie ruské útoky dronmi a raketami na ukrajinské mestá. Zároveň odsúdil zabíjanie civilistov počas prebiehajúcich rozhovorov o ukončení dlhotrvajúcej vojny.

Na otázku novinára, či stále verí, že Putin „skutočne chce ukončiť vojnu“, Trump odpovedal, že si nie je istý, či ruský líder rokuje v dobrej viere, a sľúbil tvrdšiu reakciu USA, ak sa ukáže, že Putin nie je úprimný.

„To vám neviem povedať, ale o dva týždne vám dám vedieť,“ povedal Trump. „Do dvoch týždňov zistíme, či nás len zavádza alebo nie. A ak áno, budeme reagovať trochu inak.“

Trump uviedol, že jeho osobitný vyslanec Steve Witkoff vedie rokovania s Kremľom „veľmi razantne“, a naznačil, že Rusko pravdepodobne má záujem o dosiahnutie dohody.

„[Rusko] vyzerá, že chce niečo urobiť, ale kým nie je dokument podpísaný, nemôžem vás o ničom uistiť, nikto to nedokáže,“ povedal Trump.

Napriek narastajúcej frustrácii z eskalujúcich ruských útokov na Ukrajinu počas rokovaní sprostredkovaných USA Trump novinárom povedal, že nové sankcie na Moskvu zatiaľ neuvalil, pretože verí, že znepriatelené strany sú blízko k prímeriu.

„Nechcem to pokaziť,“ povedal a poznamenal, že sankcie by mohli rokovania zmariť.

Trump vyhlásil, že voči Rusku je „oveľa tvrdší“ než iní americkí prezidenti, no treba vedieť, kedy sankcie použiť najefektívnejšie.

„Toto nie je moja vojna – je to vojna [bývalého prezidenta USA Joea] Bidena, vojna [ukrajinského prezidenta Volodymyra] Zelenského a Putinova vojna, nie Trumpova,“ povedal. Dodal, že jediným dôvodom jeho angažovania sa je zastavenie krviprelievania.

Trump opakovane sľuboval, že ukončí vojnu, ktorá je najväčším konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny, pričom v posledných dňoch čoraz hlasnejšie kritizuje Putina. Na sociálnych sieťach 27. mája uviedol, že ruský líder „sa zahráva s ohňom“, keď pokračuje v útokoch na ukrajinské mestá a postupuje na bojisku počas mierových rozhovorov.

Po viac ako dvojhodinových rozhovoroch s Trumpom Putin novinárom minulý týždeň povedal, že súhlasil s vypracovaním memoranda, ktoré načrtne potenciálny rámec mierovej dohody vrátane časového harmonogramu prímeria.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov 28. mája potvrdil, že Moskva finalizuje memorandum a plánuje ho predložiť počas druhého kola priamych rokovaní s Ukrajinou, ktoré je navrhnuté na budúci týždeň v Turecku.

„Ruská strana, ako bolo dohodnuté, promptne vypracovala príslušné memorandum, ktoré obsahuje náš postoj k všetkým aspektom spoľahlivého prekonania hlavných príčin krízy [s Ukrajinou],“ povedal Lavrov novinárom. 

„Naša delegácia na čele s [poradcom prezidenta] Vladimirom Medinským je pripravená predložiť toto memorandum ukrajinskej delegácii a poskytnúť potrebné vysvetlenia počas druhého kola obnovených priamych rokovaní v Istanbule budúci pondelok 2. júna,“ skonštatoval.

Ukrajina na ruský návrh bezprostredne nereagovala. Prvé kolo rozhovorov, ktoré sa uskutočnilo 16. mája v Turecku, bolo prvým priamym kontaktom medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou od začiatku vojny vo februári 2022. Stretnutie prinieslo výmenu zajatcov, no žiadny pokrok v otázke prímeria. Putin ani Zelenskyj sa na ňom nezúčastnili, pričom Kyjev vyslal delegáciu nižšej úrovne potom, čo Putin odmietol Zelenského žiadosť o osobné stretnutie.

Kyjev a niektorí jeho západní spojenci obvinili Moskvu, že diplomaciu využíva ako zdržiavaciu taktiku, zatiaľ čo na bojisku získava ďalšie územia. Kremeľ to popiera. Rusko tvrdí, že akákoľvek mierová dohoda musí riešiť „hlavné príčiny“ konfliktu vrátane rozširovania NATO na východ a západnej vojenskej podpory Ukrajiny.

Moskva dlhodobo tvrdí, že vstup Ukrajiny do NATO by pre ňu predstavoval existenčnú hrozbu, pretože by fakticky viedol k západnej vojenskej prítomnosti na hraniciach Ruska. Ukrajina naopak odmieta ruské pokusy vetovať jej budúcnosť vo vojenskej aliancii a tlačí na Západ, aby jej poskytol silné bezpečnostné záruky, ktoré by odradili budúce ruské útoky.

Trumpove najnovšie vyjadrenia o tom, že dáva Putinovi dva týždne na preukázanie vážnosti pri vyjednávaní namiesto boja na bojisku, prichádzajú len pár dní po tom, čo Trump povedal, že „veľmi vážne“ zvažuje zaviesť ďalšie sankcie voči Rusku. Tento komentár nasledoval po jednom z najničivejších víkendov ruských útokov od začiatku vojny – a to napriek prebiehajúcim mierovým rokovaniam sprostredkovaným USA.

V reakcii na kritiku Kremeľ 26. mája uviedol, že útoky boli odvetou za údajné ukrajinské útoky na civilnú infraštruktúru v Rusku. Západní lídri toto ospravedlnenie odmietli.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK