Pondelok 24. novembra, 2025
Srbský prezident Aleksandar Vučič sa prihovára verejnosti v Belehrade 15. marca 2020 (Oliver Bunic/ AFP via Getty Images)

Srbský prezident Vučić odmieta spojenie s údajnou „snajperskou turistikou“ počas obliehania Sarajeva

Srbsko a jeho prezident Aleksandar Vučić odmietli obvinenia, ktoré ho spájajú s tzv. snajperskými safari počas obliehania Sarajeva v 90. rokoch minulého storočia. Ako referuje web Politico, Vučić na tlačovej konferencii v Belehrade označil tieto tvrdenia za „klamstvá“ s cieľom vykresliť ho ako „monštrum“ a „chladnokrvného vraha“. „Nikdy som nikoho nezabil, nikdy som nikoho nezranil, ani som nič také neurobil,“ vyhlásil Vučić.

Obvinenia vzniesol chorvátsky investigatívny novinár Domagoj Margetić, ktorý podal formálnu sťažnosť talianskym prokurátorom v Miláne. Tvrdí, že Vučić sa buď priamo zúčastnil, alebo pomáhal organizovať „snajperskú turistiku“, pri ktorej cudzinci platili bosniansko-srbským silám za možnosť strieľať na civilistov z pozícií nad obliehaným mestom.

Videozáznamy z roky 1993 s „vojnovým dobrovoľníkom“ Vučićom

Margetić vo svojej sťažnosti uvádza videozáznam z roku 1993, vojnové rozhovory a svedectvá bosnianskych predstaviteľov, ktoré podľa neho dokazujú, že Vučić bol „vojnovým dobrovoľníkom“ v Sarajeve v rokoch 1992 a 1993 a členom novosarajevskej policajnej jednotky v armáde Republiky srbskej. Tvrdí tiež, že Vučić strávil niekoľko mesiacov na frontovej línii na židovskom cintoríne v Sarajeve.

Vučić reagoval na obvinenia týkajúce sa videozáznamu, ktorý ho údajne zachytáva s puškou na snajpera, slovami: „Nikdy v živote som nedržal snajperskú pušku. Dokonca som nemal ani tú pušku, o ktorej hovoríte, pretože to je statív na kameru.“

Talianski prokurátori minulý týždeň začali vyšetrovanie v prípade talianskych občanov, ktorí sa mohli zúčastniť na týchto snajperských safari, a skúmajú možné obvinenia z vrážd. Vyšetrovanie sa zameriava na tvrdenia, že zahraniční návštevníci platili bosniansko-srbským jednotkám pod velením bývalého bosniansko-srbského lídra Radovana Karadžića, ktorý bol v roku 2016 odsúdený za genocídu, aby ich previezli na vyvýšené pozície okolo Sarajeva, odkiaľ mohli zo zábavy strieľať na civilistov.

Počas obliehania Sarajeva v rokoch 1992 až 1996 zahynulo viac ako 10-tisíc ľudí, mnohí z nich v dôsledku neustáleho ostreľovania a „snajperskej“ paľby. Obliehanie predstavuje najdlhšie obliehanie v modernej európskej histórii, keď bosnianske vládne sily bránili mesto proti bosniansko-srbským jednotkám, ktoré obkľúčili Sarajevo z okolitých kopcov.

Vyšetrovanie v Taliansku, ktoré inicioval nezávislý novinár a spisovateľ Ezio Gavazzeni, má za cieľ zistiť, či sa tieto dlho šírené „ľudské safari“ skutočne konali a kto ich mohol umožniť alebo sa na nich podieľať. „Hovoríme o bohatých ľuďoch, s reputáciou, podnikateľoch, ktorí počas obliehania Sarajeva platili za to, aby mohli zabíjať bezbranných civilistov,“ uviedol Gavazzeni pre denník La Repubblica.

Podporte nás

Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.

Prečítajte si aj