Pondelok 20. mája, 2024
Ilustračná fotografia (Erik Karits / Pexels)

Solárne elektrárne zabijú 10 vtákov za rok na 1 MW. Ako je to s inými zdrojmi energie?

Vtáky môžu zahynúť, keď sa zrazia s veternými turbínami, vletia do solárnych panelov, ktoré si pomýlia s vodnými plochami, alebo sa spália intenzívnym teplom z koncentračných solárnych elektrární.

Podľa štúdie z roku 2016 veľké solárne zariadenia zabijú ročne 10 vtákov na jeden megawatt (MW) inštalovaného výkonu. Vtáky najčastejšie hynú po náraze do konštrukcie fotovoltického zariadenia.

Štúdia brala do úvahy len americké solárne elektrárne s kapacitou vyššou ako jeden MW. Okrem nárazov môže byť príčinou úhynu aj popálenie opereného vtáka pri vystavení koncentrovanému slnečnému žiareniu, hoci tu ide o nie tak častý jav, keďže sa vyskytuje len v zariadeniach využívajúcich technológiu solárnych veží. S touto technológiou sa v Európe ešte len začína experimentovať a ani inde vo svete nie je ešte veľmi rozšírená.

Podľa štúdie z roku 2016 je priemerná miera úmrtnosti vtákov spôsobená solárnymi elektrárňami takmer 10 %. (zdroj: citovaná štúdia)

Úmrtnosť závisí najmä od lokality. Ak sa solárne zariadenie nachádza v blízkosti prirodzených vtáčích útočísk alebo v okolí ich migračných trás, počet uhynutých vtákov je prirodzene vyšší. Úlohu zohráva aj veľkosť fotovoltickej elektrárne.

V štúdii uverejnenej v januári 2024 sa zistilo, že väčšinu uhynutých vtákov, ktoré majú na svedomí solárne elektrárne, tvoria sťahovavé alebo migrujúce druhy a že väčšina úhynov nastala počas migračného obdobia v apríli a v septembri až októbri.

V prípade veterných elektrární tvorili úhyny sťahovavých vtákov približne polovicu všetkých úhynov. Veterné turbíny ohrozujú predovšetkým dravcov, pobrežné vtáky a určité druhy bocianov.

„Vtáky hynú ako nezamýšľaný dôsledok rozvoja obnoviteľných zdrojov energie,“ uviedla Hannah Vander Zandenová, odborná asistentka biológie na Floridskej univerzite a hlavná autorka štúdie.

Počet vtákov usmrtených (v miliónoch) ročne v USA rôznymi typmi ohrozenia. Odhora: mačky, budovy (vrátane sklenených plôch), automobily, pesticídy, elektrická sústava, komunikačné veže, veterné turbíny. (zdroj: https://www.sustainabilitybynumbers.com/p/wind-power-bird-deaths)

V roku 2022 bola inštalovaná kapacita veterných elektrární v USA 144 200 MW. Ak v USA ročne zahynie 1,17 milióna vtákov v dôsledku veterných turbín, je to miera úmrtnosti 8,1 vtáka na jeden MW inštalovaného výkonu, čo je o niečo menej ako v prípade solárnej energie.

Tu však treba poznamenať, že so zvyšujúcim sa výskytom veterných elektrární sa bude zväčšovať aj plocha, ktorú zaberajú, a tým aj počet smrteľných kolízií s turbínami.

Pozrime sa teraz na iný výskum, ktorý odhaduje úmrtnosť vtákov nielen v prípade obnoviteľných zdrojov energie, ale aj u fosílnych zdrojov energie. Pri pohľade na nižšie uvedenú tabuľku vidíme, že odborné odhady úmrtnosti môžu mať značné odchýlky. V prvom stĺpci je uvedený zdroj úhynu, v strednom stĺpci sú uvedené čísla pre južnú Kaliforniu a v pravom stĺpci sú uvedené ročné čísla pre celé USA.

Zdroje úmrtnosti zhora: solárne elektrárne, veterné elektrárne, elektrárne na fosílne palivá, komunikačné veže, dopravné prostriedky, budovy a sklenené plochy.

Odhadovaná ročná úmrtnosť vtákov rôznymi spôsobmi v regióne južnej Kalifornie a v Spojených štátoch.

Porovnanie s elektrárňami na fosílne palivá je však v tejto konkrétnej štúdii úplne prehnané. Štúdia sa odvoláva na zastaralý výskum profesora B. Sovacoola, ktorý však do úmrtnosti vtákov zahŕňa vplyv celého cyklu výroby energie, od ťažby po otravu kyslými dažďami, znečistenie ortuťou a dokonca aj úhyn vtákov v dôsledku klimatických zmien.

V prípade štúdie z roku 2016 však autori zahŕňajú len zrážky alebo popáleniny operencov a neberú do úvahy ničenie životného prostredia spôsobené ťažbou surovín a výrobou komponentov pre fotovoltiku, z ktorých sa 90 % vyrába v Číne, kde je uhlie silnou súčasťou energetického mixu.

B.Sovacool a jeho tím brali do úvahy strednodobé scenáre klimatických zmien predpokladané Medzivládnym panelom pre zmenu klímy (IPCC), ktorý teoreticky predpokladá, že do roku 2050 by ľudstvo mohlo zabrániť úhynu 15 až 37 % všetkých vtáčích druhov, ak by sa zbavilo elektrární spaľujúcich ropu, plyn a uhlie a stalo sa uhlíkovo neutrálnym.

B.Sovacool z týchto údajov vydedukoval 9 160 úmrtí vtáctva na jednu megawatthodinu (MWh), pričom pripustil, že toto tvrdenie treba brať s rezervou: „Úloha klimatických zmien pri úhyne vtákov je síce skutočne znepokojujúca, ale nie je presvedčivá a treba ju brať s mimoriadnou rezervou.“

Ak si prečítate B. Sovacoolovu štúdiu, zistíte, že úmrtnosť vtákov v dôsledku zrážky alebo zásahu elektrickým prúdom je v prípade elektrární na fosílne palivá 70 vtákov na jednu MWh, a to je obrovský rozdiel. Je potrebné poznamenať, že existuje len veľmi málo výskumov o úmrtnosti vtákov spôsobenej obnoviteľnými zdrojmi energie, preto aj údaje a ich relevantnosť sú obmedzené.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj