Domov, Svet » EÚ

Slovenský europoslanec pripravil plán, ktorý má zastaviť odliv inovatívnych firiem z Európy. Európsky parlament mu dal zelenú

Európska únia (EÚ) dlhodobo zápasí s problémom, na ktorý upozorňujú podnikatelia, investori aj ekonómovia. Mnohé začínajúce technologické firmy síce vzniknú v Európe, no keď začnú rásť, presúvajú svoje sídlo do Spojených štátov. 

Klasickým príkladom je český Productboard – startup z Prahy, ktorý sa stal prvým českým jednorožcom (firmou s hodnotou viac ako miliarda dolárov). Hoci stále má významné vývojové centrum v Česku, svoje globálne sídlo presunul do San Francisca, aby získal ľahší prístup k americkým investorom a veľkým klientom ako Microsoft či Zoom.

Podobný príbeh zažili desiatky ďalších európskych firiem. Dôvodom pre takýto presun nie sú len vyššie investície, ale aj jednoduchšie podnikateľské prostredie a menej administratívnych prekážok.

Jedným z riešení má byť pripravovaný projekt EU Inc., ktorý má vytvoriť jednotný právny rámec pre inovatívne spoločnosti pôsobiace na jednotnom európskom trhu. Daňovú časť tohto projektu pripravil slovenský europoslanec Ľudovít Ódor (PS/Obnovme Európu), pre ktorého je to jedna z doteraz najvýznamnejších legislatívnych iniciatív v Európskom parlamente.

9. júla za tento koncept hlasovalo 366 europoslancov, 192 bolo proti a dovedna 39 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania. Zo Slovákov sa v prospech návrhu vyslovilo kvarteto Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu). 

Proti boli traja – Judita Laššáková (Smer-SD/nezaradená), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov). 

Zdržali sa Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Branislav Ondruš (nezaradený) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík (obaja PS/Obnovme Európu) a Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) nehlasovali.

Ide zatiaľ o iniciatívnu správu Európskeho parlamentu, ktorá nebude priamo meniť legislatívu. Má však slúžiť ako politický základ pre pripravovaný legislatívny návrh Európskej komisie.

Ódor: Európa potrebuje vlastný priestor pre rast firiem

Základnou myšlienkou projektu je, aby firmy, ktoré podnikajú vo viacerých členských štátoch, nemuseli riešiť 27 rozdielnych daňových systémov.

Ako uvádza europarlament, správa preto navrhuje vytvoriť spoločný daňový rámec pre podniky fungujúce v režime EU Inc. Medzi hlavné opatrenia patrí zavedenie konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb, štandardizovaných daňových priznaní, jednoduchších pravidiel pre DPH pri cezhraničnom podnikaní či efektívnejších postupov pri zrážkovej dani.

„Hoci sú dane vždy citlivé, som rád, že sme dokázali sformulovať ambiciózne znenie o tom, ako by mohlo vyzerať zdaňovanie spoločností v rámci 28. režimu bez toho, aby sa vyžadovali akékoľvek zmeny existujúceho právneho rámca EÚ,“ povedal Ódor.

Súčasťou návrhu sú aj koordinované daňové stimuly na podporu výskumu a vývoja, jednoduchšie pravidlá transferového oceňovania alebo jednotnejší prístup k zamestnaneckým akciovým opciám, ktoré patria medzi často využívané nástroje technologických spoločností.

Správa zároveň zdôrazňuje, že nový režim nesmie vytvárať priestor na daňové úniky ani škodlivú daňovú konkurenciu. Prístup do systému by preto mali získať len spoločnosti, ktoré vykonávajú skutočnú hospodársku činnosť v EÚ.

„Naďalej je potrebné vykonať veľa práce, aby európske spoločnosti mohli fungovať, rásť a prosperovať v rámci jednotného trhu. Som však presvedčený, že tento materiál je pozitívnou správou pre firmy a tých, ktorí chcú investovať do svojho rastu, pretože pomáha spoločnostiam zjednodušiť ich život,“ skonštatoval niekdajší slovenský premiér.

Komisia: Firmy potrebujú jednoduchšie pravidlá, nie ďalšiu byrokraciu

Podporu návrhu vyjadrila počas rozpravy aj podpredsedníčka Európskej komisie Dubravka Šuicová. Pripomenula, že európske podniky dnes narážajú na množstvo administratívnych prekážok práve vo chvíli, keď sa snažia expandovať na jednotnom trhu.

Podľa nej je cieľom pripravovaného projektu odstrániť bariéry, ktoré si EÚ vytvorila sama, a posilniť konkurencieschopnosť voči Spojeným štátom a Číne. 

Šuicová pripomenula, že návrh EU Inc. stojí na piatich hlavných pilieroch. Patrí medzi ne digitalizácia všetkých procesov počas životného cyklu spoločnosti, rozšírenie princípu „iba raz“ pri poskytovaní údajov, uľahčenie investícií, podpora získavania a udržania talentov či zjednodušené digitálne insolvenčné konania pre inovatívne startupy.

Z daňového pohľadu návrh podľa Šuicovej obsahuje dve konkrétne, hoci doplnkové opatrenia. Prvým je rozšírenie princípu „iba raz“, ktorý má znížiť administratívnu záťaž podnikov. 

„Informácie predložené pri registrácii spoločnosti EU Inc. sa automaticky sprístupnia daňovým orgánom na účely pridelenia daňového identifikačného čísla aj identifikačného čísla pre DPH. Spoločnosti EU Inc. už nebudú musieť opakovane predkladať tie isté dokumenty,“ vysvetlila.

Druhým opatrením je odklad zdanenia zamestnaneckých akciových opcií. „Zamestnanci, ktorí získajú akcie prostredníctvom európskeho programu zamestnaneckých opcií, nebudú zdaňovaní pri ich pridelení, ale až pri skutočnom predaji akcií,“ uviedla eurokomisírka s tým, že pôjde o nástroj, ktorý má inovatívnym firmám pomôcť prilákať a udržať kvalifikovaných pracovníkov.

Šuicová zároveň zdôraznila, že navrhované daňové opatrenia predstavujú „správnu rovnováhu“ medzi zjednodušením podnikania a rešpektovaním daňových právomocí členských štátov. 

„Podnikom umožnia naplno využívať výhody jednotného trhu bez toho, aby zasahovali do kompetencií členských štátov v oblasti daní,“ dodala.

Pre podnikateľov sa tak zmeny môžu prejaviť veľmi prakticky – menej administratívy pri registrácii spoločností a jednoduchšie využívanie zamestnaneckých akciových opcií na prilákanie talentovaných pracovníkov.

Podpora naprieč politickým spektrom, no tiež kritika

Návrh získal podporu viacerých politických skupín. Český europoslanec Luděk Niedermayer v mene Európskej ľudovej strany označil správu za dôležitý krok k posilneniu jednotného trhu. Upozornil, že práve rozdielne národné pravidlá dnes zvyšujú náklady európskych spoločností a oslabujú ich konkurencieschopnosť voči globálnym rivalom.

„Je lepšie mať daňový režim, ktorý zjednoduší život, najmä pre spoločnosti pôsobiace vo viacerých členských štátoch. Jasnosť zdaňovania, zabránenie dvojitému zdaneniu, dobrý režim pre výdavky na výskum a vývoj a mnoho ďalších aspektov sú veľmi dôležité na to, aby im umožnili zostať na našom trhu,“ povedal Niedermayer.

Nie všetci europoslanci však návrh podporili bez výhrad. Nezaradený český europoslanec Ondřej Dostál upozornil na možné dôsledky pre verejné financie členských štátov. 

Pripomenul, že český zdravotný systém je vo veľkej miere financovaný z daní a odvodov platených podľa národnej legislatívy.

„Myslíte si, že môžete zaručiť, že tento nový 28. daňový režim nepripraví náš národný systém o jeho príjmy?“ opýtal sa počas rozpravy.

Litovský europoslanec Vytenis Povilas Andriukaitis z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov reagoval, že takýto scenár neočakáva. Zdôraznil, že EÚ potrebuje viac spolupráce medzi členskými štátmi – od cezhraničnej zdravotnej starostlivosti cez vzájomné uznávanie pravidiel až po koordináciu v rámci jednotného trhu. Práve užšia spolupráca je podľa neho cestou k efektívnejšiemu fungovaniu, nie hrozbou pre národné systémy.

Kritické hlasy zazneli aj z radov Európskych konzervatívcov a reformistov. Poľská europoslankyňa Marlena Malągová varovala, že pod zámienkou zjednodušenia podnikania sa EÚ postupne snaží presúvať daňové právomoci z členských štátov na európsku úroveň. Podľa nej ide o ďalší krok smerom k centralizácii rozhodovania v Bruseli.

„Pod heslami konkurencieschopnosti a zjednodušenia sa štátom pokúša odobrať jedna z ich najdôležitejších právomocí – daňová politika,“ vyhlásila. Dodala, že jej politická skupina odmieta vznik fiškálnej únie. 

„Harmonizácia DPH, administratívna spolupráca, dane z veľkých podnikov a dane z neočakávaných ziskov. Toto nie je nič iné ako centralizácia a budovanie pozície Bruselu ako superštátu. S tým nesúhlasíme a nebudeme súhlasiť. Nesúhlasíme s fiškálnou úniou, nesúhlasíme s odobratím štátom ich zmluvných kompetencií. Nedovolíme, aby sa zadnými dvierkami vytvorila Európska federatívna republika,“ uviedla.

Prvý krok, nie konečný cieľ

Schválená správa sama osebe nové pravidlá ešte nezavedie. Predstavuje však prvú ucelenú predstavu Európskeho parlamentu o tom, ako by mohol fungovať pripravovaný režim EU Inc. Ak Európska komisia pripraví legislatívny návrh, na rad prídu rokovania s členskými štátmi aj Európskym parlamentom.

Diskusia pritom nebude len o zjednodušení podnikania. Pôjde aj o hľadanie rovnováhy medzi odstránením administratívnych bariér pre firmy a zachovaním daňových právomocí jednotlivých štátov. Práve táto otázka sa ukázala ako jedna z hlavných deliacich línií už počas parlamentnej rozpravy.

Ak sa základné princípy návrhu podarí pretaviť do európskej legislatívy, spoločnosti pôsobiace vo viacerých členských štátoch by mohli podnikať podľa jednotnejších pravidiel a s menšou administratívnou záťažou. EÚ tým zároveň vysiela signál, že chce vytvoriť prostredie, v ktorom budú inovatívne firmy schopné rásť doma, a nie hľadať priaznivejšie podmienky za Atlantikom.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK