Domov, Svet » EÚ

EÚ bojuje za jednoduchšie daňové pravidlá: krok k väčšej konkurencieschopnosti a spravodlivosti? 

Európsky parlament 9. októbra schválil dôležité uznesenie o úlohe jednoduchších daňových pravidiel a daňovej fragmentácie v európskej konkurencieschopnosti.

Táto iniciatíva, ktorej spravodajcom bol cyperský europoslanec Michalis Hadjipantela z Európskej ľudovej strany, pôsobiaci vo Výbore pre hospodárske a menové veci, reaguje na dlhodobé výzvy, ktoré brzdia ekonomický rast v Európskej únii.

Írsky europoslanec Billy Kelleher v mene frakcie Obnovme Európu poukázal na štúdiu Európskej komisie, ktorá prišla so zistením, že ročný účet za dodržiavanie daňových predpisov pre spoločnosti v EÚ a Spojenom kráľovstve predstavuje približne 200 miliárd eur a „neúmerná časť z tejto sumy pripadá na naše malé a stredné podniky“, ktoré tvoria chrbtovú kosť európskej ekonomiky.

Cieľom schválenej rezolúcie je preto odstrániť daňové bariéry, znížiť administratívnu záťaž a podporiť inovácie, vďaka čomu by EÚ mohla byť konkurencieschopnejšou voči globálnym rivalom ako Čína alebo USA.

Digitalizácia daňovej správy či zníženie rizika dvojitého zdanenia

Uznesenie europarlamentu zdôrazňuje význam jednoduchých a predvídateľných daňových pravidiel pre posilnenie konkurencieschopnosti EÚ. Fragmentácia daňových systémov bráni podnikaniu, najmä malým a stredným podnikom (MSP), ktoré čelia vysokým administratívnym nákladom – v roku 2019 to bolo 1,9 % obratu.

Parlament navrhuje zjednodušenie daňových postupov, zníženie byrokracie a harmonizáciu pravidiel, aby sa podporila cezhraničná ekonomická aktivita a znížilo riziko dvojitého zdanenia.

Kľúčové iniciatívy zahŕňajú digitalizáciu daňovej správy, zavedenie jednotného daňového systému pre MSP (Head Office Tax) a podporu inovácií cez daňové stimuly pre výskum a vývoj.

Uznesenie opätovne zdôrazňuje silný záväzok EÚ vykonávať dvojpilierový prístup inkluzívneho rámca OECD/G20 a zároveň zohľadniť súčasnú situáciu týkajúcu sa pravidiel druhého piliera. Zároveň zdôrazňuje, že druhý pilier by mal zaručiť globálnu minimálnu úroveň zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v EÚ.

Cieľom je vytvoriť spravodlivý a efektívny daňový systém podporujúci hospodársky rast a zelenú a digitálnu transformáciu EÚ.

Podrobnosti o dvojpilierovom prístupe OECD/G20

Dvojpilierový prístup OECD/G20, ktorý uznesenie podporuje, je kľúčovým krokom k reforme globálneho daňového systému. Prvý pilier sa zameriava na prerozdelenie zdaňovacích práv nadnárodných spoločností, najmä digitálnych gigantov, ako sú Google, Apple či Amazon. Tento pilier zabezpečuje, aby krajiny, kde tieto firmy generujú významnú časť svojich príjmov (napr. cez digitálne služby), mohli zdaňovať časť ich ziskov, aj keď firmy nemajú v krajine fyzickú prítomnosť. Cieľom je spravodlivejšie rozdelenie daňových príjmov a obmedzenie presúvania ziskov do daňových rajov.

Druhý pilier zavádza globálnu minimálnu daň vo výške 15 % pre nadnárodné korporácie s ročným obratom nad 750 miliónov eur. Tento mechanizmus má zabrániť „pretekom ku dnu“, keď krajiny znižujú daňové sadzby, aby prilákali investície, čím oslabujú daňové príjmy iných štátov. V praxi to znamená, že ak firma platí nižšiu daň v jednej krajine, iná krajina (napr. sídlo materskej spoločnosti) môže uplatniť doplnkovú daň, aby sa dosiahla minimálna sadzba 15 %. V EÚ sa druhý pilier implementuje prostredníctvom smernice, ktorá nadobudla účinnosť v januári 2023, hoci jej plné uplatňovanie čelí výzvam, ako sú rozdielne interpretačné prístupy členských štátov.

Takmer 500 zákonodarcov podporilo iniciatívu

Medzi kľúčovými odporúčaniami je väčšie využitie digitálnych nástrojov, ako elektronická fakturácia alebo jednotný daňový identifikátor, ktoré by mohli ušetriť podnikom miliardy eur. Schválený text tiež vyzýva na koordináciu daňových stimulov a na posilnenie boja proti daňovým únikom, ktoré EÚ stoja približne 100 miliárd eur ročne.

Implementácia spomenutých opatrení by mala znížiť daňové úniky a vyhýbanie sa daniam a tým pádom zmobilizovať viac zdrojov pre vlády na investovanie v iných oblastiach. Schválená rezolúcia bude základom pre ďalšie legislatívne kroky. Komisia má do roku 2026 predložiť návrhy na zjednodušenie. Parlament tiež vyzýva na prieskumy daňových prekážok jednotného trhu a akčný plán.

V pléne podporilo toto uznesenie dovedna 499 zákonodarcov. Proti bolo 66 europoslancov a 53 sa zdržalo. Súčasťou hlasovania nebolo 101 členov parlamentu.

Spomedzi Slovákov iniciatívu podporili Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Ľuboš Blaha, Katarína Roth Neveďalová a Erik Kaliňák (všetci Smer-SD/nezaradení).

Proti bolo duo Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov).

Nehlasovali Monika Beňová a Judita Laššáková (obe Smer-SD/nezaradené).

Dobrá práca, vravel eurokomisár pre dane

Deň pred hlasovaním, 8. októbra, sa v parlamente uskutočnila živá debata, kde poslanci z rôznych politických skupín zväčša zdôrazňovali potrebu zjednodušenia daňových pravidiel v rámci bloku.

Eurokomisár pre dane Wopke Hoekstra ocenil vypracovanú správu europarlamentu ako „výbornú prácu“ a zdôraznil prioritu Komisie v zjednodušení daňového systému. Podľa neho by iniciatívy ako ViDA (VAT in the Digital Age) mohli ušetriť podnikom až 51 miliárd eur.

Poslanci ako Španiel Fernando Navarrete Rojas z Európskej ľudovej strany varovali pred hyperkomplexnosťou v daňovej oblasti. Tá podľa neho znižuje konkurencieschopnosť. 

„Po prvé, odrádza od cezhraničných investícií, takže nie všetky firmy z EÚ môžu využívať rovnaký zdroj finančných prostriedkov. Po druhé, ukladá vysoké náklady na dodržiavanie predpisov tým, ktorí prekonajú prekážku a nakoniec sa im podarí pôsobiť cez hranice,“ povedal a dodal, že príliš veľa spoločností z EÚ nemôže efektívne konkurovať.

Dán Niels Fuglsang v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov zasa hovoril o tom, že každá krajina by si mala sama určovať svoju vlastnú daňovú politiku, ale problém vidí inde – v presúvaní majetkov bohatých do daňových rajov a vyhýbaní sa plateniu daní. 

„V mojej krajine, Dánsku, máme sadzbu dane z príjmov právnických osôb 22 %, ale spoločnosť Apple sa o to nestará, spoločnosť Google sa o to nestará, spoločnosť Facebook sa o to nestará,“ povedal Fuglsang a dodal: „Všetci presúvajú zisky do daňových rajov, kde je daň nižšia ako 1 %, a preto už nemáme suverenitu nad našou daňovou politikou.“

Fuglsang poukázal na to, že v roku 1990 malo daň z majetku viac ako desať európskych krajín. Dnes má daň z majetku iba jedna krajina EÚ – Španielsko. Podotkol tiež, že v roku 1990 bola priemerná sadzba dane z príjmov právnických osôb v Únii 35 percent a dnes sa blíži k 21 percentám.

„Preto ma táto správa teší a teší ma, že podporujeme dohodu o dani z príjmov právnických osôb vo výške minimálne 15 percent, ktorá bola uzavretá na medzinárodnej úrovni a ktorú je dôležité, aby EÚ podporovala,“ skonštatoval Fuglsang.

Kritika nerovnosti i toxickej zelenej ideológie

Uznesenie kladie veľký dôraz na posilnenie opatrení proti daňovým únikom. Opatrenia majú posilniť výmenu informácií prostredníctvom Európskej prokuratúry (EPPO), Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a siete proti cezhraničným podvodom s DPH Eurofisc. Parlament tiež vyzýva na aktualizáciu zoznamu daňových rajov EÚ.

Rozprava v europarlamente síce ukázala širokú zhodu, no odhalila aj rozdiely. Dánska zákonodarkyňa Kira Marie Peter-Hansenová zo skupiny Zelených varovala pred nerovnosťou, keďže podľa nej 1 % bohatých vlastní takmer štvrtinu bohatstva EÚ, pričom vyzvala na spravodlivé dane na financovanie zeleného prechodu.

Naopak, Enikő Győriová zo skupiny Patrioti pre Európu, ktorá hlasovala proti tomuto uzneseniu, zasa kritizovala „toxickú zelenú ideológiu“ Komisie a obhajovala národnú suverenitu v daniach. 

„Brusel sa opäť hádže proti stene. Mal by byť zástancom znižovania daní, nie zdaňovania, ale Komisia odsúva krajiny, ktoré znižujú dane, na vedľajšiu koľaj. Je načase, aby sa EÚ konečne starala o svoje vlastné záujmy, tak ako to robia ostatní vo svete,“ povedala maďarská europoslankyňa.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK