Piatok 13. júna, 2025
Strakoš kolesár (foto: Daniel Bastaja, http://www.birdingfaqs.com/ – Nahrané používateľom Donkey shot s láskavým súhlasom fotografa, CC BY 3.0)
,

SAV: Strakoš kolesár je už aj u nás na pokraji vyhynutia

Vedci z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied 30 rokov monitorujú v teréne výskyt vzácneho vtáka strakoša kolesára na našom území. Najnovšie zistenia však považujú za mimoriadne znepokojujúce. Tvrdia, že ak sa niečo významne nezmení, strakoš kolesár do 10 rokov u nás úplne vymrie. „Strakoš je vlajkový druh, ktorý nám ukazuje stav krajiny. Človek by sa mal zamyslieť, je to taký zdvihnutý prst,“ uviedol ekológ a ornitológ Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV.

Ešte pred 10 rokmi vedci zaznamenávali na našom území približne 400 párov strakošov, no aktuálne bádanie ukazuje, že ich nie je ani 150. Na našom území najčastejšie žijú v Podunajsku, na Podpoľaní, Poiplí, Gemeri a vo východoslovenskej nížine, teda v oblastiach, ktoré ekológovia v týchto dňoch monitorujú.

Strakoš kolesár je malý, hmyzožravý a pomerne nenápadný vták s oceľovosivým perím na chrbte a svetloružovým bruškom a s výraznou čiernou páskou cez oči a čelo. Je svetovo ohrozený a na Slovensku je niekoľko miest, kde pravidelne prilieta, napríklad na Podpoľaní, na dolnom toku Váhu, pri rieke Latorici či na Ipli. Hustoty jedincov sú však z roka na rok menšie. Dôvody sú komplexné.

„Jedným je klimatická zmena, ďalším ľudská činnosť. Človek totiž ničí biotopy, kde zvyknú hniezdiť. Strakoš potrebuje členitú krajinu, ale my stále viac ničíme lesy, pílime stromy, meníme hospodárením a výstavbou ráz krajiny. Keď sa k nám strakoš vracia po zime z južnej Afriky, nemá kde hniezdiť a ťažko si hľadá partnera, alebo partnerku,“ vysvetľuje Krištín.

Na záchranu tohto druhu pritom podľa vedcov stačí, aby majitelia polí, lesov a lúk boli informovaní a vedeli, čo robiť, aby im neničili biotopy. Môžu napríklad vysádzať aleje, ponechať pár stromov, prípadne starať sa o pasienky, nenechať spustnúť krajinu. „Súčasťou našej práce je aj osveta. Participujeme preto na príprave náučných chodníkov, organizácií prednášok či workshopov. Keď dokončíme aktuálny monitoring, budeme mať presné tvrdé dáta a budeme vedieť, kde treba zasiahnuť,“ uzavrel Anton Krištín.

Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.

Prečítajte si aj