Svet

S prakom proti dronom? Ruské útoky desia Moldavsko a malá obec pri hranici má pocit, že je na rade

Palanca bola ešte donedávna len bodka na mape juhovýchodného Moldavska. Dnes je to miesto, kde vojnu z Ukrajiny cítiť v kostiach, v stenách domov aj v tichu nocí bez GPS signálu. Stačil jeden decembrový deň, aby sa z obáv stal strach.

Podľa ukrajinských úradov ruský dron zabil matku a zranil jej tri deti, keď prechádzali cez hraničný most ponad rieku Dnester. Útok zasiahol miesto, ktoré bolo dovtedy považované za bezpečné. Pohraničná dedina leží na strategickej ceste vedúcej do ukrajinského prístavu Odesa. A s tým prišlo aj vedomie, že front už nie je ďaleko.

Ukrajina ruší signál

„Sme hneď oproti a strašne nás to vydesilo. Útoky na priechod trvali dva dni a mali sme pocit, že vojna stojí rovno pred našimi dverami,“ hovorí 62-ročná Maria Morariová. Dodáva, že mnohí obyvatelia sa obávajú, že konflikt sa môže ľahko preliať aj na moldavské územie.

A dôvodov na strach je dosť. Moldavský vzdušný priestor bol od začiatku invázie porušený desiatky ráz. Rakety a drony opakovane dopadli na územie krajiny – naposledy iránsky samovražedný dron Šáhid s náložou 50 kilogramov výbušnín, ktorý sa zrútil len 12 kilometrov severozápadne od dediny.

Krajina, ktorá nie je členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) ani Európskej únie, musela v novembri dokonca dočasne uzavrieť svoj vzdušný priestor. A aj v dňoch, keď je relatívny pokoj, ľudia v obci Palanca fungujú bez navigácie, keďže ukrajinská armáda počas poplachov ruší signál.

„Keď sú údery naozaj hlasné, rozmýšľam, že sa schovám do pivnice alebo že všetko, čo sme si tu vybudovali, opustíme a utečieme do Kišiňova,“ priznáva Morariová.

„S čím sa máme brániť? S vidlami? S prakom?“

68-ročný dôchodca Valeriu Voloh hovorí, že jeho dom sa pri útokoch na druhej strane rieky pravidelne chveje. „Stačí jeden hlupák, ktorý stlačí zlé tlačidlo, a dopadne to niekde v Palance,“ varuje. Podľa neho je Moldavsko prakticky bezbranné. „Musíme sa brániť, ale čím? Vidlami? Prakom?“ pýta sa bez ilúzií.

Realita mu dáva za pravdu. Moldavsko míňa na obranu len 0,6 % HDP, čo minister financií Andrian Gavrilița označil za úroveň, ktorá krajinu radí „na úplný chvost planéty“. V rebríčku Global Firepower je Moldavsko na 134. mieste zo 145 krajín. Armáda má k dispozícii 20 starých sovietskych radarov, ktoré nedokážu zachytiť drony.

Pomoc prichádza pomaly. V roku 2023 dostalo Moldavsko radar od Francúzska a tento rok očakáva ďalší, financovaný z balíka EÚ v hodnote 20 miliónov eur určeného na protivzdušnú obranu.

„Turbo lienka“ a psychologická vojna

Nie všetci však veria, že hrozba je reálna. V severomoldavskej obci Cuhurestii de Jos našli v novembri dron s červeným písmenom „Z“ na streche v orechovom sade. Incident sa stal medzinárodnou témou, no miestni pochybujú.

Kňaz pravoslávnej cirkvi spojenej s Moskovským patriarchátom Sebastian Resetnic sa pýta, či dron „prišiel sám od seba, alebo ho tam niekto priniesol“. Obyvateľka Mariana Racuová tvrdí, že dron bol na strechu „položený opatrne a pomaly“, aby vyvolal paniku. Opakuje pritom rétoriku proruských politikov, ktorí incident zosmiešnili ako „turbo lienku“ a obvinili proeurópsku vládu, že ho tam „jemne položila“, aby prekryla škandály.

Vojenský analytik Artur Lescu to vidí inak. „V moldavskej spoločnosti stále chýba pochopenie, že investície do obrany nie sú vyhodené peniaze. Dezinformačné naratívy spôsobujú, že sa ľudia skrývajú pred realitou,“ upozorňuje.

Podľa neho sú opakované prelety dronov súčasťou psychologickej vojny, ktorej cieľom je vyvolať nepokoj. Rumunský historik Armand Goșu ide ešte ďalej: „Moldavsko nemá absolútne žiadnu schopnosť tieto rakety zastaviť. Ak Rusko vyhrá na Ukrajine, môže Moldavsko veľmi ľahko destabilizovať. Všetko by sa mohlo zrútiť ako domček z karát.“

A v Palance to vedia. Každý otras stien im pripomína, že medzi nimi a vojnou dnes stojí už len rieka – a veľmi tenká hranica.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK