Domov, Životné prostredie

Rezort životného prostredia napriek pribúdajúcim hláseniam nevydal v tomto roku ani jednu výnimku na odstrel medveďa

Ministerstvo životného prostredia tento rok zatiaľ nevydalo žiadnu výnimku na odstrel medveďa hnedého. V rovnakom období minulého roka pritom schválilo 22 výnimiek, ktoré sa týkali viac než sto jedincov. Zároveň však neklesá počet hlásení o výskyte medveďov. Podľa občianskej iniciatívy My sme les môže byť dôvodom tejto zmeny pokračovanie súdnych sporov, v ktorých sa posudzuje zákonnosť predchádzajúcich rozhodnutí. Zároveň upozorňuje, že samotný odstrel nemusí viesť k zníženiu konfliktov medzi medveďmi a ľuďmi, pokiaľ sa neodstránia faktory, ktoré zvieratá priťahujú do blízkosti obcí.

Tarabov rezort tento rok ešte nevydal výnimku na odstrel

Ministerstvo životného prostredia SR pod vedením ministra Tomáša Tarabu (nom. SNS) tento rok zatiaľ nevydalo žiadnu výnimku na odstrel medveďov. Vyplýva to z odpovede na žiadosť podľa infozákona. 2. júna o tom na sociálnej sieti informovala občianska iniciatíva My sme les.

„Pre porovnanie, za rovnaké obdobie minulého roka (k 1.6.2025) bolo vydaných 22 rozhodnutí, ktoré povoľovali odstrel spolu 103 medveďov,“ uviedla.

My sme les spolu s neziskovými organizáciami Aevis a Via Iuris podali proti týmto rozhodnutiam 33 súdnych žalôb. Vo februári 2026 správny súd v Bratislave vo veci prvej žaloby rozhodol v prospech navrhovateľov. Súd označil vydanú výnimku za nezákonnú pre nedostatočné podklady a nepresnú identifikáciu konkrétneho jedinca.

Podľa iniciatívy My sme les práve tento súdny tlak prispel k tomu, že ministerstvo v roku 2026 zatiaľ nevydalo žiadnu novú výnimku na odstrel medveďa.

„Ďalších 32 súdnych konaní ostáva nateraz otvorených. Zdá sa, že si minister Taraba naše argumenty zobral k srdcu a prestal nezákonné výnimky vydávať,“ poznamenala iniciatíva My sme les. 

O stanovisko k výraznému poklesu počtu vydaných výnimiek na odstrel medveďa hnedého sme požiadali ministerstvo životného prostredia. Do uzávierky článku však rezort neposkytol žiadnu odpoveď.

Envirorezort musí zaplatiť súdne trovy

Ministerstvo životného prostredia musí navyše zaplatiť súdne trovy v spore o neposkytnutie informácií o zastrelených medveďoch. Rozhodnutie o tom vydal 27. mája 2026 správny súd v Bratislave.

Iniciatíva My sme les žiadala od Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR podrobné údaje o zastrelených medveďoch – pohlavie, hmotnosť a miesto usmrtenia. ŠOP SR tieto informácie pôvodne neposkytla a odvolanie iniciatívy nebolo postúpené ministerstvu, čo viedlo k súdnemu konaniu.

„Proti nesprístupneniu informácií sme sa, samozrejme, odvolali. Snaha o utajovanie týchto informácií však dospela až tak ďaleko, že ŠOP SR ministerstvu životného prostredia naše odvolanie vôbec neposlala. Celá vec tak skončila až na súde. Štátni ochranári sa po podaní žaloby spamätali. Ministerstvo nezákonné rozhodnutie ŠOP zrušilo a záznamy o zastrelených medveďoch sme získali,“ vysvetlil celý proces ekológ z iniciatívy My sme les Marián Hletko.

Po podaní žaloby ministerstvo pôvodné rozhodnutie ŠOP SR zrušilo a požadované informácie boli sprístupnené. Súd následne konanie zastavil, označil žalobu za dôvodnú a uložil ministerstvu povinnosť uhradiť súdne trovy.

„Štátna ochrana prírody pri výkone svojej činnosti postupuje v súlade so všetkými platnými legislatívnymi ustanoveniami SR. V predmetnej veci rešpektujeme rozhodnutie správneho súdu,“ uviedol pre TASR odbor komunikácie ŠOP.

Zvýšený výskyt medveďov v niektorých okresoch

Podľa dostupných údajov ŠOP SR počet hlásení o výskyte medveďa hnedého v roku 2026 neklesá. Mapa výskytu medveďa, ktorú ŠOP pravidelne aktualizuje, evidovala k 1. júnu 2026 viac ako 620 hlásení od verejnosti.

Najviac podnetov pochádza z okresov Liptovský Mikuláš (162) a Banská Bystrica (104). Vyšší počet hlásení evidujú aj okres Poprad (56) a Prievidza (50). Medzi ďalšie okresy patria Martin (23), Zvolen (18), Brezno (16),  Žiar nad Hronom (16), Trenčín (15), Ružomberok  (14) a Košice-okolie (13).

ŠOP SR zdôrazňuje, že ide o hlásenia verejnosti, nie o presný počet jedincov v danej oblasti, keďže jeden medveď môže byť nahlásený viackrát. Údaje majú preto iba orientačný charakter a slúžia na mapovanie výskytu, nie na odhad veľkosti populácie.

Zvýšený počet hlásení o výskyte medveďov podľa ŠOP SR automaticky nemusí znamenať rast populácie medveďov ani vyššie riziko konfliktov. Dodáva, že na počet hlásení vplývajú faktory ako zvýšená pozornosť médií, sociálne siete a ochota ľudí nahlasovať pozorovania. 

Najvyššie riziko stretu s medveďom zostáva v oblastiach stredného a severného Slovenska, najmä v okolí Tatier, Fatier, Poľany a Liptova.

Podľa genetického sčítania z roku 2023, ktoré realizovala ŠOP SR v spolupráci s vedcami z Univerzity Karlovej a Českej zemědělskej univerzity, sa populácia medveďa hnedého na Slovensku odhaduje na približne 1 056 jedincov (1 012 – 1 275). 

Odborné odhady z posledných rokov sa pohybujú v rozmedzí 1 000 – 1 300 jedincov. Ide o jednu z najväčších populácií v Európe. V porovnaní s rokom 2007, keď sa počet odhadoval na 770 – 870 jedincov, populácia za posledných 15 rokov takmer zdvojnásobila.

V roku 2025 rezort životného prostredia pod vedením ministra Tarabu výrazne zvýšil počet povolení na odstrel (viac ako 100 výnimiek) a v niektorých okresoch vyhlásil mimoriadnu situáciu. Dôvodom bolo podľa ministerstva výrazné zvýšenie počtu konfliktov s medveďmi a útokov na ľudí.

Častejší výskyt medveďa nemusí súvisieť s premnožením

ŠOP SR považuje za rizikové najmä medvede, ktoré opakovane navštevujú obce, strácajú plachosť, vyhľadávajú potravu pri ľuďoch alebo sa správajú agresívne.

„V posledných rokoch dochádza na viacerých miestach Slovenska k častejšiemu výskytu medveďa hnedého v blízkosti obcí aj vo voľnej prírode. Medveď je prirodzenou súčasťou našich ekosystémov a vo väčšine prípadov sa človeku vyhýba. Ak si však spojí prítomnosť človeka s ľahko dostupnou potravou – napríklad nezabezpečeným odpadom, zvyškami jedla či ovocím v záhradách – môže postupne strácať plachosť a vyhľadávať blízkosť ľudských sídiel,“ upozorňuje na svojej stránke pozor medveď.

V priebehu 2. a 4. júna 2026 boli v rôznych lokalitách Slovenska hlásené viaceré incidenty spojené s medveďom hnedým vrátane útokov na človeka.

V katastri Sestrč (okres Liptovský Mikuláš) došlo v ranných hodinách k útoku medveďa v lesnom poraste, pričom zranená osoba bola hospitalizovaná a situáciu na mieste monitoruje Zásahový tím TANAP.

Ďalší útok bol hlásený pri obci Stráňavy (okres Žilina), kde úrady vyzvali verejnosť na zvýšenú opatrnosť a lokalitu začal riešiť Zásahový tím FATRA.

V rovnakom období boli zaznamenané aj incidenty medzi obcami Vyšná a Nižná Boca (okres Brezno), kde išlo o naznačený, nedokončený útok. 

Haring: Plošné znižovanie nie je zárukou poklesu konfliktov

Odborník na spolužitie človeka a medveďa hnedého Michal Haring z iniciatívy My sme les si nemyslí, že samotné plošné znižovanie početnosti populácie automaticky zaručí pokles konfliktov stretu s jedincami.

„Medzinárodné skúsenosti aj štúdie nám ukazujú, že rozhodujúce je najmä to, či sa podarí odstrániť konkrétne jedince, ktoré stratili svoju prirodzenú plachosť a zároveň znížiť dostupnosť potravných zdrojov v blízkosti ľudí. Ak zostanú otvorené kontajnery, nezabezpečené včelíny, hospodárske zvieratá, ovocné sady a kukuričné polia, konflikty môžu pokračovať aj pri nižšom počte medveďov,“ vysvetlil.

Podľa Haringa nie je možné jednoznačne určiť, kedy sú medvede premnožené, pretože ich počet prirodzene závisí od dostupnosti potravy. 

Dodal, že za hlavný problém nepovažuje samotný počet medveďov, ale ľahko dostupné zdroje potravy pri ľuďoch, napríklad kukuričné polia, odpad či iné lákadlá. 

Keď si medvede zvyknú na potravu v blízkosti obcí, strácajú plachosť a častejšie prichádzajú do kontaktu s ľuďmi. Konflikty preto podľa Haringa často súvisia viac s nedostatočnou prevenciou a ľudskou činnosťou než s veľkosťou populácie medveďov.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK