Svet

Presuny tankovacích lietadiel a stíhačiek: Ako USA pripravovali útok na Irán

Vojenské prípravy prebiehali už niekoľko dní pred útokom Spojených štátov na kľúčové iránske jadrové zariadenia. Americký prezident Trump hovorí o cielenom preventívnom útoku – Teherán varuje pred vážnymi následkami. Jadrový konflikt by sa mohol zmeniť na otvorenú vojnu.

V skratke

Americké bomby zničili jadrové centrá Iránu.

• Teherán chce brániť svoju suverenitu, ponecháva si „všetky možnosti“.
• Pohyby vojsk už vopred signalizovali zásah USA.
• Iránska odveta môže zahŕňať asymetrickú vojnu, útoky spojeneckých milícií, kybernetické operácie či zablokovanie Hormuzského prielivu.
• V noci na nedeľu Spojené štáty zasiahli tri hlavné iránske jadrové zariadenia – Fordo, Natanz a Isfahán – bunker-buster bombami typu GBU-57. Tieto objekty sú považované za srdce iránskeho jadrového programu. Obzvlášť Fordo, vybudované hlboko v horách, bolo doteraz považované za prakticky nezničiteľné a dostupné len pre špeciálne americké zbrane, ako je „Massive Ordnance Penetrator“.
• Prezident Donald Trump vo večernom prejave k národu uviedol, že ciele boli „úplne zničené“. Útok bol podľa neho „presný a rozhodný“ a americké lietadlá neutrpeli žiadne straty. Po splnení misie sa všetky bezpečne vrátili na základne.

Ultimátum pre Teherán: mier alebo skaza

Trump obhajoval útok ako „nevyhnutný preventívny úder“, ktorého cieľom je natrvalo zabrániť Iránu vo vývoji jadrových zbraní. Iránskemu režimu opäť vyčítal, že pod zámienkou civilného programu tajne vyvíja atómovú bombu. „Irán má na výber: mier alebo tragédiu historických rozmerov,“ vyhlásil americký prezident. Zároveň naznačil, že útoky môžu pokračovať. Ďalšie ciele sú „identifikované“ a „kedykoľvek zasiahnuteľné“, ak sa iránske vedenie bude naďalej vyhýbať diplomatickému riešeniu.

Irán reagoval ostrou kritikou. „Spojené štáty ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN vážne porušili Chartu OSN, medzinárodné právo a Zmluvu o nešírení jadrových zbraní,“ uviedol podľa agentúry dpa minister zahraničných vecí Abbás Araghtší. Incident označil za „pohoršujúci“ a s „trvalými následkami“. Teherán si podľa jeho slov ponecháva „všetky možnosti“, ako brániť svoju suverenitu, záujmy a obyvateľstvo.

Zároveň Irán požiadal o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN. Podľa správy pre Organizáciu Spojených národov išlo o „úmyselné, plánované a nevyprovokované“ útoky. Rada by mala okamžite konať, vyzval Irán.

Vojenská príprava: dni napätia pred útokom

O tom, že sa pripravuje masívny úder, svedčili pohyby amerických vojenských síl už niekoľko dní pred útokom. Podľa informácií z Flightradar24 a otvorených zdrojov informoval portál Euronews už v utorok o rozsiahlych presunoch USA smerom k Stredozemnému moru a Blízkemu východu. Na radaroch boli zachytené mnohé tankovacie lietadlá KC-135 Stratotanker smerujúce z britskej základne RAF Mildenhall či zo španielskeho Morónu de la Frontera.

Tieto stroje zabezpečujú tankovanie stíhačiek a bombardérov počas letu, čo výrazne rozširuje ich operačný rádius. Súčasne sa z európskych základní presúvali stíhačky F-15E Strike Eagle, F-35 Lightning II a F-16CJ/DJ Fighting Falcon – zo Spangdahlemu, Lakenheathu, Aviana či Ramsteinu.

Kľúčovú úlohu zohrala aj základňa Souda Bay na Kréte, kde boli tankovacie lietadlá uvedené do pohotovosti a vytvorili tankovaciu sieť nad južnou Európou. Tá umožnila nasadiť americké stroje priamo z Európy na Blízky východ bez štartu z územia USA.

Ešte v stredu podľa Reuters Spojené štáty verejne presunuli bombardéry do oblasti Tichého oceánu. Ako uviedli nemenovaní predstavitelia, cieľom bolo zabezpečiť viacero vojenských možností s ohľadom na zvyšujúce sa napätie na Blízkom východe.

Americká expertka varuje pred strategickou samoblokádou

V rozhovore pre Berliner Zeitung americká vojenská analytička Jennifer Kavanaghová varovala pred dôsledkami eskalácie. Podľa nej by vojna s Iránom oslabila kľúčové strategické ciele USA. Pôvodne sa Washington plánoval stiahnuť z Európy a Blízkeho východu, aby sa sústredil na Áziu a rivalitu s Čínou.

„Vojna s Iránom by výrazne oslabila schopnosť USA reagovať v Ázii,“ uviedla Kavanaghová. „Aj nepriamy konflikt si vyžiada rozsiahle využitie prostriedkov protivzdušnej obrany, námorníctva a letectva. Priame zapojenie by znamenalo vyčerpávajúce náklady – a medzitým by Čína získavala strategický náskok.“

Podľa nej teraz Trump stojí pred rozhodnutím: „Mier na Ukrajine – alebo vojna s Iránom. Oboje súčasne neutiahne.“

Izrael ďakuje, Európa varuje

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa viacerých médií poďakoval Spojeným štátom za útok a označil ho za „odvážne rozhodnutie“ amerického prezidenta.

V Európe zaznievali varovné hlasy. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová už v stredu upozornila, že americký vojenský zásah by mohol región „neodvratne vtiahnuť do širšieho a nebezpečnejšieho konfliktu“.

Aj analytička Kavanaghová podporila v rozhovore diplomatické riešenie: „Dúfam, že sa vynaloží skutočné úsilie dostať Irán späť k rokovaciemu stolu – nie hrozbami, ale stimulmi, napríklad zásadným zmiernením sankcií.“

Akú odpoveď zvolí Teherán?

Irán zatiaľ na americký útok vojensky nereagoval. Portál LabNews však vo svojej podrobnej analýze upozorňuje, že Teherán má k dispozícii celý arzenál asymetrických nástrojov: útoky na americké základne v Iraku, Katare alebo Kuvajte, raketové útoky na izraelské územie či akcie spojeneckých milícií ako Hizballáh alebo šiitské jednotky v Iraku.

Osobitné obavy vyvoláva možnosť uzavretia Hormuzského prielivu – jednej z najdôležitejších ropných ciest na svete. Takýto krok by mal okamžité dosahy na svetovú ekonomiku a mohol by vyhnať ceny ropy do rekordných výšok.

V hre sú aj kybernetické útoky a tajné operácie. Irán už v minulosti preukázal schopnosti v oblasti digitálnej vojny – najmä proti energetickej a komunikačnej infraštruktúre na Západe.

Irán tvrdí, že sú otvorené „všetky možnosti“, ako bude reagovať na americké útoky. Spomína sa aj uzavretie Hormuzského prielivu

Zlomový moment alebo sud s pušným prachom

Americké nálety na iránske jadrové zariadenia predstavujú zásadný zlom – tak v jadrovom konflikte s Teheránom, ako aj v stratégii americkej zahraničnej politiky. Hoci vojenská operácia prebehla s výnimočnou presnosťou, jej politické a diplomatické dôsledky sú zatiaľ nejasné.

Či Trump týmto útokom zničil iránsky jadrový program alebo zapálil iskru nekontrolovateľnej eskalácie, ukážu až nasledujúce dni. Jennifer Kavanaghová to zhrnula stručne: „Izrael túto vojnu nemôže viesť bez súhlasu Washingtonu. Spojené štáty držia kľúč – môžu ho použiť na eskaláciu alebo na diplomaciu.“

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK