Svet

Prečo arabské štáty odmietajú palestínskych utečencov

Hoci mnohé arabské štáty verejne prejavujú solidaritu s Palestínčanmi, v skutočnosti sa voči nim často správajú inak. Gaza je pre viaceré krajiny tabu. Čím si vysvetliť tento dvojaký postoj? A existuje vôbec riešenie pre celý región?

V skratke

– Arabský svet je v postoji k Hamasu rozpoltený – medzi tichou podporou a otvoreným odmietaním.
– Skúsenosti z minulosti a obavy z radikalizácie komplikujú vzťahy s palestínskymi utečencami.
– Mierový proces medzi Arabmi a Izraelom je po útoku Hamasu zo  7. októbra 2023 zablokovaný.
– Gaza by sa mohla stať skúšobným modelom novej arabsko-izraelskej rovnováhy síl.

Obavy z Hamasu v arabskom svete

Radikálne islamistické hnutie Hamas vládne Gaze tvrdou rukou od roku 2007. V oblasti so zhruba 2,2 milióna obyvateľov ovláda správu, školstvo, médiá aj bezpečnostné zložky. Kritici hovoria o autoritárskej vláde jednej strany. Od roku 2007 sa v regióne nekonali žiadne voľby. Hamas je čoraz viac izolovaný, a to nielen medzinárodne, ale aj vo vnútri arabského sveta.

Jeho radikálna ideológia a kultúra násilia sú prekážkou nielen pri oživovaní mierového procesu s Izraelom, ale vyvolávajú opatrnosť aj medzi arabskými krajinami. Najmä Egypt sa obáva šírenia radikálneho islamizmu – Hamas je totiž ideologicky prepojený s Moslimským bratstvom, ktoré Káhira považuje za teroristickú organizáciu.

Postoj Egypta je pritom rozhodujúci, pretože z Gazy možno uniknúť len cez hranice s Izraelom alebo Egyptom – a tie sú prísne strážené. Preto sa pásmo Gazy často opisuje ako akési väzenie pod holým nebom. Egyptský priechod Rafah je otvorený len príležitostne a zvyčajne len pre humanitárnu pomoc.

Od Hamasu sa však dištancujú aj iné krajiny regiónu, napríklad Spojené arabské emiráty či Saudská Arábia. Hoci odsudzujú izraelskú ofenzívu, radikálne islamistické hnutia považujú za hrozbu pre stabilitu celého regiónu. Saudský duchovný Ibráhím al-Muhaimíd napríklad vyhlásil: „To, čo Hamas robí proti Izraelu, nie je džihád, ale akt satana.“ Preto sa pásmo Gazy často opisuje ako akési väzenie pod holým nebom.

Podľa americkej Nadácie pre obranu demokracií (FDD) je Rijád znepokojený podobnosťou medzi rétorikou Hamasu voči neveriacim a výrokmi Usámu bin Ládina. Niektorí intelektuáli v Saudskej Arábii dokonca navrhujú, aby obete z Gazy neoznačovali za „mučeníkov“, ale jednoducho za „mŕtvych“, aby sa predišlo náboženskej manipulácii.

Palestínski utečenci – neželaní hostia

Skúsenosti krajín, ktoré v minulosti prijali palestínskych utečencov, boli často bolestivé. Spory na náboženskom a politickom základe, ekonomická záťaž a narušenie stability spôsobili, že mnohé štáty dnes ďalší prílev utečencov odmietajú.

Po vzniku Izraela v roku 1948 ušlo vyše 700-tisíc Palestínčanov do Jordánska, Sýrie a Libanonu. V roku 1967 prišla ďalšia vlna utečencov. V ich radoch pôsobili ozbrojené skupiny, ktoré v hostiteľských krajinách často zakladali paralelné štruktúry moci. V Jordánsku to viedlo v roku 1970 až k ozbrojenému konfliktu, známemu ako „čierny september“. Organizácia za oslobodenie Palestíny (Palestine Liberation Organization, PLO) bola následne vytlačená do Libanonu, kde prispela k ďalším konfliktom.

Prijímajúce krajiny odvtedy zápasia s pretrvávajúcim náporom utečencov. Dnes žije na Blízkom východe približne 5 miliónov palestínskych utečencov vrátane ich potomkov. Izrael kategoricky odmieta uznať ich právo na návrat, čo je podľa odborníkov jeden z hlavných bodov sporu v izraelsko-palestínskom konflikte.

Úloha Iránu, Kataru a Turecka

Hamas má však aj svojich regionálnych podporovateľov. Najvýznamnejším z nich je Irán, ktorý ho považuje za súčasť tzv. „osi odporu“ proti Izraelu – spolu s Islamským džihádom, libanonským Hizballáhom a húthíjskými milíciami v Jemene. Teherán Hamas financuje, vyzbrojuje a vojensky školí.

Kľúčovým hráčom je aj Katar, ktorý dlhodobo poskytuje Hamasu útočisko a finančnú pomoc. Katar často sprostredkúva prímeria medzi Hamasom a Izraelom. Turecko Hamas podporuje najmä politicky – prezident Erdoğan udržiava styky s Hamasom aj s Palestínskou samosprávou. Šéf Hamasu Ismáíl Haníja navštívil Ankaru niekoľkokrát.

Palestínska otázka výzvou pre celý arabský svet

Mier medzi Izraelom a Palestínčanmi je opakovane predmetom medzinárodných snáh. Za vlády Donalda Trumpa vznikla iniciatíva, ktorej cieľom bolo prehĺbiť vzťahy medzi Izraelom a arabskými krajinami – tzv. Abrahámske dohody.

Spojené arabské emiráty a Bahrajn nadviazali v septembri 2020 diplomatické vzťahy s Izraelom. Neskôr sa pridali Maroko a Sudán. Trump vyhlásil, že tieto dohody vyvíjajú tlak aj na Palestínčanov, aby pristúpili na vyjednávania. Podľa Trumpa ide o „prvý skutočný mierový proces na Blízkom východe“.

V rozhovore pre Fox News v roku 2020 Trump zdôraznil, že dohody vyvinú tlak na Palestínčanov, aby rokovali s Izraelom. Na slávnostnom podpise v septembri 2020 uviedol, že vláda USA dostala od Palestínčanov „veľmi jasné signály, že chcú byť súčasťou toho, čo sa deje“.

Zastavil útok zo  7. októbra mierový proces?

Hamas aj Organizácia za oslobodenie Palestíny odmietali Abrahámske dohody od samého začiatku, pretože v nich videli zradu palestínskej veci. Do 7. októbra 2023 podpísali Abrahámske dohody s Izraelom aj Maroko a Sudán. Saudská Arábia bola navyše v pokročilom štádiu rokovaní. Dohoda mala viditeľné účinky. Obchod medzi signatárskymi štátmi vzrástol z takmer nuly v roku 2019 na odhadovaných 10 miliárd USD v prvých troch rokoch. Rozvíjali sa aj diplomatické, politické, vojenské a kultúrne vzťahy.

Brutálne teroristické útoky zo 7. októbra 2023 však tento proces výrazne spomalili, a hoci ho nezastavili, dohodu s Palestínčanmi, ktorú Trump predpovedal ešte v roku 2020, sa nepodarilo dosiahnuť.

Budúcnosť Gazy

Podľa analytika Raphaela S. Cohena je Gaza „krajinou bez dobrých možností“. Aj keby sa dosiahla dohoda o prímerí, nezodpovedanou ostáva otázka: kto tam bude vládnuť? Ako riešiť humanitárnu krízu a čo s miestnym obyvateľstvom?

OSN odhaduje, že vyše 1,8 milióna ľudí v Gaze potrebuje núdzové prístrešie, pričom takmer 70 % budov je poškodených alebo zničených. Obnova by podľa USA mohla trvať až 15 rokov.

Podľa Cohena je pod vládou Hamasu obnova nemožná. No ani jeho zvrhnutie nie je jednoduché – nikto, ani Západ, ani arabskí susedia, sa nechcú tejto úlohy chopiť. Z dlhodobého hľadiska je podľa neho na vytvorenie akýchkoľvek stabilných vyhliadok pre Gazu potrebné odzbrojenie extrémistických síl a spoločenské zmeny.

Pri tom by mohli zohrávať rozhodujúcu úlohu Abrahámske dohody za účasti Palestínčanov.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK