Zaujímavosti

Podľa najnovších trendov by mal človek voňať ako v cukrárni

Hovorí sa, že vôňou vysielame signály do svojho okolia. Aké signály však vysielajú parfémy modernej doby? Podľa ich tvorcov by nám vône mali pripomínať niečo, čo je „jedlé a jemné“.

Pred niekoľkými dňami som išiel do parfumérie kúpiť darček pre manželku. Počas mojej návštevy obchodu minulý rok počas Vianoc som s úžasom zistil, že drvivú väčšinu zákazníkov tvoria mladí muži. Pomyslel som si, že sú tam z rovnakého dôvodu ako ja, aby kúpili vianočný darček pre svoju milovanú osobu.

Počas mojej poslednej návštevy bol zástup mladých mužov ešte väčší. Všimol som si, že sa pohybovali výlučne pri pultoch s pánskymi vôňami. Zrejme som prehliadol nejaký módny trend. Muži sa zjavne veľmi zaujímajú o parfumy. A podľa toho, čo som nedávno čítal, by sme dokonca mali v rôznych hodinách dňa voňať inak.

Ja sám som si vždy vystačil so sotva postrehnuteľnou vôňou od dechtových mydiel, ktoré používam. Asi to v okoloidúcich vyvoláva pocit, že prechádzajú okolo čerstvo vyasfaltovanej cesty.

Moje preferovanie dechtového mydla je pravdepodobne zapríčinené tým, že nie som práve moderný človek.

Zrod moderného parfumérskeho priemyslu

Profesor histórie Alain Corbin vo svojej knihe Narcis a Miazma – dejiny vzťahu ľudstva k vôňam – poukazuje na to, že moderný parfumový priemysel vznikol v 18. storočí medzi novozbohatlíckou buržoáziou vo Francúzsku. Tieto bohaté vrstvy považovali vône cibetu, ambry a pižma, ktoré sa používali v parfumoch, za príliš ťažké, intenzívne a priam odpudzujúce. A je to skutočne tak, keďže ambra sa získavala z tráviaceho traktu veľrýb a cibet z análnej žľazy cibetky. Novodobí boháči túžili po ľahkých vôňach.

Ich modlitby boli vypočuté, keď Blaise Laugier otvoril v roku 1770 v Paríži parfumériu – hneď vedľa bitúnku, rybieho trhu, márnice a preplneného väzenia. Jeden z vtedajších súčasníkov opísal túto oblasť ako „najsmradľavejšie miesto na svete“. Môžeme povedať, že túžba zákazníkov po ľahkých parfumoch mohla byť ešte viac posilnená samotnou cestou do Laugierovho obchodu. Ten ponúkal vône z kvitnúceho Provensálska: fialku, ružu, jazmín, citrón a pomaranč.

Nové parfumy mali mať aj liečivé účinky. Verilo sa, že môžu chrániť pred infekčnými chorobami a pomáhať tráveniu, keď sa aplikujú na telo a oblečenie.

Od mystiky vôní po pragmatické dane

Výroba takýchto voňaviek bola v tom čase nákladná. Predpokladalo sa, že vôňa je dušou kvetu alebo ovocia. Aby sa to zohľadnilo, napríklad duša pupalky dvojročnej sa mohla z organizmu rastliny uvoľňovať len pomaly a s maximálnou starostlivosťou.

Mystiku obklopujúcu proces výroby parfumov v novej ére rozptýlili objavy významného francúzskeho chemika Antoina-Laurenta de Lavoisiera. Vedec zmietol zo stola staré teórie o „štyroch prvkoch“ a rozlúštil štruktúru rôznych chemických zlúčenín. Na základe týchto poznatkov vyvinul systém zdaňovania tovarov v závislosti od stupňa jeho čistoty – od alkoholických nápojov až po parfumy.

Lavoisierova parfuméria bola jedným z podnikov, ktorých sa nové dane dotkli najviac. Významný chemik to nemal ľahké, pretože bol v nemilosti niektorých ľudí. Jeho postavenie hlavného nájomcu colnice mu prinieslo ďalšie ťažkosti a obžalobu počas Francúzskej revolúcie. Proces sa skončil rozsudkom smrti. Lavoisier bol popravený gilotínou 8. mája 1794.

Naopak, daňový systém, ktorý vytvoril, v revolučnom Francúzsku prežil, pretože prinášal štátu vysoké príjmy.

Napoleonova parfumová mánia a triumf gurmánskych vôní

Parfumový priemysel rástol napriek daňovému zaťaženiu – možno aj preto, že Napoleon určoval trendy. Cisár spotreboval 60 flakónov (malých fľaštičiek) parfumu mesačne. Tvrdil, že ak by nespotreboval takéto množstvo, stratil by energiu a elán. Napoleon si dokonca miešal parfumy do vína.

Práve v tomto období zaznamenala svoj prielom kolínska voda. Už v roku 1709 ju vyvinul Talian Johann Maria Farina žijúci v nemeckom Kolíne nad Rýnom. Avšak až začiatkom 19. storočia jasné tóny citrónu a bergamotu definovali jej vôňu. To platí aj pre „gurmánske vône“, ktoré sa od 90. rokov 20. storočia stávajú čoraz populárnejšími. Karamel, káva a vanilka sú tu najčastejšími zložkami – mali by voňať ako v cukrárni.

Keď som išiel do parfumérie vybrať vôňu pre svoju manželku, predavačka vyzerala trochu šokovane: požiadal som o parfum so základom z pižma a ambry, nad ktorým by niektorí ľudia ohŕňali nos. Pani sa ma snažila presvedčiť, aby som si kúpil parfum, ktorý bol „tento rok veľmi populárny“. Avšak po tom, čo som si k nemu privoňal, som zdvorilo odmietol. Čokoládová a karamelová aróma mi udreli do nosa.

Našťastie, rovnako ako ja, aj moja manželka je „predmoderný“ človek.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK