Nedeľa 13. júla, 2025
Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová a čínsky ministrom zahraničných vecí Wang Yi počas stretnutia v rámci 13. strategického dialógu medzi EÚ a Čínou v Bruseli 2. júla 2025. (Foto: François Walschaerts / AFP via Getty Images)
» ,

Peking trestá EÚ v obchode a zároveň hľadá jej podporu proti USA (Analýza)

Čína sa pri tlaku USA usiluje získať EÚ na svoju stranu. Zároveň však zavádza clá a zákazy na európske produkty ako brandy a medicínske zariadenia a pomôcky. To tlačí Brusel k tvrdšej obchodnej obrane.

Čína sa usiluje získať si Európsku úniu na svoju stranu, no zároveň ju trestá. Tento rozpor sa už začína prejavovať.

Čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi 2. júla pricestoval do Bruselu, aby pripravil samit pri príležitosti 50. výročia vzťahov medzi EÚ a Čínou. O dva dni nato Peking uvalil clá až do výšky 34,9 % na európske brandy. 6. júla zašiel ešte ďalej a zakázal väčšine dodávateľov z EÚ uchádzať sa o veľké čínske zmluvy na medicínske zariadenia.

K obom krokom Peking pristúpil priamo počas Wangovho šarmantného turné po Bruseli, Berlíne a Paríži.

Wang žiada Európu, aby stála na strane Pekingu proti rastúcemu tlaku USA. Peking však obmedzuje práve tie vývozy, na ktorých Európe záleží. Takýto prístup podľa analytikov od seba Čínu a EÚ ešte viac vzďaľuje.

Analytici poznamenávajú, že bezpečnosť Európy je stále závislá od Washingtonu. Zároveň jej dochádza trpezlivosť s čínskymi trhovými bariérami, pričom pokračujúca čínska podpora ruskej vojny na Ukrajine robí z akýchkoľvek rečí o politickom zbližovaní Číny s EÚ len prázdne slová.

Pekingský dvojúder

4. júla čínske ministerstvo obchodu uvalilo clá až do výšky 34,9 percenta na brandy vyrobené v EÚ, s platnosťou od nasledujúceho dňa a s odvolaním sa na porušenia antidumpingových pravidiel. O dva dni neskôr, 6. júla, čínske ministerstvo financií oznámilo, že spoločnosti z EÚ, ktoré nevyrábajú v Číne, sa už nemôžu uchádzať o veľké nemocničné tendre; neeurópski uchádzači musia obmedziť komponenty vyrobené v EÚ na maximálne 50 % hodnoty zmluvy.

Obmedzenia sa vzťahujú na kontrakty na medicínske zariadenia a pomôcky v hodnote viac než 45 miliónov jüanov (približne 5,37 milióna eur).

Obmedzenia sa týkajú produktov, v ktorých EÚ patrí medzi svetovú špičku – od protéz a chirurgických nástrojov až po endoskopy a umelé orgány. Jediná výnimka za vzťahuje na medicínske zariadenia, ktoré dokážu dodať len európske spoločnosti.

Brusel roky poukazuje na skutočnosť, že kým približne 95 % verejných tendrov EÚ je otvorených pre zahraničné firmy, európske spoločnosti nemajú takmer žiadny prístup k čínskym štátnym zákazkám.

20. júna Európska komisia nakoniec pristúpila ku konkrétnym krokom: pomocou nového nástroja medzinárodného obstarávania zakázala čínskym firmám uchádzať sa o tendre EÚ na medicínske zariadenia a pomôcky v hodnote viac ako 5 miliónov eur na území celého 27-členného spoločenstva.

Brandy a medicínske zariadenia a pomôcky sú len najnovšími zdrojmi napätia. Brusel prešetruje čínske ponuky na veterné turbíny, železničné projekty a solárne panely, pričom uvalil predbežné clá až do výšky 35,3 % na čínske elektrické vozidlá, ktoré sú silne dotované štátom.

Analytik pre čínske záležitosti Wang He uviedol pre Epoch Times, že opatrenia EÚ nasledovali po mesiacoch vyšetrovania, dialógu a neúspešných rokovaní. Skonštatoval, že Peking bez akéhokoľvek argumentu „odpovedal okamžite spustením totálnej odvetnej konfrontácie“.

Táto čínska „vlčia“ diplomacia, ako ju nazýva analytik, „predstavuje ťažkú ranu pre vzťahy medzi Čínou a EÚ“.

„Wang Yi prišiel do Európy s cieľom pritiahnuť EÚ bližšie k Číne a zabiť klin medzi EÚ a USA,“ dodal. „Avšak pokiaľ ide o ekonomické záujmy, Peking odmieta urobiť skutočné ústupky. Čína chce, aby EÚ stála na jej strane, no zároveň sa k nej správa tvrdo. To sa vzájomne vyvracia.“

Čínska podpora Ruska

Dôvera už bola naštrbená v súvislosti s Ukrajinou.

„Podporovať vojnu v Európe a zároveň hľadať bližšie väzby s Európou je rozpor, ktorý musí Peking riešiť,“ varovala Wang Yiho počas ich stretnutia v Bruseli 2. júla šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.

Za zatvorenými dverami Wang údajne povedal Kallasovej, že Peking si nemôže dovoliť ruskú porážku z obavy, že Spojené štáty by sa potom plne sústredili na Čínu – priznanie, ktoré sa odchyľuje od obvyklých tvrdení Pekingu o neutralite.

Kallasová naliehala na Peking, aby „ukončil všetku materiálnu podporu“ ruskej vojnovej mašinérie.

Oleh Ivaščenko, šéf ukrajinskej Služby zahraničnej rozviedky, koncom mája vyhlásil, že má „potvrdené“ spravodajské informácie, podľa ktorých Čína dodáva súčiastky, špeciálne chemikálie, pušný prach a elektroniku pre drony prinajmenšom 20 ruským zbrojným továrňam.

Podľa neho začiatkom roka 2025 pochádzalo 80 % kľúčovej elektroniky v ruských dronoch z Číny, pričom bola často prepravovaná cez schránkové spoločnosti.

Dôsledky ruskej vojny na Ukrajine sa napokon dotkli aj čínskeho majetku. Ruský dronový útok na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa medzi 3. a 4. júlom poškodil čínsky konzulát: v troskách dronov použitých pri útoku boli nájdené čínske súčiastky.

Limity Pekingu

Podobne ako v prípade Spojených štátov má Čína nevyrovnaný obchodný prebytok aj s Európou – viac než 300 miliárd dolárov v roku 2024 –, takže priama odveta by mohla Pekingu uškodiť viac ako Bruselu.

Bezpečnosť Európy je krytá Washingtonom prostredníctvom NATO a Spojené štáty sú zároveň jej najväčším vývozným odberateľom.

„Medzi Washingtonom a Pekingom si Európa takmer určite vyberie USA,“ uviedol Yeh Yao-Yuan, profesor medzinárodných štúdií na University of St. Thomas v Minnesote.

„Dôvera sa rýchlo rozpadá. Pekingský pokus získať si EÚ viedol ešte k väčšiemu napätiu,“ povedal pre Epoch Times

Tým, že blokuje medicínske tendre, Peking riskuje vlastné straty. Špičkové medicínske zariadenia a pomôcky zostávajú jedným z mála sektorov, kde je Čína silno závislá od európskej technológie, poznamenal Wang He.

„Čína riskuje, že svojim vlastným pacientom odoprie vybavenie svetovej úrovne,“ uviedol.

Patová situácia naberá na intenzite. Zatiaľ čo Brusel skúma čínske turbíny, železničné vozne a solárne moduly, Peking hrozí obmedzeniami na európsky syr a bravčové mäso.

„Peking si myslí, že je dosť silný na to, aby ho ostatní museli počúvať,“ povedal Yeh. „Ale Európa sa mu pomaly vzďaľuje.“

Frank Tian Xie, profesor na University of South Carolina Aiken, pochybuje, že Peking dokáže vytvoriť antiamerický blok.

Uprostred globálnych obchodných rokovaní Washington pripravuje nové clá, ktoré zasiahnu čínske aj európske exporty, uviedol Xie. Keďže Peking tiež tlačí na obchod s EÚ, Európa získa len málo čo, ak sa postaví na stranu Číny.

Hoci podľa neho konflikty medzi národmi často vyzerajú, akoby boli o územia alebo o náboženstvo, ich hlavnou príčinou sú zvyčajne ekonomické záujmy; pre Čínu je obchodná vojna zároveň otázkou národnej bezpečnosti.

Čínsky vodca Si Ťin-pching dúfal, že 50. výročie vzťahov medzi Čínou a EÚ ukáže partnerstvo, ktoré Európu oddelí od väzby na Washington. Namiesto toho čínski a európski diplomati dnes hovoria o „manažovaní rozdielov“ namiesto oslavovania spoločných prienikov.

EÚ zatiaľ nemá v úmysle odtrhnúť sa od Číny, povedal Yeh. Nemecko a Francúzsko chcú mať stále prístup k obrovskému spotrebiteľskému čínskemu trhu, avšak vyššie riziká už spomaľujú nové investície. Medzitým Brusel schvaľuje rad pravidiel na „znižovanie rizík“. To signalizuje, že bude využívať nástroje na ochranu obchodu agresívnejšie než kedykoľvek predtým.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.

Prečítajte si aj