Piatok 6. decembra, 2024
Maďarský premiér Orbán v Číne. Na snímke čínsky prezident Si Ťin-pching si podáva ruku s maďarským premiérom Viktorom Orbánom 25. apríla 2019 (Andrea Verdelli/Pool/ Getty Images)

Orbán verí, že Čína môže pomôcť k mieru medzi Ruskom a Ukrajinou. Avšak vojna jej môže skôr vyhovovať

Maďarský premiér Viktor Orbán nedávno vyvolal rozruch svojimi vyjadreniami o potenciálnej úlohe Číny pri riešení vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Orbán vyzdvihol Čínu ako kľúčového aktéra v snahe dosiahnuť mier, pričom označil svoju cestu do Pekingu z 8. júla za „mierovú misiu 3.0“. Tento výrok prichádza po sérii diplomatických návštev v Kyjeve a Moskve. Orbánov optimizmus ohľadom čínskeho mierového potenciálu však vzbudzuje kontroverzie, vzhľadom na historicky blízke vzťahy medzi Čínou a Ruskom, ktoré Čína svojou diplomatickou a ekonomickou politikou neprestala podporovať ani počas prebiehajúcej vojny na Ukrajine.

Maďarský premiér Viktor Orbán nedávno o konflikte na Ukrajine uviedol, že „nemôžeme sedieť a čakať, kým sa vojna zázračne skončí“, a dodal, že treba urobiť „prvé kroky k mieru“.

Orbánov postoj ku konfliktu komentoval na platforme X aj Donald Trump mladší: „Premiér Orbán, rovnako ako môj otec, chce, aby sa do sveta vrátil mier. Dosť bolo neustálych vojen a nekonečných peňazí na ich financovanie… Konečným cieľom musí byť mier. Blahoslavení sú tvorcovia mieru.“

V tomto duchu sa Orbán vyjadril aj v sérii nových príspevkov o svojej návšteve Číny. Svoju návštevu z 8. júla prehlásil za „mierovú misiu 3.0“ a tvrdí, že „Čína je kľúčovou mocnosťou pri vytváraní podmienok pre mier vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou“.

„Preto som sa prišiel stretnúť s prezidentom Si do Pekingu, a to len dva mesiace po jeho oficiálnej návšteve Budapešti,“ dodáva Orbán.

„Prezident Si mi dnes jasne povedal, že Čína bude pokračovať v úsilí o vytvorenie podmienok pre mier. Nie sme sami! Mierová misia bude pokračovať,“ píše Orbán na svojom profile.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vpravo) si podáva ruku s maďarským premiérom Viktorom Orbánom po vystúpení na tlačovej konferencii v Kyjeve 2. júla 2024 uprostred ruskej invázie na Ukrajinu (GENYA SAVILOV/ AFP Getty Images)
Maďarský premiér Viktor Orbán sa stretáva s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve 5. júla 2024 (VALERY SHARIFULIN / POOL/AFP Getty Images)

Pred návštevou Číny Orbán navštívil ruského prezidenta Vladimira Putina, aby s ním prediskutoval možnosti urovnania vojny na Ukrajine a prípadné základy budúcej bezpečnostnej architektúry v Európe. Mnohí európski lídri podporujúci Ukrajinu sa od tejto návštevy dištancovali.

O mierových snahách rokoval ešte pred návštevou Ruska s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Po návšteve Ukrajiny, Ruska a Číny odcestuje Orbán na návštevu USA, ktorú označuje za ďalšiu zastávku pri hľadaní mierového riešenia vojny na Ukrajine

Číne môže vojna vyhovovať

Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching si pripíjajú počas recepcie po stretnutí v Kremli v Moskve 21. marca 2023 (Foto: PAVEL BYRKIN / SPUTNIK / AFP Getty Images)

Peking nikdy neodsúdil ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, ani neprestal nakupovať ruskú ropu a energie. Pred inváziou na Ukrajinu podpísali Čína a Rusko dohodu o „neobmedzenej spolupráci“.

Podľa experta na Čínu Philipa Cunninghama je Rusko voči Číne v historicky slabom postavení, pričom ruská vláda sa správa ako vazalský štát. V článku v časopise China-U.S. Focus napísal, že vyhlásenia sú „plné jazyka, ktorým Rusko demonštruje svoju vernosť nielen štandardným zahraničnopolitickým postojom, ako napríklad v otázke Taiwanu, ale aj novým, inovatívnym a doposiaľ neovereným víziám, ktoré presadzuje (čínsky vodca) Si“.

Z analytického hľadiska je Čína vo vzťahu k Rusku skôr tým, kto dlhodobo podporuje a umožňuje v nej pokračovať.

Ruský prezident Vladimir Putin najprv opakovane potvrdil, že neplánuje útok na Ukrajinu, ale na otvorení zimných olympijských hier v Pekingu začiatkom februára 2022 sa stretol s najvyšším čínskym predstaviteľom Si Ťin-pchingom, kde podpísali spomínanú dohodu o „neobmedzenej spolupráci“. Asi o 20 dní neskôr sa začala vojna na Ukrajine.

Niektoré strategické analýzy ukazujú, že taktika Čínskej komunistickej strany (ČKS) je zameraná na podporu rozpútania niekoľkých vojenských konfliktov naraz v rôznych častiach sveta, aby zamestnala Spojené štáty. Prvým z nich je podľa analytikov Ukrajina, druhým konflikt medzi Hamasom a Izraelom.

Na obzore sú aj ďalšie konflikty vrátane konfliktu s Taiwanom, najmä v Juhočínskom mori. ČKS sa už dlhobo snaží rozšíriť svoju vojenskú prítomnosť v morskej oblasti, cez ktorú prechádzajú kľúčové medzinárodné obchodné a dopravné trasy. Konflikty na Ukrajine, v Izraeli a inde by mohli naviazať vojenskú (minimálne materiálnu) podporu USA a krajín EÚ, čím sa obmedzí ich schopnosť prípadnej intervencie pri pokusoch čínskeho režimu o anexiu Taiwanu alebo ďalšieho zaberania oblasti Juhočínskeho mora.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj