Svet

Šokujúce tvrdenia o praktikách ruskej armády: zranený je záťaž, mŕtvy je úspora

Ruskej armáde sa viac oplatí zabiť svojho zraneného vojaka než ho zachrániť, tvrdí český publicista bieloruského pôvodu Andrej Fiskovec.

„Prečo by, preboha, armáda systematicky vraždila vlastných ľudí? Odpoveď je rovnako banálna ako brutálna. Nie je v tom žiadna vyššia ideológia. Sú v tom len tri veci: peniaze, strach a účtovníctvo,“ píše v článku zverejnenom na stránke forendors.cz.

Finančná záťaž

Fiskovec, rodným menom Poleščuk, pravidelne informuje o rusko-ukrajinskom konflikte a od februára 2022 píše svoje súhrny prakticky každý deň. Jeho účet na sieti X @andrewofpolesia aktuálne sleduje 121- tisíc ľudí.

Publicista v spomínanom článku konštatuje, že vážne zranený vojak ruskej armády sa z hľadiska korporátneho účtovníctva môže stať v modernej vojne vedenej dronmi a pri stálom monitorovaní (surveillance) logistickým problémom. „Drahým, pomalým a extrémne riskantným.“

Fiskovec uvádza, že vážne zranený vojak má podľa platných predpisov nárok na kompenzáciu vo výške 3 miliónov rubľov (vyše 25 000 eur). Preto sa pre ruskú armádu stáva finančnou záťažou. Avšak mŕtvy vojak, ktorý nie je oficiálne mŕtvy, ten nestojí nič.

„Prečo riskovať evakuačný tím a platiť milióny, keď stačí jedna guľka alebo granát zhodený z vlastného dronu? Zranený je jednoducho „vynulovaný“. Jeho telo zostane v šedej zóne a on sám je administratívne preradený do kolónky „nezvestný“ (MIA). Pre štát čistá úspora,“ píše Fiskovec.

„Výhodou“ vynulovania je podľa neho aj skutočnosť, že zajatí zranení vojaci nepriateľovi prezrádzajú cenné informácie o pozíciách, veliteľoch, náladách a zločinoch.

„Ako hovoria sami vojaci, zranení sú zabíjaní, aby „priveľa nerozprávali“ (nepovedali nejaké zbytočné veci). Je to účtovníctvo smrti, ktoré rieši problém s logistikou, financiami a bezpečnosťou naraz.“

Zahladzovanie stôp

Ako však môžu týmto spôsobom miznúť ruskí vojaci po stovkách a bez toho, aby niekomu chýbali? Odpoveďou je podľa Fiskovca vojenská byrokracia maskovaná za správne formuláre a pečiatky.

„Prvý, najobľúbenejší nástroj sa volá „SOČ“ (samovoľnoje ostavlenije časti). Neoprávnené opustenie jednotky. Je to byrokratické kúzlo. Veliteľ vojaka zavraždí, telo nechá zmiznúť a do papierov napíše, že utiekol,“ vysvetľuje Fiskovec.

Príbuzní mŕtveho namiesto finančnej kompenzácie a statusu hrdinu nedostanú nič, len označenie rodina dezertéra, dopĺňa. „Hlavné je, že štát ušetrí. Žiadne výplaty, žiadne kompenzácie, žiadne náklady na pohreb. Vojak proste prestal existovať. Je vynulovaný aj v účtovníctve,“ dodáva.

Ak sa vyskytnú problémy s ukrytím mŕtvol, telá sa zakopávajú v lesoch, hádžu do riek (zaťažené, aby nevyplávali) alebo do nich párkrát strelia a nechajú ich na bojisku, aby vyvolali dojem smrti v boji, uzatvára Fiskovec.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK