Domov, Svet » EÚ

Nový systém emisných povoleniek zdraží od roku 2027 kúrenie pre domácnosti. Náš parlament nesúhlasí a žiada odklad

Európska únia v roku 2023 schválila rozšírenie systému obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS) aj na vykurovanie budov a cestnú dopravu. Tento nový systém, označovaný ako ETS2, má začať platiť od roku 2027 a zasiahne aj domácnosti. Kritici upozorňujú, že opatrenie môže zvýšiť životné náklady domácností a firiem, ak nebude sprevádzané znížením iných daní či cielenými kompenzáciami. Európska komisia pripravuje návrhy, ako negatívne dopady zmierniť, napríklad prostredníctvom Sociálneho klimatického fondu, no o konečnej podobe systému sa ešte rokuje.

Európski lídri ešte dolaďujú plán

Európska únia (EÚ) si svoj dlhodobý plán dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050 rozdelila na viaceré míľniky. Ešte v roku 2023 Rada EÚ a Európsky parlament schválili novelu smernice o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci EÚ, ktorou zaviedli systém tzv. ETS2 (Emission Trading System).

Téma emisných povoleniek pre domácnosti sa aktuálne stala v EÚ veľmi diskutovanou pre obavy z ich finančných dopadov. Skupina krajín vedená Českou republikou preto vyzvala Európsku komisiu, aby zasiahla a napríklad zastropovala ceny povoleniek. 

Lídri EÚ sa 23. októbra v Bruseli dohodli, že do roku 2040 znížia emisie skleníkových plynov o 90 % oproti úrovniam z roku 1990. Nový cieľ nadväzuje na záväzok znížiť emisie o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť spomínanú klimatickú neutralitu do roku 2050.

„Nikto z nás nespochybňuje cieľ ochrany klímy. Všetci zastávame názor, že to musíme skombinovať s konkurencieschopnosťou európskeho priemyslu,“ vyhlásil počas rokovania nemecký kancelár Friedrich Merz.

Niektoré štáty, ako Poľsko, požadujú revíznu doložku, aby bolo možné cieľ prispôsobiť vývoju technológií či ekonomickej situácii.

Predstavitelia členských krajín zdôraznili potrebu spojiť ochranu klímy s konkurencieschopnosťou priemyslu a s finančnou udržateľnosťou, najmä vzhľadom na iné priority EÚ, ako sú obrana proti ruskej agresii alebo podpora podnikania. 

Diskutovalo sa aj o opatreniach na ochranu občanov pred rastom cien energií a o pomoci firmám ohrozeným lacnými dovozmi tovarov z Číny či americkými clami.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila prechod na čistú ekonomiku za príležitosť na posilnenie európskeho priemyslu a zníženie závislosti od Číny v oblasti zelených technológií. 

„Je to veľká obchodná príležitosť pre Európu. Jej využitie si vyžaduje vytrvalosť a neúnavnú snahu čeliť našim konkurentom, počnúc Čínou,“ uviedla.

Podrobnosti plánu budú ešte schvaľovať ministri členských štátov začiatkom novembra, keďže zostávajú otvorené sporné otázky, napríklad využívanie zahraničných emisných kreditov. 

Systém ETS2 do svojich právnych poriadkov transponovala zatiaľ približne polovica členských krajín. Slovensko tak urobilo čiastočne prijatím novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami v roku 2024.

Emisné kvóty zasiahnu už aj domácnosti

Doteraz emisné kvóty predstavovali finančnú záťaž najmä pre veľké priemyselné a energetické podniky a leteckú dopravu. Veľkí znečisťovatelia musia svoje emisie CO₂ vyrovnávať prostredníctvom emisných kvót, tzv. povoleniek.

V ďalšom kroku sa EÚ a jej členské štáty rozhodli rozšíriť systém emisných kvót, ktorý zatiaľ platil len pre priemysel, energetiku a leteckú dopravu (ETS1) aj na vykurovanie budov (teda domácnosti, služby) a cestnú dopravu. Od roku 2027 budú za emisie CO₂ platiť nielen pre veľké firmy, ale majú sa rozšíriť aj na dopravu a domácnosti, ktoré vykurujú plynom, uhlím alebo používaním fosílnych palív, vrátane pohonných látok (benzín, nafta). 

Domácnosti nebudú kupovať emisné povolenky priamo. Dodávatelia pridajú cenu emisnej povolenky do faktúr za plyn, uhlie a palivá. Zavedenie nového systému emisných povoleniek ETS2 tak pravdepodobne povedie k zdraženiu kúrenia pre domácnosti a k rastu inflácie, preto ho viaceré krajiny, vrátane Slovenska a Česka, odmietajú.

„Dodávateľ plynu bude musieť na dodaný plyn pripočítať cenu emisnej povolenky. V prípade, že cena emisnej kvóty bude na úrovni okolo 80 eur za tonu, tak to bude znamenať zhruba 160 eur ročne na danú domácnosť,“ objasnil pre STVR energetický analytik Radovan Potočár.

Ceny povoleniek sú obchodovateľné na burze

Podľa Potočára môžu ceny emisných povoleniek ďalej rásť, keďže sa obchodujú na burze, ktorá ich tlačí nahor. Do roku 2030 by tak mohli dosiahnuť až 250 eur za povolenku.

„Najživšia debata sa točí okolo finančného dopadu na spotrebiteľov. A keďže s úplnou istotou nikto na 100 % nevie, ako sa budú ceny emisných kvót vyvíjať, debata je naozaj živá a rozptyl odhadov široký. Je to daň s pohyblivou a ťažko predvídateľnou sadzbou (podniky pod ETS1 vedia svoje),“ poznamenal analytik na sociálnej sieti.

Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda upozorňuje, že zdražie kúrenie, pohonné látky a v konečnom dôsledku aj ďalšie tovary a služby, čo by mohlo mnohým rodinám spôsobiť vážne finančné problémy

„Dvestopäťdesiat eur za kus znamená, že bežné slovenské domácnosti, ktoré kúria uhlím či plynom a majú jedno auto na naftu či benzín, zdražia ročné náklady o zhruba tritisíc eur,“ nacenil ekonóm.

Nepredvídateľnosť novej „dane“

Potočár na sociálnej sieti pripomenul, že Slovensko už časť legislatívy (smernice EÚ  ETS2) transponovalo a o povolenie na emisie požiadalo približne 140 firiem. Podľa jeho prepočtov pri spotrebe 10 MWh plynu ročne by pri cene 80 eur za tonu CO₂ mohol ročný dopad na domácnosť predstavovať zhruba 160 eur, no konečný efekt bude závisieť od vývoja cien kvót aj od spotreby energie.

Odborník na energie za problém označil nepredvídateľnosť novej dane, ktorá závisí od kolísania cien emisných kvót a môže výrazne ovplyvniť náklady domácností a firiem, a  rast celkového daňového a poplatkového zaťaženia.

„Niekde je u nás zaťaženie extrémne (práca) alebo absurdné (transakčná daň), inde relatívne nízke. Lenže kardinálnym problémom je rast daňového bremena ako celku. Vynútených platieb pribúda a sadzby existujúcich záťaží rastú. Čoraz väčšie prerozdeľovanie vládou, čoraz menej ekonomických rozhodnutí v rukách firiem a domácností,“ zhrnul Potočár.

Náš parlament žiada odklad

Slovenský parlament v utorok (28. 10.) odmietol rozšírenie systému emisných povoleniek ETS2 na budovy a dopravu v jeho súčasnej podobe. Poslanci na pôde Národnej rady schválili uznesenie, ktorým vyjadrujú nesúhlas s aktuálnym nastavením mechanizmu ETS2. Upozornili, že systém by neprimerane zvýšil náklady domácností na energie a prehĺbil riziko energetickej chudoby. Slovenským zákonodarcom chýba zavedenie systému dostatočných alternatív a kompenzačných opatrení s cieľom zmierniť drvivé dosahy.

Národná rada (NR) SR na návrh skupiny poslancov koaličnej strany Hlas-SD preto vyzvala vládu, aby v EÚ presadzovala odloženie účinnosti ETS2, kým nebudú prijaté sociálne a ekonomické ochranné opatrenia pre domácnosti a malé podniky. 

„Cieľom predkladaného uznesenia je vyjadriť zásadný nesúhlas NR SR s rozšírením systému obchodovania s emisnými kvótami Európskej únie (ETS2) na sektor budov a cestnej dopravy v jeho súčasnej podobe a poukázať na jeho vážne sociálne a ekonomické dôsledky pre obyvateľov Slovenskej republiky,“ predostrela v odôvodnení uznesenia skupina poslancov v predloženom návrhu.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK