Nedeľa 26. júla, 2026
Migranti na palube člna, ku ktorému sa blíži loď SOS Humanity v Stredozemnom mori 24. novembra 2025 (Foto: Marcel Beloqui Evardone/Middle East Images/AFP via Getty Images)
»

Nový migračný pakt EÚ štartuje 12. júna: po tragédii s 1 200 obeťami na mori prichádzajú prísnejšie pravidlá

Od začiatku roka sa v Stredozemnom mori utopilo alebo je nezvestných viac než 1 200 utečencov. Francúzska poslankyňa Edwige Diazová označila túto ľudskú tragédiu za úplne zbytočnú. Kým socialisti sa zasadzujú za legálne cesty vstupu a rozšírenie humanitárnych opatrení, konzervatívci požadujú prísnejšie hraničné kontroly a dôslednejšie vyhosťovanie. Balík opatrení EÚ v oblasti azylu a migrácie má za cieľ lepšie riadiť migráciu.

Rok 2026 sa v Európe v oblasti Stredozemného mora niesol v znamení nových smutných rekordov. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu od januára na mori zahynulo alebo je nezvestných viac ako 1 200 utečencov.

Približne 1 000 z týchto úmrtí bolo zaznamenaných už v prvom štvrťroku. Ide o najsmrteľnejší začiatok roka od začiatku zberu údajov touto organizáciou v roku 2014. Medzi koncom marca a začiatkom apríla sa potopilo päť lodí s utečencami. Len za jediný týždeň zahynulo viac než 180 ľudí.

„Tejto ľudskej tragédii bolo možné úplne zabrániť,“ povedala francúzska poslankyňa a podpredsedníčka strany Rassemblement National Edwige Diazová v rozhovore pre francúzsku edíciu Epoch Times. Diazová z toho obvinila „socialistickú politiku“. Tá podľa nej podporuje nebezpečné plavby tým, že živí ilúziu o lepších príležitostiach pre utečencov v Európe. Diazová poukazuje na preťažený sociálny systém vo Francúzsku. „Už nemáme prostriedky na prijímanie obyvateľstva, ktoré z veľkej časti žije na úkor miestnych obyvateľov,“ skonštatovala.

Socialisti chcú rozšíriť legálne cesty a pomoc utečencom

Strany sociálnodemokratického a ľavicového zamerania sa v Európe vo veľkej miere zhodujú v tom, že počet úmrtí v Stredozemnom mori by sa mal znížiť predovšetkým rozšírením legálnych možností vstupu, nie ďalším sprísňovaním hraničnej politiky.

Aliancia Nový ľudový front (Nouveau Front Populaire, NFP) vo Francúzsku navrhla zriadiť štátnu agentúru pre záchranu na mori a na súši a uznať status klimatického utečenca. Ide o zoskupenie strán so socialistickými programami, ktoré vzniklo počas parlamentných volieb v roku 2024. NFP pritom poukázala na odhad Svetovej banky, podľa ktorého by do roku 2050 mohlo byť k migrácii prinútených 216 miliónov ľudí. Okrem toho požadovala rozšírenie sociálnej pomoci pre utečencov, ako aj legalizáciu pracovníkov, ktorí vstúpili do krajiny nelegálne a už sa nachádzajú na francúzskom území.

V Nemecku predstavili sociálni demokrati a Zelení vo svojich volebných programoch na rok 2025 podobný prístup. Obe strany odmietli uzatváranie hraníc a vracanie migrantov ako nezlučiteľné s nemeckým ústavným poriadkom a záväzkami vyplývajúcimi z členstva v EÚ.

Namiesto toho požadovali záväzné prerozdeľovanie žiadateľov o azyl v rámci celej EÚ, rýchlejšiu integráciu uznaných utečencov na trh práce a rozšírenie humanitárnych koridorov. Strana Zelených sa navyše vyslovila za zahrnutie klimatickej migrácie do medzinárodných rámcov ochrany.

Konzervatívci požadujú hraničné kontroly a deportácie

Diazová o návrhu na zriadenie štátnej záchrannej agentúry povedala: „Toto nahráva prevádzačom.“ Jej strana sa vyslovuje za zachytávanie lodí s utečencami, ktoré sa pokúšajú dostať k európskym brehom. Po zaistení bezpečnosti všetkých osôb na palube by mali byť plavidlá vrátené do prístavu, z ktorého vyplávali.

Diazová požaduje, aby sa potenciálnym utečencom dalo jasne najavo, že nelegálny vstup nepovedie k legalizácii pobytu, že nelegálni prisťahovalci nebudú mať prístup k sociálnemu bývaniu ani k sociálnym dávkam a že rozhodnutia o vyhostení sa budú dôsledne vykonávať.

Okrem toho upozornila na možné bezpečnostné dôsledky masovej migrácie. Podľa najnovšej správy SPACE I Rady Európy (údaje za rok 2025) predstavujú cudzinci približne 25 % väzenskej populácie vo Francúzsku, 31 % v Taliansku a približne 33 % v Španielsku. V Nemecku bol ich podiel vlani 49 % a v Rakúsku 53 %.

V Nemecku koalícia vedená spolkovým kancelárom Friedrichom Merzom (CDU) presadzuje trvalé hraničné kontroly, vybavovanie žiadostí o azyl v bezpečných tretích krajinách a pozastavenie zlučovania rodín pre osoby s podmieneným azylom.

V Taliansku zaviedla premiérka Giorgia Meloniová model, ktorý si medzičasom získal pozornosť v celej Európe – taliansko-albánsku dohodu. Podľa nej sú utečenci zachránení na mori prevážaní do prijímacích centier prevádzkovaných Talianskom na území Albánska.

Talianske súdy tento zámer opakovane zablokovali a mimovládne organizácie zaoberajúce sa pomocou utečencom ho kritizovali. Meloniová však na ňom trvala naďalej a ako právny základ uviedla migračný a azylový pakt EÚ, ktorý nadobúda účinnosť 12. júna. Jeho zavedenie by umožnilo projekt v plnom rozsahu realizovať.

Počas prvého roka Meloniovej vo funkcii, teda v roku 2023, sa počet prisťahovalcov výrazne zvýšil: bolo ich 157 651 v porovnaní so 105 131 z predchádzajúceho roka. V roku 2024 klesol na 66 617 a v roku 2025 zostal takmer nezmenený (66 316).

Podľa konzervatívcov nie sú nové opatrenia EÚ dostatočné

Podľa troch konzervatívnych frakcií v Európskom parlamente nie sú opatrenia, ktoré sa v súčasnosti zavádzajú v Bruseli, dostatočné. Európski konzervatívci a reformisti, Patrioti za Európu a Európa suverénnych národov hlasovali v marci tohto roka za reformu migračnej politiky EÚ.

Zároveň však zdôraznili, že ju treba chápať len ako minimálny štandard, nie ako hornú hranicu. Reforma zavádza prísnejšie opatrenia voči utečencom, ktorí sa bránia vyhosteniu, vrátane dlhšieho zadržiavania a celoeurópskych zákazov vstupu do schengenského priestoru.

Socialistické strany tvrdia, že politika odstrašovania bez rozšírenia legálnych možností vstupu len vytláča utečencov na ešte nebezpečnejšie trasy. Konzervatívci namietajú, že rozšírenie legálnych ciest a garantovaná záchrana na mori by mohli vytvoriť ďalšie stimuly pre prevádzačské siete. Z ich pohľadu môže odstrašovanie fungovať len vtedy, ak členské štáty nebudú povinné utečencov prijímať alebo ak v prípade odmietnutia nebudú musieť platiť finančné kompenzácie.

Balík opatrení EÚ v oblasti migrácie a azylu, ktorý nadobúda účinnosť 12. júna, neuspokojuje ani jednu z týchto strán.

V rámci mechanizmu solidarity musia členské štáty buď prijať 21 000 presídlených utečencov, alebo prispieť do spoločného fondu sumou 420 miliónov eur – teda 20 000 eur za každého neprijatého utečenca. Alternatívou je poskytnutie logistickej alebo materiálnej pomoci krajinám, ktoré sú vystavené migračnému tlaku.

Podľa konzervatívcov sú povinné finančné príspevky obmedzením národnej suverenity, pričom nemajú žiadny citeľný odradzujúci účinok na migrantov.

Článok bol preložený z nemeckej a americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?

Prečítajte si aj