Domov, Svet » EÚ

Nová správa europarlamentu hovorí o globálnom úpadku demokracie a ľudských práv. Slováci väčšinou proti

Na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnilo v Štrasburgu od 19. do 22. januára, sa europoslanci venovali jednej z najzávažnejších tém medzinárodnej politiky uplynulého roka – globálnemu úpadku v oblasti ľudských práv a demokracie. 

20. januára sa na túto tému konala rozprava. Zákonodarcovia diskutovali o výročnej správe za rok 2025, ktorá sumarizuje obavy z rastúcich represívnych tendencií v mnohých regiónoch, kybernetickej vojny, dezinformácií až po vládne zásahy do občianskych slobôd. 

„Návrh textu prijatý v decembri 2025 vo Výbore pre zahraničné veci zdôrazňuje, že demokracia je na celom svete na ústupe,“ konštatoval Európsky parlament v spravodaji k spomenutému plenárnemu zasadnutiu.

Správa nemala predstavovať iba zoznam najzávažnejších aspektov globálneho úpadku v oblasti ľudských práv a demokracie. Obsahovala výzvu, aby Európska únia a jej inštitúcie aktívnejšie chránili a podporovali demokratické princípy vo svete.

Uvedená správa tiež v rámci globálneho úpadku demokracie a právnych štátov poukázala na čoraz častejšie sa objavujúce javy ako manipulácia volieb, obmedzovanie nezávislých médií, zneužívanie kybernetických nástrojov proti občanom a tlak na medzinárodné inštitúcie. 

Vystúpenie spravodajcu

Spravodajca Francisco Assis z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) v úvode upozornil, že každoročná debata už nie je len „rituálom“, ale varovaním. Podotkol, že aj najnovšia správa potvrdzuje negatívnu tendenciu úpadku ľudských práv a demokracie v mnohých častiach sveta.

„S každou ďalšou správou sa potvrdzuje trend úpadku ľudských práv a demokracie v rôznych častiach sveta vrátane krajín, ktoré boli ešte donedávna majákmi demokratických hodnôt,“ poznamenal portugalský politik. 

Autokrati sú podľa neho čoraz odvážnejší a neštítia sa používať moderné nástroje represie – od kybernetických útokov a zasahovania do volieb až po masové dezinformačné kampane. Assis kritizoval aj skutočnosť, že v návrhu nového viacročného finančného rámca EÚ na roky 2028 a 2034 absentuje samostatný program pre ľudské práva.

Správa sa podľa neho venuje terapii, čiže tomu, aké politiky EÚ môže a mala by uplatňovať, aby zvrátila túto negatívnu dynamiku. Ocenil aj snahu o zavedenie demokratických štandardov v spolupráci s tretími krajinami, ktoré by umožnili väčší tlak na dodržiavanie ľudských práv a slúžili by ako podmienka pre prístup k finančnej pomoci.

Kallasová: Ambície bez peňazí sú len prázdnou rétorikou

Na Assisove slová nadviazala podpredsedníčka Európskej komisie a šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová. Správu privítala a zdôraznila, že ľudské práva a demokracia nie sú len hodnoty, ale aj strategické aktíva EÚ vo svetovej politike.

Kallasová vyhlásila, že „sila práva, nie právo silnejšieho, je vždy šancou na pokrok“ a dodala, že politické ciele bez adekvátneho financovania nemôžu fungovať. EÚ podľa nej musí zosúladiť budúci rozpočet so svojimi ambíciami v oblasti ochrany demokracie. „Dovoľte mi povedať to jasne: ambície bez zdrojov sú len rétorika,“ povedala.

Estónska politička tiež poukázala na to, že EÚ patrí z finančného hľadiska k popredným podporovateľom občianskej spoločnosti, nezávislých médií a obhajcov ľudských práv.

„Od roku 2015 náš núdzový mechanizmus s názvom ProtectDefenders.eu pomohol takmer 94-tisíc obhajcom na celom svete. Zachránil životy, chránil občiansky priestor a udržiaval demokratické hlasy pri živote,“ skonštatovala Kallasová.

Ostrá diskusia: migrácia, islamizmus i „hodnotový imperializmus“

Debata v pléne europarlamentu obsahovala široké spektrum názorov – od podpory správy až po jej kritiku. Španielka Lina Gálvezová z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov, ktorá zastáva post predsedníčky Komisie pre práva žien a rodovú rovnosť, uviedla, že útoky na práva žien, dievčat a LGBTI+ osôb patria k najvážnejším prejavom regresie a vyzvala EÚ na silnejšie opatrenia vrátane demokratickej kontroly digitálnych technológií.  

Luxemburčanka Isabel Wiselerová-Limová v mene Európskej ľudovej strany zdôraznila, že závažné porušovanie ľudských práv nemôže zostať bez odpovede. „Musíme rozšíriť náš sankčný režim, najmä tak, aby zahŕňal korupčné činy, a systematicky sa zamerať na tých, ktorí sú zodpovední za represie,“ povedala.

Zazneli však aj ostré kritické hlasy. Francúzka Rima Hassanová z Ľavice vyhlásila, že EÚ stratila dôveryhodnosť selektívnym prístupom k porušovaniu práv v Pásme Gazy, vo Venezuele či Iráne. „Po vyhrážaní sa Kolumbii, Kube a Mexiku sa Donald Trump teraz zameriava na európske štáty a máva hrozbou obchodnej vojny. … Sme svedkami skutočného kolapsu medzinárodného poriadku, sprevádzaného rozpadom Západu, a to všetko na úkor Európanov.“

Francúzsky europoslanec Matthieu Valet v mene frakcie Patrioti pre Európu však EÚ obvinil zo slabosti voči islamizmu a z pokrytectva v otázkach migrácie. „Ani slovo o Turecku, skutočnom trójskom koňovi Moslimského bratstva. … Ani slovo o Sýrii, Afganistane, Iraku a Iráne, týchto islamistických krajinách s islamistickými režimami, v ktorých ľudia trpia. … Nič o pašerákoch, ktorí premieňajú naše moria na cintoríny,“ vytkol Valet.

Nemec Tomasz Froelich za skupinu Európa suverénnych národov označil politiku EÚ v oblasti ľudských práv za „hodnotový imperializmus“ a „neokolonializmus“, pričom vyzval na návrat ku skutočnej politike. 

Široká väčšina za správu, Slováci väčšinou proti

O správe sa hlasovalo nasledujúci deň 21. januára, pričom ju podporila široká väčšina naprieč politickým spektrom.

Parlament ňou zdôraznil, že účinné rešpektovanie a ochrana ľudských práv a slobôd musí byť základným kameňom vonkajšej politiky EÚ. Poslanci zároveň odsúdili zhoršovanie globálnej situácie v oblasti ľudských práv a zjavne zrýchľujúce sa trendy porušovania a zneužívania ľudských práv a úpadku demokracie na celom svete, ako napríklad porušovanie práv žien.

Správu podporilo dovedna 421 europoslancov, proti nej bolo 120 zákonodarcov a 108 členov europarlamentu sa zdržalo hlasovania.

Spomedzi Slovákov za správu hlasovali Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu). 

Proti sa vyslovili Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov).

Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana) sa zdržala hlasovania a duo Martin Hojsík a Ľubica Karvašová (obaja PS/Obnovme Európu) nebolo súčasťou hlasovacieho procesu.

Podklad pre akčný plán po roku 2027

Odborní pozorovatelia aj médiá upozorňujú, že dezinformácie, manipulácia volieb či kybernetické hrozby ostávajú jednými z najväčších rizík pre demokraciu nielen mimo EÚ, ale aj v jej vnútornom priestore, čo potvrdzujú aj analýzy v diskusii o európskom štíte na podporu demokracie a boji s algoritmami a manipuláciou spoza hraníc EÚ. 

Ako pripomenul europarlament, výročná správa o ľudských právach prináša nielen zosumarizovanie aktuálneho stavu, ale má byť tiež podkladom pre prebiehajúce prípravy na sformovanie nového akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu po roku 2027.

Rozprava v europarlamente však ukázala, že napriek vnútorným rozdielom je medzi europoslancami silná zhoda v tom, že situácia ľudských práv a demokracie vo svete je vážna a vyžaduje koordinovanú a robustnú reakciu Únie. 

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK