
Nežná revolúcia ukončila obdobie neslobody
Nežná revolúcia ukončila obdobie neslobody, počas ktorého nemohli občania plnohodnotne uplatňovať svoje základné práva a slobody. Pripomína to v súvislosti s dnešným výročím udalostí novembra 1989 Ústav pamäti národa (ÚPN) s tým, že o pád komunistického režimu sa pričinili ľudia svojou statočnosťou a zodpovednosťou – tak disidenti dlhoročnou činnosťou v oblasti slobodného umenia, vzdelávania a šírenia informácií, ako aj masy ľudí na novembrových demonštráciách a štrajkoch. Ich všetkých si s vďačnosťou pripomíname štátnym sviatkom – Dňom boja za slobodu a demokraciu.
„Dnes je otázkou občianskej statočnosti a spoločenskej zodpovednosti ochrana ľudských práv a slobôd, ktoré sú ohrozované novými totalitárnymi hnutiami. Dôkladné vzdelávanie o dejinách 20. storočia a občianske angažovanie sa sú nevyhnutnými predpokladmi a prostriedkami na udržanie slobody a demokracie,“ zdôraznil ÚPN.
Hodnotu získanej slobody každoročne ÚPN pripomína dvojtýždenným multižánrovým Festivalom slobody. „Filmy, divadlá, výstavy a diskusie každoročne rozširujú vedomosti širokej verejnosti o živote v období neslobody rokov 1939 až 1989. V posledný deň tohtoročného festivalu sa 17. novembra 2026 uskutoční prezentácia knihy o študentovi, básnikovi a signatárovi Charty77 Tomášovi Petřivom, ktorého komunistická ŠtB uštvala na smrť,“ dodal ústav.
Revolúciu odštartovala demonštrácia študentov
Požiadavky študentov, ktoré prezentovali počas demonštrácie 16. novembra 1989 v Bratislave, boli ešte nesmelým výkrikom a testom toho, čo si môžu dovoliť. Na demonštrácii, ktorá sa uskutočnila deň pred Medzinárodným dňom študentstva a veľkými udalosťami v Prahe, sa zúčastnilo približne 250 vysokoškolákov.
Rok 1989 bol v Československu poznamenaný viacerými nepokojmi. Už v januári boli manifestácie v Prahe pri príležitosti Palachovho týždňa. Študenti Filozofickej fakulty UK v Bratislave chodili v októbri a novembri pred Justičný palác, aby vyjadrili podporu členom Bratislavskej päťky, ktorých zatkli ešte v lete toho roku.
Bratislavskú päťku tvorili ľudia z katolíckych aj evanjelických kruhov a na 21. august pripravovali kladenie kvetov v slovenských mestách, kde v auguste 1968 vojaci Varšavskej zmluvy zastrelili ich obyvateľov. Práve pred Justičným palácom vznikla myšlienka vyjadriť sa aj k ďalším veciam, ktoré študentov vtedy trápili. Medzinárodný deň študentstva je síce 17. novembra, no zhromaždenie študentov na Mierovom námestí (dnešné Hodžovo námestie) v Bratislave naplánovali na štvrtok 16. novembra.
Informácia o zhromaždení študentov sa šírila len ústne. Hlavnú časť davu tvorili poslucháči Filozofickej fakulty a niektorých ďalších fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave, no tiež stredoškoláci z gymnázia ‚Gamča‘ na dnešnej Grösslingovej ulici.
Študenti sa chceli vyjadriť k viacerým otázkam. Študentov v Mlynskej doline v Bratislave trápila napríklad otázka jadrového reaktora, ktorý tam mali vybudovať. Rovnako žiadali študenti zaručiť akademickú slobodu. Študenti histórie požadovali pravdivé fakty, keďže niektoré veci z učiva boli ideologicky deformované.
Jednou z požiadaviek bolo aj zrušenie rozlišovania triedneho pôvodu, ktoré zapríčiňovalo, že na vysoké školy boli nielen kvóty pre najlepších, ale aj kvóty pre tých, ktorí zodpovedali ideologickým kritériám. Vedenie školy sa teda pozeralo aj na politickú angažovanosť rodičov študentov. Študenti žiadali aj pluralitu mládežníckych organizácií, aby sa mohli mladí ľudia združovať na základe svojich záujmov. V tom čase totiž existovala iba jedna organizácia, a to Socialistický zväz mládeže (SZM). Jednou z požiadaviek bolo tiež zrušenie povinnej vojenskej služby.
Československá televízia odvysielala ešte 16. novembra večer reportáž o študentskom pochode. Celé Československo teda vedelo o tom, že v Bratislave sa niečo stalo. Na druhý deň o tom boli informovaní učitelia na jednotlivých katedrách a avizovali, že v pondelok sa tým bude zaoberať vedenie fakulty.
Udalosti však nabrali prudký spád a pri študentskom zhromaždení v Prahe 17. novembra zasiahli proti študentom ozbrojené zložky. Práve to zatienilo pôvodné požiadavky študentov, ktoré prezentovali na zhromaždení 16. novembra.
Protestujúci bratislavskí študenti boli dohodnutí s vtedajšími vedúcimi predstaviteľmi ministerstva školstva, že v pondelok bude stretnutie k požiadavkám vysokoškolákov. To sa však po pražských udalostiach počas 17. novembra už neuskutočnilo. Študenti spísali list vtedajšiemu predsedovi federálnej vlády Ladislavovi Adamcovi, v ktorom žiadali vyšetrenie udalostí v Prahe a potrestanie vinníkov. Vedenie Filozofickej fakulty UK študenti požiadali, aby diskutovali o problémoch a situácii, ktorá vznikla v krajine.
Fakulta im umožnila zhromaždiť sa v aule UK. Diskusie s vedením fakulty prerástli až do vyhlásenia štrajkovej pohotovosti a štrajku 20. novembra. Vo štvrtok 16. novembra sa stretli ľudia, ktorí následne stáli aj pri vzniku štrajkového hnutia na Slovensku. Filozofická fakulta UK ako prvá vstúpila do štrajku a potom sa k nej pridala VŠMU a ďalšie vysoké školy.
Štrajk sa začal 20. novembra 1989 a trval až do zrušenia vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa. Študenti vtedy žiadali prepustenie politických väzňov aj prepustenie Bratislavskej päťky. V decembri sa ostrý štrajk skončil, no štrajková pohotovosť trvala až do predčasných parlamentných volieb v roku 1990. Počas štrajku študenti síce chodili do školy, no neučili sa a snažili sa namiesto toho informovať ľudí na Slovensku o tom, čo sa deje.
Kým požiadavky, ktoré mali študenti 16. novembra, boli nesmelým výkrikom, požiadavky študentského hnutia z 20. novembra, koordinované s požiadavkami Verejnosti proti násiliu, už boli zásadné. Boli medzi nimi zrušenie vedúcej úlohy KSČ, slobodné voľby či pluralita politických strán.
Brutálny zásah proti študentom viedol k pádu totality
Brutálny zásah bezpečnostných zložiek ministerstva vnútra proti študentskej manifestácii na pražskej Národnej triede pred 36 rokmi pobúril verejnosť. Do ulíc v nasledujúcich dňoch vyšli státisíce ľudí. Táto spontánna reakcia verejnosti, ktorá sa zvykne nazývať aj Nežnou revolúciou, urýchlila pád komunistického režimu vo vtedajšom Československu.
Na pražskom Albertove sa v piatok 17. novembra 1989 zišlo asi 15-tisíc českých a slovenských študentov, aby si pripomenuli zatvorenie českých vysokých škôl nacistickým Nemeckom v roku 1939. Po skončení zhromaždenia sa veľká časť študentov spoločne vydala ulicami mesta smerom k Václavskému námestiu a dožadovali sa demokratických zmien.
Na Národnej triede im cestu z oboch strán zatarasil kordón príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, ktorí boli už od rána v pohotovosti. Demonštrantov vyzvali na rozchod a jednotky špeciálneho určenia začali demonštrantov surovo biť obuškami a zatýkať. Uzavretý priestor sa dal opustiť len cez takzvané „uličky“, v ktorých sa brutálnej bitke taktiež nedalo vyhnúť.
O násilnom policajnom zásahu proti študentom sa cez víkend verejnosť postupne dozvedala od prítomných očitých svedkov, ale aj zo zahraničného vysielania. V mníchovskom rádiu Slobodná Európa odznela aj falošná informácia o smrti jedného študenta. Oficiálnym, komunistami ovládaným médiám, ktoré o zásahu najprv mlčali a neskôr situáciu zľahčovali a skresľovali, vtedy nikto nedôveroval.
Obyvatelia už mesiace predtým vnímali dianie v okolitých krajinách – uvoľňovanie režimu v Maďarsku, volebný úspech opozičnej Solidarity v Poľsku či pád Berlínskeho múru v rozdelenom Nemecku. Verejnosť sa začala aktivizovať, odmietala sa už dať zastrašiť. Na Národnú triedu, kde sa zásah odohral, chodili ľudia už od nasledujúceho sobotného rána zapaľovať sviečky.
Vlna nevôle, ktorú vyvolali informácie šíriace sa medzi verejnosťou, sa už nedala zastaviť. Divadlá rušili predstavenia, študentskí lídri sa rozhodli požiadať o podporu ostatné vysoké školy. Zrodila sa myšlienka celoštátneho študentského štrajku.
V Bratislave sa v nedeľu 19. novembra stretli umelci a disidenti v budove Umeleckej besedy, kde založili hnutie Verejnosť proti násiliu. V Prahe medzitým vzniklo Občianske fórum. Dve nekomunistické hnutia, ktoré neskôr spolu so študentmi organizovali po celej krajine mohutné demonštrácie, sa postavili do čela týchto protestov.
Študenti bratislavských vysokých škôl sa do štrajku zapojili v pondelok ráno 20. novembra. V Bratislave sa vytvorili dve študentské centrá. Jedno na Univerzite Komenského, druhé v budove Divadelnej fakulty VŠMU na vtedajšej Jiráskovej (dnes Ventúrskej) ulici. V nasledujúcich hodinách sa k štrajku pripájali vysoké školy a divadlá v ďalších slovenských mestách.
V celom Československu sa začali v uliciach a na námestiach pravidelne zhromažďovať obyvatelia. Vyjadrovali solidaritu so štrajkujúcimi študentmi a hercami, požadovali spoločenské a politické zmeny. Do ulíc ich v nasledujúcich dňoch prichádzali státisíce. Totalitná moc zatiaľ zvažovala nasadenie armády a ozbrojených jednotiek Ľudových milícií proti protestujúcim.
Situácia sa zmenila 23. novembra po mítingu s robotníkmi v pražskom strojárenskom podniku ČKD, na ktorom robotníci vypískali komunistického funkcionára Miroslava Štěpána a pripojili sa k demonštrujúcim na Václavskom námestí v Prahe. Československé komunistické vedenie pochopilo, že stratilo podporu „robotníckej triedy“, na ktorú sa dovtedy odvolávali.
Novembrové udalosti v roku 1989, nazývané aj Nežná revolúcia, viedli k pádu totality v krajine. Vtedajší československý federálny parlament 29. novembra 1989 zrušil ústavný článok, ktorý komunistickému režimu túto moc zabezpečoval, a umožnil tak vznik nových politických strán a politickej plurality.
Chronológia udalostí novembra 1989
16. novembra 1989 – asi 250 bratislavských študentov sa stretlo na Mierovom námestí, odkiaľ sa sprievod pohol smerom k Ministerstvu školstva a telesnej výchovy SR. S jeho predstaviteľmi diskutovali vysokoškoláci o potrebe demokratizácie školstva.
17. novembra 1989 – brutálny zásah polície proti pokojnej demonštrácii študentov na pražskej Národní třídě, ktorá bola uctením pamiatky študenta Jana Opletala, zavraždeného nacistami v novembri 1939, zmobilizoval celú československú spoločnosť – začala sa „nežná revolúcia“. Hneď po skončení demonštrácie sa uskutočnilo niekoľko schôdzok študentov umeleckých škôl s pražskými divadelníkmi, na ktorých sa diskutovalo o spoločnom vystúpení proti režimu.
18. novembra 1989 – od rána rokovali na niektorých fakultách študenti pražských vysokých škôl o ďalšom postupe. Žiadali dôkladné vyšetrenie brutálneho zásahu na Národní třídě. Študenti DAMU a FAMU sa rozhodli začať týždenný protestný štrajk. Pridali sa k nim všetky pražské divadlá a postupne začali štrajkovať i mimopražské súbory vrátane bratislavských. Študenti vysokých škôl prijali prehlásenie, ktoré okrem iného požadovalo okamžité odstúpenie vládnych a straníckych predstaviteľov a zrušenie ústavného článku o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti.
19. novembra 1989 – v Prahe vzniká Občianske fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN) ako hlavné opozičné organizácie.
20. novembra 1989 – začala sa séria demonštrácií na námestiach miest v celom Československu. Najväčšie boli na Václavskom námestí v Prahe a na Námestí SNP v Bratislave.
21. novembra 1989 – predseda komunistickej vlády Ladislav Adamec začal rozhovory s predstaviteľmi opozície.
23. novembra 1989 – v Bratislave pred zhromaždením vystúpil s prejavom Alexander Dubček.
24. novembra 1989 – odstúpil ÚV KSČ na čele s Milošom Jakešom, novým generálnym tajomníkom strany sa stal Karel Urbánek.
26. novembra 1989 – uskutočnil sa mohutný míting v Prahe na Letnej. Ladislav Adamec sa stretol s hlavným predstaviteľom opozície Václavom Havlom. Konalo sa zasadnutie ÚV KSČ, na ktorom sa rozhodovalo o potlačení revolučného hnutia vojenskou silou. Bez podpory Moskvy sa však československé vedenie na tento krok neodvážilo.
27. novembra 1989 – dvojhodinový generálny štrajk v celom Československu potvrdil vôľu občanov skoncovať s vládou jednej strany a nastúpiť cestu k demokracii.
29. novembra 1989 – Federálne zhromaždenie zrušilo ústavný článok č. 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a štáte.
začiatok decembra 1989 – začalo sa rúcanie železnej opony, drôtených zátarás okolo Československa.
10. decembra 1989 – vláda Ladislava Adamca odstúpila a vznikla nová „vláda národného porozumenia“, ktorú viedol Marián Čalfa. V tento deň tiež odstúpil z funkcie prezidenta ČSSR Gustáv Husák.
28. decembra 1989 – Federálne zhromaždenie ČSSR zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka.
29. decembra 1989 – Federálne zhromaždenie zvolilo za nového prezidenta republiky Václava Havla. Rozhodlo tiež, že v júni 1990 budú v Československu slobodné a demokratické voľby.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .