Názory » USA

„Nepochopiteľné“ správanie Trumpa voči Európe možno nie je až také nepochopiteľné (Komentár)

„Nespokojnosť s Európou“, tá podivná nevraživosť, ktorú Spojené štáty prejavujú voči starému kontinentu a ktorá sa v posledných mesiacoch v plnej sile prejavuje vo forme ciel, kritiky a útokov, ani zďaleka nepoľavuje. Človek by sa mohol pýtať, prečo má Washington, ktorý vždy venoval pozornosť svojim zámorským spojencom, voči nim takú veľkú zášť. Veď predsa vďačnosť, ktorú Európa prechováva voči Spojeným štátom americkým, je veľká, spojenectvo je pevné. Alebo azda nie?

To však Donaldovi Trumpovi nebráni v tom, aby sa aj voči historickým spojencom správal ako bezohľadný obchodník, ktorý sa nebojí nahlas prejavovať. Ako si to dovoľuje? Určite sa pýtajú v niektorých bruselských kanceláriách, kde sídlia veľkí rozhodovatelia a bystrí pozorovatelia medzinárodnej politiky.

„S potešením oznamujem, že vzhľadom na to, že Európska únia nedodržiava našu obchodnú dohodu, budúci týždeň zvýšim clá na osobné a nákladné automobily dovážané do Spojených štátov. Clo sa zvýši na 25 %,“ napísal americký prezident v príspevku na sociálnej sieti Truth.

Ostré slová, doplnené výčitkami adresovanými Taliansku a Španielsku. Donald Trump – áno, ten, ktorý v Mar-a-Lago vítal Giorgiu Meloniovú so širokým úsmevom – zopakoval, že nie je „spokojný s Talianskom ani so Španielskom“. V rozhovore s novinármi v Bielom dome uviedol, že tieto dve krajiny „veria, že je v poriadku, ak Irán vlastní jadrovú zbraň. Kto si myslí, že Irán môže mať jadrovú zbraň, nie je veľmi inteligentný“.

Ten istý Trump naznačil aj postupné stiahnutie amerických vojakov z talianskeho územia. To preto, že „Taliansko nebolo nijako nápomocné“ vo vojne proti Iránu. „Prečo to nespraviť? Keď sme ich potrebovali, neboli tam,“ povedal Donald.

Ale ak máme byť úprimní, Trump nebol milosrdný voči nikomu. Merz, nemecký kancelár, vraj odvádza „úplne mizernú prácu, má problémy všetkého druhu, má veľký problém s Ukrajinou, s prisťahovalectvom a energetikou“. V skutočnosti to bola odpoveď na slová Merza, že konflikt v Iráne je „úplne zbytočný“. „Iránci sú zjavne silnejší, ako sa očakávalo, a Američania zjavne nemajú skutočne presvedčivú stratégiu, ani pri rokovaniach.“ Podľa Merza Iránci údajne „ponižujú“ Spojené štáty. USA na to reagovali stiahnutím približne 5-tisíc amerických vojakov v Nemecku z celkového počtu 36-tisíc.

Ide o zníženie o 14 %, čím sa počet vojakov vráti na úroveň spred vojny na Ukrajine. Jasný signál, ktorý spolu s 25-percentnými clami na automobily predstavuje viac než len odpoveď na postoje berlínskej vlády. Ide o veľmi jasné stanovisko Spojených štátov, až natoľko, že nemecký minister obrany Boris Pistorius vyhlásil: „Stiahnutie amerických síl z Európy a aj z Nemecka bolo očakávané“ a že „my Európania musíme prevziať väčšiu zodpovednosť za našu bezpečnosť“.

Neuveriteľné, tieto Spojené štáty, ktoré najprv pomáhajú a potom berú, ktoré financujú NATO a potom z toho vycúvajú. Tieto dvojité štandardy a obraty o 180 stupňov sa zdajú neuveriteľné a historickí spojenci ich vnímajú ako nemožné a absurdné požiadavky. Ako napríklad splniť americké očakávania v oblasti obrany, obchodu a technológií: nereálne požiadavky a nepochopiteľné želania zo strany Washingtonu, ktorý očakával prechod z 2 % na 5 % HDP na vojenské výdavky. Návrh, ktorý Trump predložil už počas svojho prvého funkčného obdobia a ktorý mnohé krajiny, najmä Nemecko a Taliansko, roky ignorovali. A kým krajiny na východe a severe pracujú na tejto redefinícii výdavkov, krajiny ako Španielsko otvorene odmietli tento cieľ, označujúc ho za neudržateľný, čím sa opäť prehĺbila priepasť medzi Washingtonom a neochotnými európskymi hlavnými mestami.

Možno je to obchodný problém. Áno, to musí byť to, čo Američanom lezie na nervy. Trump vníma európsky obchodný prebytok, najmä Nemecka a Talianska, ako krádež na úkor národného hospodárstva. Prečo teda nepožiadať o vyrovnanie? Odtiaľ pochádza požiadavka na EÚ, aby zrušila colné bariéry na americké poľnohospodárske produkty a masívne zvýšila nákup energie, najmä plynu a amerických áut. Po hrozbách clami sa na základe dohody z Turnberry podpísanej v lete 2025 znížili clá na 15 %. Napriek tomu sa Brusel podľa Trumpa dostatočne neotvoril svojim trhom, a preto prišli nové clá.

Ale nie, predsa nie je možné, že by sa silní a dlhoroční spojenci hádali kvôli maličkostiam, ako je dovoz a vývoz, či technickým otázkam, ako je obchodná bilancia. Je to naozaj nepochopiteľné. Musí to teda byť kvôli technológii a regulácii veľkých amerických digitálnych spoločností. Trump však opakovane žiadal zrušenie daní z digitálnych služieb, ktoré viaceré európske krajiny uplatňujú na gigantov ako Google, Amazon a Meta, ale Európa to ignorovala a namiesto toho pokračovala vo svojom regulačnom programe. Trump požadoval deregulovaný prístup aj v oblasti umelej inteligencie, pretože prísne európske predpisy vníma ako prekážku americkej inovácie, ale EÚ si udržala kurz v oblasti bezpečnosti a ochrany údajov, čím ignorovala víziu voľného trhu presadzovanú Washingtonom.

Všetci sú prekvapení Trumpovými rozhodnutiami. Všetci sú zmätení týmto novým postojom USA.

Zostať v šoku len preto, že sa prezident Spojených štátov rozhodol vybrať si svoju splátku po desaťročiach neplatených európskych šekov, je prejavom pokrytectva starého kontinentu. Prinajmenšom to hovorí o povahe krajín, ktoré sú možno naozaj také naivné a roky sa utiekali k predstave, že atlantická aliancia je akýmsi all-inclusive predplatným, ktoré v plnej miere platia ostatní, a ešte sa v nej môžu ignorovať americké požiadavky. A zároveň mať aj morálne právo pokarhať svojich spojencov za nedostatok taktu. Dnes si uvedomujeme, že Trump už neprijíma úsmevy a potrasenia rúk ako platidlo za našu bezpečnosť.

Postoj španielskeho ministra obrany Guida Crosetta k hrozbe stiahnutia vojsk je takmer dojímavo naivný a názorne dokazuje, že posolstvo prichádzajúce z druhej strany Atlantiku zrejme nebolo úplne pochopené. Crosetto sa vyjadril, že nedokáže pochopiť dôvody stiahnutia, a pripomenul, že Taliansko dokonca ponúklo ochranu námornej plavby. Je to takmer poetické: USA nás žiadajú o (malú) pomoc – využitie základní, predovšetkým Sigonella – a Taliansko sa ponúka, že bude strážiť more. Potom sa však urazíme, keď nás Trump v príspevku na Truth s mapou premenovanou na „Trumpov prieliv“ obviní, že sme neboli nijak nápomocní. Naša ochota „monitorovať situáciu“ nemá rovnakú váhu ako lietadlové lode s jadrovým pohonom, ktoré by Washington videl podporené radšej niečím konkrétnejším než len potľapkaním po pleci.

Európa na to reaguje nesúrodo: severné krajiny sa snažia rýchlo prispôsobiť, Španielsko sa bráni tvrdeniami o neudržateľnosti a Taliansko, uviaznuté uprostred, naďalej dúfa, že búrka prejde sama od seba, bez toho, aby nás príliš poškodila. Dovolili sme si luxus ignorovať požiadavky a tým, ktorí nám zaručujú „atómový dáždnik“, sme odpovedali len „pokrčením ramien“ v podobe regulácií. Ale potom, ak sa spojenec naštve a chce nám ten dáždnik vziať, kričíme, že ide o zradu.

Možno by sme namiesto toho, aby sme sa odvolávali na ducha otcov zakladateľov alebo na pevnosť spojenectiev, ktoré vznikli pred osemdesiatimi rokmi, mali prijať, že doba jednostrannej vďačnosti už pominula. Ak je Trumpova Amerika dnes vnímaná ako nepochopiteľná pre svoje údajné „obraty“, je to len preto, že sa rozhodla zaobchádzať s Európou tak, ako sa Európa v posledných rokoch sama ukázala: ako vrtošivý a nespokojný zákazník, ktorý požaduje maximálne služby, sťažuje sa na cenu a predovšetkým pravidelne zabúda zaplatiť. Či je stiahnutie 5-tisíc vojakov z Nemecka len predjedlom alebo dezertom tohto rozchodu, bude závisieť od našej schopnosti pochopiť, že v dnešnom svete úsmevy a reči nezastavia clá ani nezaručia obranu našich hraníc.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko Epoch Times.

Článok bol preložený z talianskej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK