Svet

Nemci, Francúzi podporujú zvýšenie pomoci Ukrajine menej než ich anglofónni spojenci (Prieskum)

Rozdiely v ochote finančne a vojensky podporovať Ukrajinu sa medzi štátmi Európskej únie (EÚ) a ich anglofónnymi spojencami zväčšujú. Podľa najnovšieho prieskumu portálu POLITICO, ktorý sa uskutočnil na vzorke 10-tisíc respondentov v Nemecku, Francúzsku, Veľkej Británii, USA a Kanade, väčšina opýtaných v kontinentálnej Európe chce finančnú pomoc pre Kyjev znížiť než zvýšiť alebo zachovať na súčasnej úrovni.

Najväčšiu neochotu zvyšovať finančnú pomoc zaznamenalo Nemecko: 45 % opýtaných chce podporu znížiť, len 20 % ju chce zvýšiť. Vo Francúzsku chce dať menej 37 % respondentov, viac 24 %. Naopak v Severnej Amerike zostáva podpora stabilná. V USA, kde prezident Donald Trump vyjadril pochybnosti o schopnosti Kyjeva poraziť Moskvu, bolo 37 % respondentov za zvýšenie finančnej pomoci. V Kanade to bolo 35 %.

Útočiace krajiny nemajú byť odmeňované

Vo všetkých piatich krajinách bol najčastejším dôvodom na pokračovanie pomoci názor, že štáty nesmú byť odmenené za získanie územia silou. Najčastejším argumentom proti ďalšej pomoci boli obavy z nákladov a tlaku na domácu ekonomiku. V prípade vojenskej pomoci pre Ukrajinu je rozdelenie podobné. V USA, Veľkej Británii a Kanade takmer 40 % respondentov podporilo zvýšenie vojenskej pomoci, kým približne 20 % bolo proti.

V Nemecku sa za posilnenie vojenskej pomoci vyslovilo len 26 % opýtaných a 39 % bolo proti. Vo Francúzsku to bolo takmer vyrovnané, keď 31 % bolo za zvýšenie a 30 % bolo za zníženie. Nemecko je zároveň jedinou krajinou, kde sa väčšina opýtaných vyjadrila, že vláda by mala prijímať menej Ukrajincov utekajúcich pred vojnou.

„V Európe panuje pocit, že dnešná doba si vyžaduje politické kompromisy, a finančná podpora Ukrajiny nie je výnimkou,“ uviedol Seb Wride z londýnskej spoločnosti Public First, ktorá prieskum realizovala. Dodal, že v čase, keď sú verejné financie vnímané ako obmedzené, sa záujmy ľudí viac sústreďujú na domáce otázky.

V Nemecku a Francúzsku bola opozícia voči pomoci najvýraznejšia medzi voličmi pravice, zatiaľ čo stredové skupiny boli menej skeptické. Podľa Wridea je vývoj v Nemecku varovaním pre ďalších európskych lídrov, ktorí čelia rastu populistických strán.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK