Zdravie

Naše bunky vnímajú zvuk: prinesie to nové možnosti liečby obezity a ďalších chorôb?

Zvukové vlny môžu zastaviť tvorbu tukových buniek a otvoriť dvere novým možnostiam liečby.

Nová štúdia z Kjótskej univerzity odhaľuje, že ľudské bunky dokážu „počuť“ zvukové vlny. Tento objav by mohol zmeniť liečbu ochorení, ako je napríklad obezita, a spôsobiť revolúciu v medicíne.

„Verím, že zvuk bude jedinečným nástrojom na kontrolu bunkových aktivít a ovplyvní mnohé súvisiace oblasti,“ povedal pre The Epoch Times Masahiro Kumeta, odborník na bunkovú a molekulárnu biológiu a hlavný autor štúdie.

Ako zvuk pôsobí na bunky

Nielen naše uši a mozog vnímajú zvuk – rovnako ho vnímajú aj naše bunky.

Štúdia publikovaná v časopise Communications Biology skúmala reakcie kultivovaných buniek na zvukové vlny. Vedci použili špeciálne zariadenie, ktoré vysielalo vibrácie do bunkových kultúr. Digitálny zvukový prehrávač, pripojený k membráne v miske s bunkami, ich vystavil rôznym frekvenciám – od počuteľných po nepočuteľné – počas 2 až 24 hodín.

Výsledky ukázali, že zvuky v počuteľnom rozsahu výrazne ovplyvnili bunky. Najvýznamnejším zistením bolo, že prekurzorové bunky sa zmenili na tukové bunky v menšej miere, čo naznačuje, že zvuk môže brániť tvorbe tuku.

M. Kumeta a jeho tím vytvorili systém, ktorý obklopil bunky zvukovými vlnami. Testovali biely šum a jednofrekvenčné zvuky, ako 440 Hz (nízka frekvencia) a 14 kHz (vysoká frekvencia), obe v rámci počuteľnosti ľudského sluchu. Tieto frekvencie ovplyvnili bunkové procesy bez potreby fyzického kontaktu.

„Keďže zvuk je nehmotný fyzikálny jav, je bezpečným, okamžitým a vysoko priepustným nástrojom na prenos stimulácie hlboko do tela,“ uviedol M. Kumeta. Upozornil však, že zistenia sú zatiaľ obmedzené na bunkové kultúry. Jeho tím teraz testuje účinky zvuku na myšacích modeloch, aby potvrdil jeho potenciál pre klinické využitie.

Širší medicínsky potenciál

Štúdia identifikovala približne 190 génov reagujúcich na zvuk a preskúmala, ako zvuk ovplyvňuje bunkové väzby. Tieto objavy otvárajú cestu k využitiu zvukových frekvencií na riadenie bunkového správania – bez liekov, operácií či fyzického zásahu.

„Ak napríklad zvuková vlna dokáže spomaliť alebo zastaviť vývoj tukových buniek, ako naznačuje táto štúdia, potom sa možno bude dať zvuk využiť aj terapeuticky,“ poznamenal Dr. Joseph Mercola, certifikovaný osteopatický lekár rodinnej medicíny.

J. Mercola pre Epoch Times dodal, že zvuk by mohol podporiť hojenie tkanív, usmerňovať diferenciáciu kmeňových buniek alebo zmierniť nadmerné imunitné reakcie. „Keďže zvuk je energia, nie hmota, tento prístup zabraňuje vnášaniu cudzích látok do tela. Preto je to bezpečnejšie a presnejšie, najmä v prípade citlivých alebo zapálených tkanív.“

Jason Sonners, odborník na molekulárnu biológiu a regeneratívnu medicínu, pre Epoch Times uviedol, že zvuk môže podporovať hojenie rán, obnovu nervov a aktiváciu kmeňových buniek bez liekov. „Je to nástroj s nízkym rizikom a potenciálne vysokým prínosom,“ povedal. Podľa neho štúdia pripomína, ako naše telo reaguje na prostredie – nielen na chemické či mechanické podnety, ale aj na frekvencie ako svetlo a zvuk.

Prepojenie s tradičnou čínskou medicínou

Výskum potvrdzuje postupy tradičných liečebných systémov, ktoré, prirodzene, uznávali vplyv zvuku na zdravie. „Príbehy, ktoré si po stáročia odovzdávali lekári tradičnej čínskej medicíny (TČM), naznačujú, že hudba má schopnosť ovplyvňovať vnútorné fungovanie nášho tela,“ povedala pre Epoch Times Jamie Bacharachová, akupunkturistka z Jeruzalemskej kliniky akupunktúry.

Jason Chong, odborník na tradičnú východoázijskú medicínu, pre Epoch Times vysvetlil, že v tradičnej čínskej medicíne sa špecifické tóny spájajú s piatimi prvkami – drevom, ohňom, zemou, kovom a vodou – ktoré môžu korešpondovať s hudobnými tónmi E, G, C, D a A v tónine C. Okrem toho tradičná čínska medicína spája určité tempá s orgánmi: 108 úderov za minútu prospieva pečeni, 120 obličkám a 126 srdcu a pľúcam. Takéto vibrácie údajne obnovujú rovnováhu a podporujú uzdravenie.

„Keď cielene používame tieto zvuky, či už prostredníctvom hlasových tónov, počúvania alebo nástrojov naladených na určité frekvencie, môžeme stimulovať naše ‚energetické meridiány‘,“ uviedla Bacharachová. Meridiány podľa tradičnej čínskej medicíny súvisia s orgánmi, čím môžeme regulovať ich funkciu.

Nová éra v medicíne?

Profesor Lixing Lao, prezident Virgínskej univerzity integratívnej medicíny, pre Epoch Times poznamenal, že štúdia nešpecifikovala, ktoré tóny ovplyvňujú ktoré gény. „Napriek tomu by to mohol byť prvý krok budúceho výskumu na identifikáciu špecifických zvukov/tónov pre konkrétne ochorenia,“ povedal.

„Zvuk je pre živé bytosti dôležitým zdrojom informácií o životnom prostredí,“ uviedol M. Kumeta. „Schopnosť zvuku vyvolávať fyziologické reakcie na úrovni buniek ešte len začíname chápať.“

J. Mercola vyjadril nadšenie z možnosti, že by pacienti mohli v budúcnosti navštíviť kliniku, podstúpiť liečbu zvukom a ovplyvniť činnosť bunky – bez tabletiek či ihiel. „Ešte je priskoro,“ povedal. „Ale táto práca pomáha preformulovať zvuk nie na hluk v pozadí, ale na jazyk, ktorému naše bunky rozumejú. Takýto pohľad nezmení len medicínu – zmení aj to, ako premýšľame o svete, v ktorom žijeme a ktorý prekypuje vibráciami.“

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK