Domov

Na zmenu ústavy nie je dôvod, reaguje premiér na infringement Európskej komisie

Podľa predsedu vlády Roberta Fica žiadna zmena Ústavy SR po jej novelizácii z tohto roka neprichádza do úvahy, ani na ňu nie je žiadny dôvod. Uviedol to dnes na tlačovej konferencii v súvislosti so začatím konania Európskej komisie (EK) voči Slovenskej republike k novele ústavy z 26. septembra. Fico označil infringement ako štandardné právne konanie a zároveň preventívny krok. Slovensko má teraz 60 dní na to, aby odpovedalo na formálnu výzvu. Premiér potvrdil, že tak aj urobí.

Komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu vo veci porušenia právnych predpisov, najmä zásad nadradenosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Európskej únie. Za dobrú správu označil Fico to, že konanie EK sa dotýka predovšetkým jediného bodu novelizácie Ústavy SR, konkrétne článku 7, a nie iných častí novelizácie ústavy. V danom článku je zakotvená prednosť slovenského vnútroštátneho práva pred európskym právom v otázkach národnej identity.

Výhrada EK voči prednosti vnútroštátneho práva pred európskym právom v otázkach národnej identity

„Môžeme dnes konštatovať, že všetky ostatné ustanovenia, ktoré hovoria o existencii len dvoch pohlaví, o adopcii, o tom, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy, alebo boli iným spôsobom zaradené do ústavy SR, sú v poriadku a nikto ich neatakuje,“ poznamenal.

Podľa Fica sa EK skôr obáva, či Slovensko nebude chcieť v budúcnosti tento článok využiť na oblasti, kde má Európska únia výlučnú legislatívnu právomoc. Požiada preto predstaviteľov ministerstva spravodlivosti, aby konzultovali s EK postoj Slovenska.

„Na konci dňa budeme odpovedať v duchu, že tento článok sa týka len národnej identity, a že Slovenská republika nemá žiadny záujem použiť ho na to, aby sme prelomili výlučné právo Európskej únie prijímať legislatívne akty v iných oblastiach,“ skonštatoval.

Zdôraznil, že článok sa týka iba kultúrnych a etických otázok, rodinného života, rodiny a súkromia. „Považujeme tento článok za článok, ktorý je plne súladný s právom Európskej únie, pretože základné dokumenty Únie hovoria o tom, že pokiaľ ide o národnú identitu, členské štáty si môžu upravovať príslušné oblasti podľa vnútroštátneho práva a vnútroštátne právo má v tomto aj prednosť,“ dodal.

Minister spravodlivosti Boris Susko doplnil, že novelou Ústavy SR Slovensko nevystupuje zo žiadnych medzinárodných organizácií a neprestáva byť viazané svojimi záväzkami z medzinárodného práva. „Slovenská republika je dlhodobo spoľahlivý partner v medzinárodných vzťahoch a dôsledne dodržiavame svoje medzinárodné záväzky,“ skonštatoval.

Zároveň zdôraznil, že znenie článku 4 zmluvy o EÚ hovorí o tom, že Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv.

Európska komisia tlmočila svoje obavy slovenským orgánom ešte pred prijatím zmien v ústave, neboli však zohľadnené. Na základe zaslania formálnej výzvy má teraz Slovensko dva mesiace na to, aby odpovedalo na obavy vyjadrené Európskou komisiou. Konanie má niekoľko fáz. Komisia najprv členskému štátu pošle upozornenie na porušenie práva a potom ešte svoje odôvodnené stanovisko. Až keď štát ani potom nenapraví nedostatky zodpovedajúcim spôsobom, môže sa komisia rozhodnúť obrátiť na únijný súd.

Parlament schválil v základnom právnom dokumente štátu okrem iného ustanovenie o zvrchovanosti Slovenskej republiky predovšetkým v otázkach národnej identity. Zmeny umožňujú slovenským orgánom, vrátane súdov, posudzovať, či a do akej miery sa na Slovensku môže uplatňovať právo EÚ, vrátane rozsudkov Súdneho dvora.

Podľa Európskej komisie je to v rozpore so zásadou nadradenosti práva Európskej únie, ktorá je základným prvkom právneho poriadku EÚ, spolu so zásadami autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva únie. Aj keď členský štát mení a dopĺňa svoju ústavu, takéto uplatňovanie vnútroštátnej právomoci nemôže obísť potrebu dodržiavať základné zásady práva únie.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK