Domov

Na Slovensku sa doteraz konalo deväť referend, platné bolo iba jedno

Od roku 1993, keď po viac ako 74 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov vznikli úderom polnoci 31. decembra 1992 dva samostatné štáty – Česká republika a Slovenská republika, sa konalo na Slovensku celkovo deväť celoštátnych referend, z ktorých bolo platné iba jedno. Otázky ostatných ôsmich ľudových hlasovaní nedokázali osloviť dostatočný počet občanov a prilákať ich k referendovým urnám. Podľa Ústavy Slovenskej republiky sú výsledky referenda platné iba vtedy, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak je rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou jeho účastníkov.

Jediným úspešným uplatnením priamej demokracie formou referenda v histórii Slovenska bolo hlasovanie o vstupe do Európskej únie, ktoré sa konalo v dňoch 16. a 17. mája 2003. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 percenta oprávnených voličov, teda zákonom stanovená povinná nadpolovičná väčšina. Za vstup do Európskej únie vtedy hlasovalo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti vstupu bolo 6,2 percenta voličov.

Historicky prvé celoštátne referendum sa konalo v októbri 1994. Inicioval ho vtedajší poslanec NR SR a predseda Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták. Na otázku: „Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?“ sa vtedy rozhodlo odpovedať len 19,96 percenta občanov s oprávnením voliť. Referendum tak bolo pre nízku účasť vyhlásené za neplatné.

V nasledujúcom referende v máji 1997 sa mali občania vyjadriť k vstupu do NATO, rozmiestneniu jadrových zbraní a vojenských základní na území Slovenska, ako aj k priamej voľbe prezidenta. Na hlasovacích lístkoch dodaných ministerstvom vnútra však boli vytlačené iba otázky týkajúce sa bezpečnostnej politiky, otázka o priamej voľbe hlavy štátu chýbala. Ústredná komisia pre referendum označila preto lístky za neprávoplatné a referendum za zmarené. K urnám sa vtedy dostavilo len 9,53 percenta oprávnených voličov.

Pre nízku účasť bolo neplatné aj ďalšie referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov, na ktorom sa v septembri 1998 zúčastnilo 44,06 percenta oprávnených voličov. Rovnako boli neúspešné aj dva plebiscity o skrátení volebných období NR SR a predčasných voľbách z novembra 2000, na ktorom sa zúčastnilo 20,03 percenta voličov, a z apríla 2004, keď prišlo hlasovať 35,86 percenta oprávnených voličov.

K zákonom požadovanej účasti sa nepriblížilo ani referendum v septembri 2010 so šesticou otázok o zrušení koncesionárskych poplatkov, obmedzení poslaneckej imunity, znížení počtu poslancov NR SR, stanovení maximálnej ceny vládnych limuzín, voľbách cez internet či vyňatí osôb verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona. Tieto otázky oslovili len 22,84 percenta voličov a referendum tak bolo neplatné.

Pre nedostatočnú účasť bolo neúspešne aj ľudové hlasovanie iniciované Alianciou za rodinu z februára 2015 k otázkam o manželstvách párov rovnakého pohlavia, adopciách a sexuálnej výchove na školách. Zúčastnilo sa na ňom 21,41 percenta voličov.

Nateraz ostatné referendum o zmene ústavy sa konalo v januári 2023 a iniciovala ho strana Smer – sociálna demokracia. Petícia predložená vtedajšej prezidentke Zuzane Čaputovej pôvodne obsahovala dve otázky „o bezodkladnej demisii vlády“ a „o možnosti skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR. Prezidentka považovala prvú otázku za spornú a obrátila na Ústavný súd, ktorý konštatoval, že otázka o demisii je v rozpore s Ústavou SR. V referende preto voliči napokon rozhodovali len o druhej otázke. Pre nedostatočnú účasť, len 27,25 percenta oprávnených voličov, bolo aj toto referendum neplatné.

V sobotu 4. júla 2026 sa uskutoční desiate celoštátne referendum, ktoré prezident Peter Pellegrini vyhlásil na základe petície organizovanej mimoparlamentnou stranou Demokrati. Voliči v ňom budú odpovedať na dve otázky týkajúce sa zrušenia doživotnej renty pre vybraných ústavných činiteľov a obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Po preskúmaní pôvodne predložených troch otázok prezident dospel k rozhodnutiu, že prvá otázka o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády nie je v súlade s Ústavou SR.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK